Budova Hlavnej pošty v Bratislave
Súradnice: 48°8′43.55″S 17°6′32.15″V / 48,1454306°S 17,1089306°V
Budova Hlavnej pošty sa nachádza v hornej trojuholníkovej časti Námestia SNP v Bratislave a je postavená v šikmom teréne so spádom až 5 % (Nám. SNP 34, 35, 36). Východnú stranu budovy lemuje Uršulínska ulica, ktorá ústi do Námestia SNP, južnú stranu lemuje Františkánska ulica. Hlavné priečelie budovy je orientované na sever.
Dejiny výstavby
V roku 1778 bolo zbúrané mestské opevnenie a zasypaná priekopa. Na jeho mieste pri vyústení Uršulínskej ulice a priestranstve využívanom ako trhovisko bol postavený neskorobarokový palác, ktorý patril pôvodne barónom Wachtlerovcom a neskôr grófom Szapáryovcom. Od roku 1850 sa stal sídlom Uhorského kráľovského poštového riaditeľstva, aj vďaka svojej výhodnej polohe. Dovtedy prvá telefónna centrála v Prešporku bola v jednom z bytov na druhom poschodí domu na nároží Schöndorfskej ulice (teraz Obchodnej) a terajšieho Hurbanovho námestia. Prvá telefónna centrála postupom času nevyhovovala narastajúcim podmienkam poštových, telefónnych a telegrafných služieb. Z toho istého dôvodu bola takmer po polstoročí začiatkom 20. storočia nutná stavba nového poštového paláca na mieste paláca Wachtlerovcov.
Architektonická súťaž
Architektonická súťaž bola vypísaná dvakrát a víťazom obidvoch súťaží bol budapeštiansky architekt Gyula Pártos (pôvodným menom Puntzmann) (1845-1916), aj napriek významnej konkurencii (napr. Ödön Lechner). Druhá súťaž bola vyhlásená v roku 1902 a stavať sa začalo až v roku 1909. Nový poštový palác bol dostavaný v roku 1912. V rokoch 1928 – 1930 bola realizovaná dostavba hlavnej pošty – budovu rozšírili o západné krídlo a štvrté podlažie, čo si vyžiadalo likvidáciu ďalších dvoch domov na Hurbanovom námestí. Fasádu prístavby, ktorá mala viac ako 17 m, riešili ako pokračovanie pôvodného Pártosovho objektu. V roku 1996 vznikol projekt od P. Košťála a Ľ. Petríka, ktorý sa zrealizoval v roku 1998. Obsahom projektu bola adaptácia podkrovných priestorov, úprava hlavného schodiska, adaptácia vnútorného nádvoria a prekrytie, obnovenie podzemného parkoviska a ďalšie podzemné podlažie.
Hmotovo - priestorové riešenie
Gyula Pártos si zvolil historizujúci štýl a navrhol budovu hlavnej pošty s neobarokovými a neorenesančnými motívmi Tento štýl nazýval aj tretí barok. Budova má štyri nadzemné podlažia, pôvodne mala len tri. V rámci budovy je výška jednotná s výnimkou dvoch kupol. Budova Hlavnej pošty je pozdĺžna stavba s nepravidelným pôdorysom a dvojposchodovým centrálnym dvorom, ktorý je výsledkom terénnych daností (rozdiel až 6m). Spodný dvor má vjazd z Uršulínskej ulice a slúžil ako parkovisko pre poštových doručovateľov. Horný dvor má vjazd z Námestia SNP. Na rohu námestia a Uršulínskej ulice sa nachádza výrazný architektonický prvok - nárožný arkier.
Interiér
Najvýznamnejšou miestnosťou a jedným z najkrajších interiérov tej doby v Bratislave bola listová hala. Hlavná podacia hala bola situovaná v juhovýchodnej časti budovy so samostatným vstupom z námestia. Hala je ohraničená priehradkami po obvode a v strede s rozmerným písacím pultom, nad ktorým sa nachádza elipsovitá sklenená kupola s farebnými maľovanými emblémami poštovníctva. Budova spolu s listovou halou patrí do zoznamu kultúrnych pamiatok, preto podľa zákonu o ochrane pamiatkového fondu sa dbá na pôvodný výzor miestnosti. V listovej hale, ktorá bola nedávno obnovená sa zachovala bohatá neobaroková výzdoba.
Referencie
- KUSÝ, Martin. Architektúra na Slovensku 1848-1918. Bratislava : Bradlo, 1995. ISBN 8071270512.
- DULLA, Matúš; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 80-7145-684-5.
- Archív mesta Bratislavy – pôdorysy, pohľady
- Tahy, A.: Hlavná pošta v Bratislave. Pamiatky a múzeá 46, 1998, č.4, s. 30 – 33
- Holčík,Š.: Poštový palác v slohu moderného baroka. Bratislavské noviny, 2006, č.3