Brno dolní nádraží

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Brno dolní nádraží
Pohľad na staničnú budovu počas výluky hlavného nádraží v auguste 2013
Pohľad na staničnú budovu počas výluky hlavného nádraží v auguste 2013
Všeobecné informácie
ŠtátČesko Česko
MestoBrno
PrevádzkovateľSŽDC
Dátum otvorenia1856
Prevádzkové informácie
Počet nástupíšť0
Železničné trate
250
Poloha
49°11′00″S 16°36′58″V / 49,1833156°S 16,6160525°V / 49.1833156; 16.6160525Súradnice: 49°11′00″S 16°36′58″V / 49,1833156°S 16,6160525°V / 49.1833156; 16.6160525
Poloha stanice v rámci Česka
Map pointer.svg
Poloha stanice v rámci Česka

Brno dolní nádraží (iné názvy: Brno-dolní, Rosické nádraží) je nákladná železničná stanica v Brne, ktorá sa nachádza vo štvrti Trnitá na ulici Rosická 505/1a v km 2,420 dvojkoľajnej elektrifikovanej trate Brno-Horní Heršpice - Brno-Maloměřice. Disponuje ôsmimi dopravnými a dvanástich manipulačnými koľajami, sú do nej zaústené tri vlečky.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Po dvojstanici KFNB/StEG (dnes stanica Brno hlavní nádraží, predtým tiež horní nádraží) ide o tretiu najstaršiu brniansku stanicu. Sprevádzkovaná bola 2. januára 1856 na okraji brnianskeho predmestia Trnitá ako koncová stanica Brniansko-Rosickej železnice (odtiaľ „Rosické nádraží“),[2] ktorá si tu zriadila aj výhrevne.[3]

V roku 1870 prevzala prevádzku na tejto dráhe StEG, ktorá na Rosickú trať napojila v Střeliciach svoju vlastnú novú dráhu z Hrušovan nad Jevišovkou (resp. z Viedne). Aby spojila svoju časť Horního nádraží s Dolným nádražím (ktoré bolo podstatne rozšírené), postavila tohto roka StEG tiež spojku vedúcu po násype okolo dnešnej Vaňkovka a obchodného domu Tesco (pozdĺž ulice Dornych) k severnému zhlaviu hlavného nádražia pred viaduktom cez Chrenovú ulicu.[4]

Odvtedy bolo už Dolní nádraží využívané iba ako nákladná stanica, osobné vlaky tu nezastavovali a pokračovali po tomto prepojení až na Hlavní nádraží.[5]

V roku 1879 sa Brniansko-Rosická dráha stala súčasťou StEG.[4]

Do severného zhlavia Rosického nádraží bola v roku 1887 privedená ďalšia trať StEG, Vlárská dráha (vrátane židenickej spojky), na ktorú bola napojená v roku 1890 nákladná Svitavská pobrežné dráha, ktorú využívali nákladné vlaky z Tišnova pre priamu jazdu na Dolní nádraží, ktoré bolo opäť rozšírené. Osobné vlaky z Vlárskej dráhy v prvých rokoch dochádzali na Rosické nádraží a následne zosúvali po spojke na Horní nádraží, od roku 1900 už na Dolní nádraží nezachádzali a využívali židenickú spojku. V roku 1904 postavila StEG pred riekou Svratkou z južného zhlavia stanice odbočujúcu střelickú spojku na trať KFNB, ktorú začali využívať pre jazdu na hlavní nádraží osobné vlaky od Střelic.[4] V roku 1909 bola StEG zoštátnená.[6] V rokoch 1966-1970 bola trať Brno-Horní Heršpice - Brno dolní nádraží - Brno-Židenice prestavaná na nákladný prieťah, ktorý je v tejto podobe využívaný dodnes; zároveň bola roku 1970 zrušená priama spojka na hlavní nádraží k viaduktu na Křenovej.[4]

Výhrevňu Brniansko-Rosickej dráhy na dolním nádraží začala v roku 1870 využívať StEG, ktorá ju postupne rozširovala a stala sa pre ňu hlavnou brnianskou výhrevňou. Po zoštátnení išlo o jedno z dvoch hlavných rušňových dep v meste, zlúčené boli až v roku 1994. Teraz je súčasťou DKV Brno.[3]

Pôvodná výpravná budova s ​​novo postaveným dreveným prístreškom pre cestujúcich v lete 2013

V rokoch 2010-2012 bolo po nákladnom prieťahu každodenne vedených niekoľko vlakov linky S1 IDS JMK, Rosickým nádražím však iba prechádzali.[7]

V roku 2013, prvýkrát od roku 1870, bolo Dolní nádraží využité aj pre osobnú dopravu. Kvôli rozsiahlej rekonštrukčnej výluke hlavního nádraží bolo na mieste tretej staničnej koľaje dolního nádraží vybudované 200 m dlhé provizórne nástupište, pri ktorom od 13. júla do 11. augusta 2013 zastavovali diaľkové vlaky (EuroCity a expresy). Regionálne vlaky väčšinou končili v staniciach na okrajoch mesta, iba integrovaná linka S3 nákladným prieťahom prechádzala bez zastavenia.[5][8]

V mieste Dolního nádraží počítajú plány s výstavbou nového, presunutého brnianskeho Hlavního nádraží.[9]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Staniční řád železniční stanice Brno dolní nádraží [online]. Eu07.pl, [cit. 2014-05-11]. Dostupné online.
  2. KOTOUL, Vlastimil a kol.. 130 let Brněnsko-rosické uhelné dráhy Brno – Zastávka u Brna, Lokomotivního depa Brno a historie vzniku brněnského železničního uzlu. Brno : Sdružený klub železničářů Brno, 1986. S. 53.
  3. a b HÁJEK, Zdeněk. 160 let železnice v Brně. Ed. Jiří Kotrman. Brno : České dráhy, 1999. Historický vývoj provozu a oprav železničních vozidel v uzlu Brno – Výtopny a depa, s. 45–50.
  4. a b c d KOTRMAN, Jiří. 160 let železnice v Brně. Ed. Jiří Kotrman. Brno : České dráhy, 1999. Historický vývoj brněnského železničního uzlu, s. 30–42.
  5. a b NOHEL, Petr. Léto ve znamení rozsáhlých výluk na jižní Moravě [online]. Spz.logout.cz, 2013-07, [cit. 2014-05-11]. Dostupné online.
  6. Kotoul, s. 55.
  7. Poslední vlak přes dolní nádraží [online]. Jza.smerem.cz, 2012-12-07, [cit. 2014-05-11]. Dostupné online.
  8. Letní výluky vlaků v Brně [online]. Integrovaný dopravní systém Jihomoravského kraje, [cit. 2014-05-11]. Dostupné online.
  9. TAUŠOVÁ, Zuzana. Vlaky z Brna do Prahy pojedou v létě až od Zvonařky [online]. idnes.cz, 2013-05-24, [cit. 2014-05-11]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]