Bujanovské vrchy
| Bujanovské vrchy | |
| geomorfologický podcelok | |
 Východný okraj územia
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Košický, Prešovský |
| Okresy | Gelnica, Prešov, Košice-okolie |
| Nadradená jednotka |
Čierna hora |
| Susedné jednotky |
Šarišská vrchovina Roháčka Hnilecké vrchy Kojšovská hoľa Pokryvy Sopotnické vrchy |
| Súradnice | 48°52′23″S 21°03′54″V / 48,873°S 21,065°V |
| Najvyšší bod | Suchý vrch |
| - výška | 799 m n. m. |
| Najnižší bod | juhovýchodný okraj podcelku |
| - výška | cca 280 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bujanovské vrchy sú geomorfologický podcelok Čiernej hory.[1] Najvyšší vrch podcelku je Suchý vrch, dosahujúci výšku 799 m n. m..[2]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Podcelok leží na severe centrálnej časti Čiernej hory a v rámci pohoria susedí na severozápade s Roháčkou, na juhovýchode s podcelkami Pokryvy a Sopotnické vrchy. Na severovýchode susedí Šarišská vrchovina, západným smerom nadväzujú Volovské vrchy s podcelkami Hnilecké vrchy a Kojšovská hoľa.[1]
Významné vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]
- Suchý vrch – najvyšší vrch podcelku (799 m n. m.)
- Šľuchta (781 m n. m.)
- Bujanov (757 m n. m.)
- Kozinec (750 m n. m.)[2]
Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]
V Bujanovských vrchoch ležia maloplošné chránené územia Margecianska línia a Bujanovská dubina.[3]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Západným okrajom územia vedie cesta II/547 (Krompachy – Margecany – Košice), severovýchodný okraj vymedzuje cesta II/546 (Margecany – Prešov). Centrálnou časťou masívu vedie Bujanovským tunelom železničná trať Žilina – Košice.[4]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Z Klenova k železničnej zastávke Ružín vedie 
modro značkovaná turistická trasa. Významnú úlohu pre rozvoj turizmu zohráva vodná nádrž Ružín.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
- ↑ a b Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 65.