Budova č. 54 (pevnosť Pernik)
| Budova č. 54 (Сграда № 54) | |
| ruiny budovy | |
 celkový pohľad na budovu z juhozápadu | |
| Štát |  Bulharsko |
|---|---|
| Oblasť | Pernik |
| Okres | Pernik |
| Mesto | Pernik |
| Súradnice | 42°35′41″S 23°1′3″V / 42,59472°S 23,01750°V |
| Dĺžka | 17 m |
| Šírka | 8 m |
| Vznik | 9. storočie – 12. storočie |
  | |
 Poloha v rámci lokality (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Building No.54, Pernik fortress | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Budova č. 54 (bulh. Сграда № 54 – Sgrada № 54) sú ruiny budovy z areálu pevnosti Pernik, ktoré sa nachádzajú v meste Pernik v rovnomennej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.[1]
Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[2]
Budova je jednou z niekoľkých desiatok budov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej pevnosti Pernik. Patrí k budovám postaveným v období od 9. storočia do 12. storočia.[3] Je najlepšie dochovanou stavbou, ktorá bola objavená v rámci pevnostného komplexu.[1]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Stavba sa nachádza v areáli pevnosti Pernik, ktorá leží na pahorku Krakra v blízkosti pernickej štvrti Varoš.[4] Budova leží v severnej časti pevnostného komplexu a priamo susedí so severnou časťou pevnostného múru.[1]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Budova bola postavená v období medzi 9. storočím – 12. storočím.[3]
V roku 1927 bol areálu pevnosti Pernik, vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku 1971 obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[2]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Budova č. 54 je najlepšie dochovanou stavbou, ktorá bola objavená v rámci pevnostného komplexu. Budova je dlhá približne 17 metrov a široká približne 8 metrov. Múry sú zachované do výšky 2,50 metra a sú hrubé 0,70 – 0,80 metra.[1]
Budova je postavená z lomového vápenca, pričom ako spojivo bola použitá biela malta. Z toho istého materiálu boli postavené aj základové múry, ktoré siahajú do hĺbky 0,90 metra.[1]
Budova má dve miestnosti, ktoré sú vzájomne prepojené. Západná miestnosť sa priamo opiera o pevnostný múr a vežu B. Miestnosť je dlhá 7,35 metra a široká 6,65 metra. Do miestnosti sa vchádzalo z ulice vchodom v južnej fasáde. Vchod sa nachádzal pri juhozápadnom uhle budovy a bol široký 1,15 metra. V západnej stene miestnosti sa nachádza vo výške približne 1,60 metra od zeme otvor, vysoký 0,50 metra, ktorý predstavoval okno (šírku nie je možné určiť, keďže z druhej strany sa stena do tejto výšky nezachovala). Okno bolo zasklené, čo bolo preukázané množstvom úlomkov bledožltého skla, ktoré boli nájdené v budove v priestore u okna.[1]
Východné miestnosť je o niečo väčšia. Je dlhá 8 metrov a široká 7,75 metra. Miestnosť sa taktiež opiera o pevnostný múr, zaujímavosťou je, že v prípade tejto miestnosti je veža B priamo súčasťou interiéru miestnosti. Do miestnosti sa tak ako pri západnej miestnosti vchádzalo z juhu. Šírka vchodu do východnej miestnosti však nie je známe, pretože v tejto časti boli múry budovy zničené až po základy.[1]
Predovšetkým východná miestnosť budovy bola veľmi bohatá na archeologické nálezy. V miestnosti bol nájdený napríklad meč, hlinené a kovové sudy, ako aj rituálne predmety a predmety osobnej potreby. Na základe nálezov v budove sa dá predpokladať, že išlo o obytnú budovu, ktorá však nebola obývaná obyčajnými občanmi, ale že jej obyvatelia patrili s najväčšou pravdepodobnosťou k vyššej sociálnej vrstve. Tomuto by zodpovedali aj rozmery budovy a kvalitný spôsob stavby. Je pravdepodobné, že v dobe byzantskej správy oblasti, patrila budova priamo byzantským správcom pevnosti.[1]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1927 je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik evidovaná ako národná starožitnosť a od roku 1971 ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.[2]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
informačná tabula pred stavbou
pohľad na východnú miestnosť
pohľad na západnú miestnosť
z interiéru západnej miestnosti
z interiéru východnej miestnosti
pohľad z východnej miestnosti smerom do západnej
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 6 7 8 ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 56 – 57.
- 1 2 3 Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник [online]. ninkn.bg, [cit. 2026-04-09]. Dostupné online.
- 1 2 ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 36.
- ↑ ASENOV, Bončo. Az săm Perničanin. Sofia : Izdatelstvo "Skala print", 2022. 332 s. ISBN 978-619-7641-01-1. S. 17 – 18.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Budova č. 54 (pevnosť Pernik)
