Ropucha bradavičnatá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Bufo bufo)
Ropucha bradavičnatá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Bufo bufo

Rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ropucha bradavičnatá alebo staršie ropucha obyčajná[3] (Bufo bufo) je druh z čeľade ropuchovité. Rozšírená je v Eurázii a severozápadnej Afrike.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Má zavalité telo s bradavičnatou kožou. Za očami má zoskupené jedové (paroktické) žľazy. Podkĺbové hrbolčeky na spodku prstov sú zväčša párové. Samice dorastajú do veľkosti 120 mm až 200 mm na juhu, samček do 90 mm. Na prvých troch prstoch predných nôh majú samce v období rozmnožovania zrohovatené mozoľovité výrastky.[3]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Všade je hojná, ojedinele sa vyskytuje až do 2 000 m n. m. nad pásmom kosodreviny. Žije v lesoch, na poliach, lúkach a v záhradách.[3] Ekosozologický status v roku 2001 LC - menej ohrozený.[2]

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Aktívna je v noci, v čase párenia a za dažďa aj cez deň. Od októbra do marca zimuje mimo vody v dierach, často po hlodavcoch. Rozmnožovanie trvá pomerne krátko, začína v marci a v apríli. Samec oblapí samicu ešte mimo vody. Vajíčka kladie v podobe 5  – 10 m dlhých dvojradých šnúr medzi vodné rastliny. Dospelá ropucha počas krátkeho obdobia párenia sa vo vode neprijíma potravu, hneď po nakladení vajíčok a ich oplodnení sa vracia na súš. Larvy sú malé, len 5 mm. Po dvoch-troch mesiacoch dosahujú 20  – 32 mm a v tom období začína obdobie metamorfózy. Ich potravou sú mravce, pavúky, mnohonôžky, slimáky a dážďovky. Je veľmi užitočná, ničí veľké množstvo hmyzu a slimákov.[3]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[4] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha III).[5].

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2019.3. Prístup 21. februára 2020
  2. a b BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam obojživeľníkov (Amphibia) Slovenska: Ján Kautman, Ivan Bartík, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Amphibian (Amphibia) of Slovakia), s. 146 - 147.
  3. a b c d OLIVA, Ota; HRABĚ, Sergej; LÁC, Ján, et al. Stavovce Slovenska I Ryby, obojživeľníky a plazy. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968. S. 276 - 278.
  4. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.
  5. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]