Bukovská brázda
| Bukovská brázda | |
| geomorfologická časť Malých Karpát | |
 Okolie VN Buková
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Trnavský, Bratislavský |
| Okresy | Malacky, Senica, Trnava |
| Časť | Pezinských Karpát |
| Hranice | Plavecké predhorie, Brezovské Karpaty, Biele hory, Podmalokarpatská zníženina |
| Mestá | Sološnica, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Buková |
| Rieky | Trstienka, Rudavka, Smrekovec, Hrudky |
| Súradnice | 48°31′34″S 17°21′25″V / 48,526°S 17,357°V |
| Najnižší bod | západný okraj územia |
| - poloha | Plavecké Podhradie |
| - výška | cca 230 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trnavského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bukovská brázda[1] je geomorfologickou časťou Pezinských Karpát, podcelku Malých Karpát.[2] Leží na severozápadnom okraji podcelku, v páse od Rohožníka po Bukovú.[3]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Bukovská brázda sa nachádza na západnom okraji strednej časti Malých Karpát a zaberá severozápadnú časť podcelku Pezinské Karpaty. Depresia sa v dĺžke cca 18 km tiahne od okraja pohoria pri obci Rohožník severovýchodným smerom popri Sološnici, Plaveckom Podhradí a Plaveckom Mikuláši k obci Buková. Z juhu a juhovýchodu územie obopínajú Biele hory, geomorfologická časť Pezinských Karpát, severovýchodne nadväzuje podcelok Brezovské Karpaty a severozápadným smerom leží Plavecké predhorie, časť Pezinských Karpát. Západný okraj vymedzuje Podmalokarpatská zníženina, geomorfologický podcelok Borskej nížiny.[2]
Západná časť Malých Karpát odvádza vodu do Borskej nížiny, ktorá patrí do povodia Moravy. Z Bukovskej brázdy vedú potoky cez Plavecké predhorie do Rudavy. Najvýznamnejšie sú Hrudky, Trstienka, Libuša, Smrekovec a Rudavka. V severnej časti je na riečke Hrudky vybudovaná vodná nádrž Buková. Obcami na okraji územia prechádza cesta II/501 (Lozorno – Plavecký Mikuláš – Jablonica).[3]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Takmer celá táto časť Malých Karpát je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, vyňatá je len juhozápadná časť v okolí Rohožníka a Sološnice. Osobitne chránenými územiami sú národná prírodná rezervácia Roštún a Pohanská, prírodná rezervácia Buková a prírodná pamiatka Deravá skala a Bukovina.[3]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Turisticky atraktívne je okolie Plaveckého Podhradia s ruinami Plaveckého hradu a viacerými jaskyňami, no tiež severná časť v okolí vodnej nádrže Buková. Osídlenie v paleolite bolo preukázané v jaskyni Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši a severným okrajom údolím riečky Chotár viedla v stredoveku dôležitá Česká cesta. Sieť turistických chodníkov prepája túto časť so zvyškom Malých Karpát.
Značené chodníky[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červeno značenej Štefánikovej magistrále, vedúcej od mohyly na Bradle okrajom Bukovskej brázdy (viaceré trasy sa na ňu napájajú) k hradu Devín - po
modro značenej trase:
- z Rohožníka na rázc. Sedlo Skalka
- z Plaveckého Podhradia cez Plavecký hrad na rázc. Amonova lúka
- z Plaveckého Mikuláša na rázcestie Červená hora
- od vodnej nádrže Buková do lokality Rozbehy
- po
zeleno značenej trase:
- zo Sološnice na rázc. Pod Malou Vápennou
- z Plaveckého Mikuláša údolím riečky Libuša do lokality Mon Repos
- z rázc. Brezinky cez Bukovú do lokality Rozbehy
- po
žlto značenej trase:
- zo Sološnice Sološnickou dolinou na Sklený vrch
- z Plaveckého Podhradia pod vrch Vápenná (752 m n. m.)
- z Plaveckého Mikuláša na rázcestie v sedle Báborská, resp. na rázc. Pod Čiernou skalou
- z obce Plavecký Peter k vodnej nádrži Buková[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-10]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-10]. Dostupné online.