Brušný týfus

Brušný týfus
Ružové škvrny na hrudi pacienta s brušným týfusom.
Klasifikácia
MKCH-10	A01: Brušný týfus a paratýfusy (odkaz)
Pozri aj Medicínsky portál

Brušný týfus (lat. typhus abdominalis) je ťažké septické ochorenie, ktorého pôvodcom je gramnegatívna baktéria Salmonella typhi.

Klasifikácia

• A01: Brušný týfus a paratýfusy
  • A01.0: Brušný týfus (Infekcia zapríčinená Salmonella typhi)

Zdroj, spôsob nákazy a prenos infekcie

Zdrojom nákazy je výhradne človek – chorý alebo (oveľa častejšie) bacilonosič, u ktorého salmonela prežíva v žlčníku alebo vylučovacom systéme. Prenos nákazy je najčastejšie fekáliami kontaminovanou vodou (pitie alebo konzumácia takouto vodou zavlažovanej zeleniny). K ďalším možnostiam patrí priamy kontakt s chorou osobou (zdravotnícky personál). Vstupnou bránou infekcie je tráviaci trakt.

Imunita

Imunita proti salmonelám je bunkového typu. Protilátky nemajú ochranné vlastnosti (výnimkou je protilátka proti Vi antigénu).

Inkubačná doba

Inkubačná doba je 7 až 21 dní, najčastejšie 14 dní.

Klinické príznaky

Spočiatku sa objavujú nešpecifické príznaky – nechutenstvo, únava, horúčka, zvracanie a bolesť hlavy. V tejto fáze môže byť ochorenie zamenené za chrípku. Hnačka môže ale nemusí byť. Ako sa ochorenie rozvíja, človek sa stáva ospalým a môže začať blúzniť (najmä v noci).

Do určitej miery typickým pre toto ochorenie je charakter zmien teploty. V prvom týždni ochorenia teplota stúpa schodovito (stadium incrementi), v nasledujúcich dvoch týždňoch sa udržuje stabilne na vysokých hodnotách (febris continua) a v štvrtom týždni postupne klesá (stadium decrementi).

K ďalším pomerne typickým príznakom patrí povlak na jazyku v tvare písmen V alebo W. Objavuje sa bronchitída (zápal priedušiek), bradykardia (spomalenie činnosti srdca – ďalší pomerne typický príznak, paradoxný vzhľadom na vysokú horúčku), hepatosplenomegalia (zväčšenie sleziny a pečene), meteorizmus (nafukovanie). Okolo 10. dňa akútneho ochorenia sa zjavuje typická ružová vyrážka (roseola typhosa) na bruchu a po bokoch hrudníka. V 2. a 3. týždni sa objavuje hnačka žltozelenej farby, vzhľadom pripomínajúca hrachovú polievku. V 4. týždni všetky príznaky relatívne rýchlo ustupujú.

Okrem vyššie popísaného typického priebehu existujú i miernejšie formy ochorenia:

• tzv. ambulantný týfus, ktorý pacient zvyčajne prechodí
• abortívny týfus, trvá len 2 týždne

A naopak, existuje i ťažká forma ochorenia – tzv. hypertoxický týfus, pri ktorom pacient zomiera do troch dní na prudkú sepsu s príznakmi zlyhania srdcovo-cievneho systému.

Komplikácie

• Perforácia (prederavenie) tenkého čreva – najzávažnejšia komplikácia, zvyčajne v 3. týždni – prejaví sa náhlym poklesom horúčky a krvného tlaku, neskôr príznakmi peritonitídy.
• Krvácanie do čriev s následnou melénou.
• Myokarditída
• Preležaniny (dekubity)
• Zápal žlčníka (cholecystitída)
• Pneumónia (zápal pľúc)
• Zápal žíl (tromboflebitída)
• Vzácne relaps (návrat) ochorenia

Diagnostika

• Krvný obraz: leukopénia, aneozinofília, mierne zrýchlená sedimentácia
• Moč: často albuminúria z horúčky

Základom je kultivačné vyšetrenie krvi (tzv. hemokultivácia) a stolice. Nepriama diagnostika využíva protilátky proti O, H a Vi antigénom. Pozitívny titer je vyšší ako 1:80, objavuje sa na začiatku 2. týždňa ochorenia.

Diferenciálna diagnostika

Paratýfus A, paratýfus B, salmonelóza, iné horúčkovité ochorenia.

Prevencia

Inaktivované vakcíny s rôznym spôsobom podávania k imunite neviedli. Účinné sú živé očkovacie látky (metabolicky defektné mutantné kmene), ktoré aktivujú bunkovú imunitu.

Liečba

Akútne ochorenie

Liečba je antibiotická. Pôvodne veľmi dobrá citlivosť na chloramfenikol už dnes nie je samozrejmosťou – stúpa počet rezistentných kmeňov. Naďalej je však toto antibiotikum v prípade citlivosti liekom prvej voľby. Podáva sa v dávke 50 mg na kilogram hmotnosti každých 6 hodín. Pri ťažkých infekciách treba pri začatí liečby počítať s rizikom náhleho uvoľnenia veľkého množstva endotoxínu z uhynutých baktérií a možným endotoxínovým šokom. Preto sa odporúča začať liečbu s polovičnou dávkou a na vypočítanú dávku prejsť postupne v priebehu troch dní. Po poklese horúčky možno dávku zasa pomaly znižovať, liečba však musí trvať 14 dní (prevencia návratu, relapsu, ochorenia).

Okrem chloramfenikolu možno použiť i ampicilín (100 mg/kg/24 hod), kotrimoxazol alebo chinolóny (najmä pri rezistencii na chloramfenikol). Pri ťažkom priebehu možno s antibiotikami kratší čas podávať i glukokortikoidy (20 – 40 mg prednizónu denne).

Súčasťou starostlivosti o chorého je i prevencia preležanín; diéta s dostatočným prívodom tekutín, prípadne podávanie infúzii (fyziologický roztok, glukóza, v ťažkých pípadoch i transfúzia).

Pri podozrení na perforáciu čreva treba okamžite zastaviť prívod potravy per os (ústami) a konzultovať stav s chirurgom. Pri krvácaní sa v prípade potreby nahrádzajú straty.

Nosičstvo

Málokedy je ho možné vyliečiť antibiotikami, potrebné je chirurgické odstránenie žlčníka (cholecystektómia).

Prognóza

Liečba je nevyhnutná v nemocnici, najmä pre riziko nákazy. Do domáceho ošetrenia je možné pacienta prepustiť až po vyšetrení na nosičstvo (opakovane negatívne vzorky stolice a moču). Ak je vyšetrenie pozitívne, treba pred prepustením informovať hygienika a pacienta ďalej sledovať. Ak pozitivita trvá viac ako pol roka, je dotyčný evidovaný ako chronický bacilonosič, musí dodržiavať špeciálne hygienické opatrenia a má zákaz výkonu niektorých povolaní (najmä v potravinárstve).

Celková práceneschopnosť trvá obvykle 8 až 10 týždňov.

Zdroje

• Bednář M., Souček A., Vávra J.: Lékařská speciální mikrobiologie a parazitologie, str. 96 – 97, Triton 1994.
• Kolektív autorov: Vademecum medici (Osveta, 1995)