Budatínsky hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Budatínsky zámok)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°14′11″S 18°44′02″V / 49,23639°S 18,73389°V / 49.23639; 18.73389
Budatínsky hrad
zámok
Budatín hrad - by Pudelek.jpg
Budatínsky hrad, august 2015
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Žilina
Mesto Žilina
Mestská časť Budatín
Nadmorská výška 320 m n. m.
Súradnice 49°14′11″S 18°44′02″V / 49,23639°S 18,73389°V / 49.23639; 18.73389
Materiál kamenné murivo
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup mestská časť Budatín
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 1427/1 - 4
 - dátum zápisu 5. 11. 1963
Poloha Budatínskeho zámku na Slovensku
Poloha Budatínskeho zámku na Slovensku
RedHut.svg
Poloha Budatínskeho zámku na Slovensku
Poloha Budatínskeho zámku v Žilinskom kraji
Poloha Budatínskeho zámku v Žilinskom kraji
RedHut.svg
Poloha Budatínskeho zámku v Žilinskom kraji
Wikimedia Commons: Budatín Castle
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Budatínsky hrad[2] (pôvodne hrad, neskôr prestavaný na zámok[3]) sa nachádza v Žilinskej mestskej časti Budatín, pri sútoku riek Váh a Kysuca. Je zachovalý a sprístupnený verejnosti. Sídli v ňom Považské múzeum.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vznikol ako strážny hrad v druhej polovici 13. storočia. Postavený je na skalnom ostrohu na strategicky významnom mieste, pri brode na sútoku Váhu a Kysuce, kde sa vyberalo clo. Význam hradu zvýrazňovalo aj mohutné opevnenie. Základom hradu bola mohutná kruhová obytná veža v kamennom opevnení, ktorá sa v pôdoryse zachovala podnes a vytvára charakteristickú siluetu Budatínskeho zámku. Pôvodne kráľovskú pevnosť získal začiatkom 14. storočia Matúš Čák. S jeho výbojmi a koncepciou obrany súvisí aj opevnenie veže obranným múrom a výstavba obytného paláca v priestore opevnenia. S výnimkou južnej strany obranný múr tvorí dodnes obvod zámku.

Od roku 1487 bol novým majiteľom Budatína Gašpar Suňog, ktorý naznačil smer, akým sa uberal stavebný vývoj hradu spätý s jeho rodom po niekoľko storočí. Renesančná úprava z roku 1551 spojila jednotlivé budovy podľa jednotnej architektonickej koncepcie, sceľujúc tak rôznorodé funkcie do harmonického celku, zdôrazneného aj navonok riešením fasád. Zvýraznili sa v nich predovšetkým rytmicky členené priečelia a nádvorie s arkádovou chodbou.

Hrozba tureckého nebezpečenstva, ale najmä vnútorných bojov a stavovských povstaní, prispeli v prvej polovici 17. storočia k výstavbe nového renesančného opevnenia, ktoré spevnili bastiónmi a zabezpečili priekopou v severovýchodnom predhradí. V tom čase už gotická pevnosť, prebudovaná na pohodlné renesančné sídlo, spĺňala požiadavky pohodlného bývania a strediska hospodárskeho podnikania i modernej vojenskej techniky.

Barokové obdobie sa v roku 1745 sústredilo na výstavbu kaplnky; súčasne dostavali aj budovy kaštieľa a celok obklopili parkom, nadväzujúcim svojou kompozíciou na priečelie zámku.

Po vymretí Suňogovcov v roku 1798 sa majiteľmi hradu stali Čákiovci, ktorí tu bývali až do roku 1945. Posledným vlastníkom zámku bol Gejza Čáki (Csáky). Za revolúcie 1848/49 cisárski vojaci v januári 1849 hrad zapálili. Ničivý požiar vážne poškodil stavebné konštrukcie a vnútorné vybavenie hradu. V roku 1870 hrad čiastočne opravili a využíval sa ako kasárne. Z tých čias sa podnes zachovali najmä budovy predhradia s výraznými dobovými fasádami. Posledná a najvýznamnejšia stavebná úprava, ktorá dala hradu dnešný vzhľad, je z rokov 19221923. Vychádzala z historizujúco-romantických motívov a uplatnila sa najmä v juhozápadnom krídle, kde vznikla priestranná reprezentačná sála a vstupné priestory. Čákiovci čerpali zo starších vzorov goticko-renesančných feudálnych stavieb, čo sa prejavilo najmä pri úprave stropov a obložení miestností.

Rekonštrukcie[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatková obnova zámku sa uskutočnila na prelome päťdesiatych rokov 20. storočia a rešpektovala stavebné úpravy z dvadsiatych rokov. Priľahlý zámocký park bol zmenšený výstavbou Košicko-bohumínskej železnice koncom 19. storočia ako aj rozparcelovaním významnej časti krátko po druhej svetovej vojne; počas dlhého obdobia bol park neudržiavaný.

1. januára 2007 bol zámok pre verejnosť uzavretý. Rekonštrukcia zámku bola naplánovaná na roky 2008 až 2013.[4]. Drotárska expozícia, bola dočasne premiestnená do zrekonštruovanej bývalej koniarne. Počas rekonštrukcie boli objavené viaceré archeologické nálezy.[5]

Zámocký park bol revitalizovaný a sprístupnený verejnosti v septembri 2010[6].

V roku 2013 sa začala oprava hradnej veže a kompletná výmena strešnej konštrukcie a krytiny, začali sa budovať nové sociálne zariadenia, komunikácia a inžinierske siete.[7]. 13. júla 2014 bola hradná veža znovu sprístupnená verejnosti [8].

V auguste 2016 bola opätovne sprístupnená kaplnka a väčšia časť vnútorných priestorov vrátane expozície drotárstva[9].

Povesť[upraviť | upraviť zdroj]

K zámku sa viaže často literárne spracovávaná povesť o zamurovanej princeznej – povesť o nešťastnej láske Kataríny Szuňoghovej.[10]

Expozície Považského múzea[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dobový interiér a sakrálne zbierky 18. a 19. storočia
  • Rozsiahla zbierka drotárskych výrobkov (špecialita)
  • Pravek severozápadného Slovenska
  • Dejiny Žiliny rok 1208 - 1848

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Register nehnuteľných NKP [online]. [Cit. 2015-12-25]. Dostupné online.
  2. http://pmza.sk/budatinsky-hrad/
  3. Budatínsky zámok (hrad) http://zilina-gallery.sk, získané 25.11.2008
  4. "Budatínsky zámok opravia, múzeum zatiaľ nemá sídlo", www.sme.sk
  5. V Budatínskom hrade našli množstvo archeologických nálezov na sme.sk, získane 25.11.2008
  6. Na prechádzke po novom parku. sme.sk: (2010-09-08). prístup: 2010-09-14.
  7. KOLÁRIK, Michal. Budatínsky hrad obnovujú z eurofondov [online]. zilinadnes.sk, 13.4.2013, [cit. 2013-08-05]. Dostupné online.
  8. http://pmza.sk/veza-po-rekonstrukcii-znovu-otvorena/
  9. Tisícky ľudí prišli otvoriť Budatínsky hrad [online]. pmza.sk, 1.8.2016, [cit. 2017-01-20]. Dostupné online.
  10. Povesť o nešťastnej láske Kataríny Szuňoghovej [online]. Útvar kultúrno-informačných služieb MsÚ Trenčín, [cit. 2013-08-05]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • JURECKÝ, Michal. Premeny jednej veže. MÚZA (Žilina: Považské múzeum), 2014, roč. 2, čís. 1, s. 4 – 8. Dostupné online [cit. 2015-12-25].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.