Budkovce (okres Michalovce)
| Budkovce | |
| obec | |
 Kostol Najsvätejšej Trojice
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Michalovce |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 102 m n. m. |
| Súradnice | 48°37′57″S 21°55′45″V / 48,632500°S 21,929167°V |
| Rozloha | 19,84 km² (1 984 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 490 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 75,1 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1314[3] |
| Starosta | Ján Lörinc[4] (HLAS-SD, SMER-SD) |
| PSČ | 072 15 |
| ŠÚJ | 522376 |
| EČV (do r. 2022) | MI |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Č. 244 072 15 Budkovce |
| E-mailová adresa | obecbudkovce@centrum.sk |
| Telefón | 688 67 91 (informácie), 649 32 04 (sekretariát), 649 33 96 (starosta) |
| Fax | 649 33 96 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Budkovce | |
| Webová stránka: Budkovce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Budkovce (nemecky Wudigersdorf, Guthsdorf) sú obec na východnom Slovensku v Košickom kraji, v okrese Michalovce.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]
Rieka Laborec, potok Duša.
Politika[upraviť | upraviť zdroj]
Na čele obce od roku 1900 stáli títo richtári:
- Harbuľák, Štefan
- Sabol, Ján
- Kraus, Štefan
- Harbuľák, Pavol
- Pivarník, Július
- Eštok, Ján
- Harbuľák, Ján
- Hájnik, Štefan
- Kuchár, Július
- Galamboš, Štefan
- Sinčák, Štefan
- Kičinka, Štefan
- Janusko, Juraj
- Fedor, Michal
- Ferik, Štefan
- Uhrina, Marián
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
v roku 1771 mala obec 473 obyvateľov, v roku 1890 – 1136 obyvateľov, v roku 1910 – 1341 obyvateľov, v roku 1930 – 1436 obyvateľov, v roku 1940 – 1602 obyvateľov, v roku 1965 – 1560 obyvateľov, v roku 2001 – 1504 obyvateľov.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, zo 14. storočia. Úpravami prešiel v 15. storočí, barokovo bol upravený v roku 1754, poslednou neogotickou úpravou prešiel v roku 1896.[5] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Veža má v hornej časti nárožné zaoblenia, ukončená je trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
- Buttkayovský kaštieľ, jednopodlažná neskororenesančná stavba na nepravidelnom pôdoryse s valbovou strechou z obdobia okolo roku 1617. Koncom 18. storočia bol rozšírený o nárožné veže, realizovaný bol aj klasicistický dvojosový portikus so segmentovými arkádami. V interiéri sa nachádzajú valené klenby s lunetami, vo vežiach české placky. Na fasáde je umiestnený renesančný erb s vročením z doby výstavby kaštieľa.[6]
- Socha Sv. Jána Nepomuckého, polychrómová neskorobaroková socha z 50. rokov 19. storočia. Pri búrke v roku 1919 poškodil sochu dvestoročný jaseň. Táto socha bola v roku 1924 na náklady Františka Šamudovského obnovená a dodnes tvorí súčasť kostolného dvora. Obnovou prešla v roku 1968.[7]
Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]
V rámci rozvoja a ochrany miestnej kultúry a pre zachovanie ľudových zvykov a tradícií pôsobili v našej obci folklórne skupiny. Prvý mládežnícky folklórny súbor založil v roku 1935 učiteľ Ladislav Berka zo Sobraniec, ktorý tiež zostavil a vydal Spevník východoslovenských piesní. Tento súbor sa zúčastnil v roku 1935 okresnej slávnosti piesní v Pozdišovciach. Potom vedenie súboru prevzal miestny učiteľ Arnošt Pyšný a pod.jeho vedením sa krojová skupina zúčastnila na celokrajských slávnostiach v Košiciach, ba aj v Prahe. Táto skupina v čase II. svetovej vojny zanikla. O ďalšie pokračovanie v uchovávaní ľudových tradícií sa postaral Folklórny súbor Zlatý Klas pri JRD Zlatý Klas, ktorý viedol, Milan Podžuban spolu so súborom Klások, ktorý viedla Zuzana Štofegová. V roku 1994 vznikla dedinská folklórna skupina Pacerki. Najprv to bola spevácka a neskôr aj tanečná zložka, ktorá potom postupne zanikla. DSF Pacerki vystupovala postupne na celom Slovensku, neskôr aj na Cypre, Ukrajine, Česku. K dnešnému dňu vydala táto DSF už dve MG kazety. V roku 1995 sa otvorila nová tradícia usporadúvania folklórnych slávností ako súčasť osláv obce. Od roku 1999 sa obnovilo vydávanie obecných novín Budkovčan, ktoré vychádzajú raz štvrťročne v počte 200 výtlačkov.
Spolková činnosť[upraviť | upraviť zdroj]
V obci pôsobí poľovnícke združenie Bažant. Vybudovaním sústavy rybníkov sa v obci rozvíja aj činnosť Slovenského rybárskeho zväzu. Aktívne v obci pracuje aj Zväz včelárov, záhradkárov a drobnochovateľov. V obci je aj Urbárska spoločnosť a Lesné spoločenstvo. Prospešnú a dobrovoľnú činnosť v obci organizujú : Klub dôchodcov, Zväz invalidov. V obci, ktorá ma charakter prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania pracuje Ružencový spolok, ktorý často organizuje púte po domácich a zahraničných pútnických miestach. V roku 1992 obnovil svoju činnosť aj Miestny odbor Matice slovenskej.
Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
- Základná a materská škola v Budkovciach
Šport[upraviť | upraviť zdroj]
V obci pôsobí OŠK (Obecný športový klub) Budkovce. Svoju činnosť aktívne rozvíjajú aj iné oddiely : volejbalový, turistický, stolnotenisový a iné. Velo penez pitaju kokoci
Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 82 – 83.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Budkovce [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.