Bulímia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Bulímia (lat. bulimia nervosa) je podobne ako známejšia anorexia jedna z porúch prijímania potravy, ktoré sú všeobecne charakterizované nenormálnym vzťahom k jedlu. Pacient sa pri nej nezriadene prejedá, ale následne sa snaží stravu dostať zo seba von, najčastejšie úmyselne vyvolaným zvracaním. Touto psychickou chorobou trpí približne 1% ženskej populácie, kde sa vyskytuje cca 9-krát častejšie než u mužov. V ženskej časti populácie sa najčastejšie vyskytuje približne vo veku 13 až 18 rokov, ale je známych množstvo prípadov v inom veku.[1] Vyžaduje včasnú a komplexnú liečbu, pretože okrem vážnych zdravotných problémov prináša aj vysoké riziko samovraždy.[1][2]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Opitý muž zvracia, kým mladý otrok mu pridŕža hlavu

Slovo bulímia je odvodené z latinského slova (būlīmia), ktoré pochádza z gréckeho βουλιμία (boulīmia), čo je zloženina βους (bous), býk + λιμός (līmos), hlad. Ako prvú ju takto pomenoval Galén (2. st. n.l), na označenie choroby inak nazývanej „vlčí hlad“.

Umelé vyvolávanie zvracania bolo známe už v staroveku. V Egypte lekári odporúčali umelé zvracanie každý mesiac po tri dni na udržanie zdravia, lebo predpokladali, že choroby sú spôsobované jedlom. Rimania si takýmto spôsobom „robili miesto“ v žalúdku pre ďalšie prejedanie sa na hostinách.

Okolo roku 1979 londýnsky psychiater Gerald Russell vyčlenil niekoľko pacientiek z tých, ktoré trpeli anorexiou, pretože u nich rozpoznal „zákernú obmenu“ tejto choroby. Tá spočívala v občasnom až záchvatovom prejedaní sa, nasledovanom zvracaním. Spájal ju tiež s depresiou a samovraždou. Neskoršie štúdie skutočne ukázali, že cca 40% anorektičiek trpí občasnými záchvatmi prejedania sa a podobné dlhšie trvajúce záchvaty majú aj osoby, ktoré anorexiu vôbec nemajú. Táto psychická choroba bola nazvaná bulimia nervosa a prvýkrát sa objavila v medicínskom názvosloví v roku 1980.[3]

Príčiny vzniku[upraviť | upraviť zdroj]

Osoba v depresii

Súčasný pohľad medicíny na všetky choroby príjmu potravy je taký, že napriek výraznej sústredenosti na štíhlu postavu, ide v skutočnosti o snahu riešiť takýmto spôsobom hlavne rôzne osobné problémy. Najčastejšie ide o nesplnené želania, citové problémy, snahu „byť in“ – prijatý do určitej skupiny (čo je veľmi dôležité práve pre osoby v pubertálnom veku), úzkosť, stres a depresiu. Postihnutí majú zvyčajne veľmi citlivé alebo slabé sebavedomie a žijú v neustálom napätí a strese.[1] Zároveň je v súčasnosti najmä časopismi a televíziou široko medializovaný ideál „štíhla postava“. Potom mnohé z týchto neistých, labilných či perfekcionistických osôb uveria tomuto všeobecne proklamovanému ideálu a sú presvedčené, že dosiahnutie štíhleho tela je práve tá cesta, ako byť populárny, hodný lásky, úspešný a šťastný – niekedy sa nazýva aj „Barbie syndróm“.[4] Štatistiky pritom ukazujú, že veľké množstvo modeliek alebo rôznych „Miss“ má cca 20% podváhu a ich BMI hodnoty zodpovedajú prejavu anorexie (pod 17,5).[5][6][7][8] Málo sa tiež hovorí o tom, že fotografie profesionálnych modeliek sú ešte dodatočne upravované v grafických editoroch – ide najmä o predĺženie nôh a zúženie bokov.[9][10][11] Viaceré štúdie ukazujú, že spomínaný „ideál“ je významným spúšťačom tejto choroby.[12] Napríklad výskyt porúch príjmu potravy prudko vzrástol z 0% na 11,3% za tri roky na súostroví Fidži hneď po tom, ako sem bola zavedená televízia a dievčatá sa začali porovnávať s modelkami a herečkami.[13] Aj iné štúdie potvrdzujú vyšší výskyt bulimických symptómov u žien, ktoré čítajú módne časopisy, než u tých, ktoré nie.[14] Preto sa postupne čoraz rozmáha snaha o minimalizáciu takýchto zavádzajúcich „vzorov“. Vo viacerých krajinách sa snažia napríklad o zavedenie dolnej hranice na BMI index pre modelky, vyvíjajú tlak na módne kruhy a šíria osvetu o normálnej váhe.[6]

Napriek priamemu prepojeniu bulímie a snahy „dobre vyzerať“ sa výskumníci v súčasnosti prevažne zhodujú v názore, že spomínaná úporná snaha o štíhlu postavu je sekundárna príčina a je to skôr kompulzia iných, hlbších problémov než primárny dôvod tejto choroby.[1]

Opis a príznaky[upraviť | upraviť zdroj]

Od obžerstva sa bulímia líši tým, že postihnutí si nielen uvedomujú svoje prejedanie sa a stratu kontroly nad jedením, ale cítia sa za to vinní a následne sa veľmi úporne snažia zbaviť prijatej potravy alebo zabrániť jej vstrebaniu telom. Na to používajú najmä úmyselne vyvolané zvracanie, ale aj drastické diéty, prehnané cvičenie, hladovky a preháňadlá. Tieto cykly sa opakujú niekoľkokrát za týždeň, v extrémnych prípadoch aj za deň.[15] Telesná váha je pritom pri väčšine postihnutých normálna – nie sú ani chudí ani obézni.

Keďže bulímia máva veľmi vážne psychické aj fyzické dôsledky (až po samovraždu), je veľmi dôležité ju čím skôr diagnostikovať! Nie je to vždy ľahké, lebo postihnutí sa ju snažia zamaskovať rôznymi výhovorkami a sú známe prípady, keď zostala neodhalená roky. Kvôli tomu, že postihnutí majú zvyčajne pomerne normálnu hmotnosť, býva jej závažnosť (na rozdiel od anorexie) často nebezpečne podceňovaná.[16] Vzhľadom na vekovú kategóriu, v ktorej je najfrekventovanejšia – dospievanie – tu veľmi dôležitú pozitívnu úlohu môžu zohrať popri rodičoch aj učitelia a priatelia.

Russellove značky na hánkach ukazováka a prstenníka

Najčastejšie náznaky, že osoba môže trpieť bulímiou sú:[17][18]

  • psychické problémy, silný alebo dlhotrvajúci stres
  • extrémny strach z pribratia
    • deformovaný pohľad na svoju postavu, váhu
    • prílišný záujem o svoju váhu
    • prísne diéty
    • príliš striktné delenie potravín na „dobré“ a „zlé“ podľa kalórií
    • konzumácia len niektorých potravín
    • pravidelné vynechávanie jedenia
    • nadmerné cvičenie
    • trvalé chudnutie
    • pocit viny za jedenie
    • tajné prejedanie
  • vynútené zvracanie
    • časté vyhýbanie sa blízkym ľuďom
    • časté chodenie do kúpeľne alebo na WC
    • návrat z kúpeľne s červenými očami (spôsobené námahou pri zvracaní)
    • odreniny na rukách alebo hánkach prstov od zubov pri vyvolávaní zvracania (Russellove značky)
    • malé ranky v kútikoch úst od vyvolávania zvracania
    • kolísanie váhy
  • unavenosť, slabosť
Erózia dolných zubov bola spôsobená bulímiou. Pre porovnanie horné zuby boli obnovené porcelánovými protézami

Následky[upraviť | upraviť zdroj]

Je ich niekoľko a zahŕňajú nielen fyzické ale aj psychické zložky osoby. Najčastejšie následky sú:[15][19]

  • únava
  • výkyvy nálady
  • pocity viny
  • depresie
  • bolesti krku, brucha
  • nadúvanie
  • poruchy trávenia a látkovej výmeny
  • dehydratácia
  • žalúdočné vredy
  • nedostatok minerálov a vitamínov, ktorý sa prejavuje ako:
    • starnutie kože
    • vypadaním zubov, nechtov či vlasov
    • depresia
    • neplodnosť
  • poškodenie zubov – keďže obsah žalúdka obsahuje silné kyseliny
  • problémy so slinnými žľazami

Pro-mia[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o rôzne skupiny, ktoré o sebe tvrdia, že vytvárajú neodsudzujúce prostredie pre osoby s bulímiou (podobné skupiny zamerané na anorexiu sa nazývajú pro-ana). Ich proklamovaná činnosť sa pohybuje od ponúkania diskusie a pomoci na zmenu tým, čo chcú s bulímiou skončiť až po tvrdenia, že bulímia nie je psychická choroba, ale „životný štýl“, ktorý by mali lekári a rodiny rešpektovať.[20] V súčasnosti sa tieto skupiny presunuli na internet a sociálne siete, kde vytvárajú rôzne fóra či blogy. Je tu možné nájsť rôzne motivačné výroky, aké je chudnutie zdravé alebo „in“, prečítať si blogy, ako ostatní stále úspešne chudnú a sú z toho veľmi šťastní a tiež množstvo návodov, ako prekonať pocity hladu alebo skryť svoje správanie pred rodinou a ostatnými. Vyskytujú sa tu aj zobrazenia prehnane mastných jedál alebo ľudí s nadváhou na vzbudenie odporu.[20][21] Ich vplyv na osoby postihnuté alebo aj nepostihnuté poruchami príjmu potravy je veľmi vysoký.[22] Lekárske organizácie ich označujú za jednoznačne škodlivé.[23] Mnohé internetové firmy preto takéto stránky zo svojich diskových priestorov priebežne mažú, odvolávajúc sa na porušenie podmienok použitia ich služieb.[24]

Herečka, textárka a speváčka Demi Lovato – v 18 rokoch musela byť hospitalizovaná kvôli bulímii a ďalším problémom. Úspešne sa uzdravila po absolvovaní niekoľkomesačného liečebného programu[25][26]

Liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Môže byť dosť náročná a to hlavne pre určitú „vzdorovitosť“ myslenia postihnutých. Ide totiž predovšetkým o mentálnu poruchu – postihnutý sú uzavretí vo svojom myšlienkovom systéme – a preto nestačia len jednoduché dohovárania, presviedčania, príkazy, zákazy. Je potrebné negatívne myšlienkové vzorce – najmä pohľad na seba, stravu, okolie atď. postupne nahrádzať pozitívnymi. Liečenie preto musí zahŕňať riešenie psychických ako aj fyzických problémov, ak má dôjsť k trvalému uzdraveniu a včasná návšteva špecializovaných odborníkov je nutná. Ľahšie formy ochorenia je možné liečiť ambulantne.[27] Liečba síce môže byť často „beh na dlhú trať“, ale úspech je určite možný, ako dokazujú životy mnohých „celebrít” i menej známych ľudí.[28] Štatistiky vykonané po cca 10 rokoch od diagnostikovania ochorenia hovoria, že cca polovica pacientov bola zdravá, tretina bola uzdravená čiastočne a 10 – 20% malo stále rovnaké symptómy – výrazne to záleží od príčiny vzniku choroby, kvalite liečby a prístupu nielen pacienta, ale aj jeho najbližších![1]

Zvládanie stresu a harmonický vzťah ku sebe[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže pravdepodobne tu leží koreň ochorenia, je kľúčové vyriešiť práve tieto oblasti. Je možné použiť rôzne známe techniky zvládania stresu: vyriešenie konfliktu, cvičenie, venovanie sa svojmu hobby, modlitba, pobyt v prírode, počúvanie príjemnej hudby, meditácia, relaxačné techniky, kúpeľ, vyjadrenie pocitov – denník, maľovanie atď. Veľmi dôležité je mať duševnú podporu niekoho, s kým môžete zdieľať svoje pocity a problémy.[29]

David Coulthard – víťaz 13 Grand Prix Formuly 1 – úspešne sa vyliečil z bulímie, do ktorej upadol ako teenager, pri snahe schudnúť kvôli motokárovej súťaži[30][31]

Výživa[upraviť | upraviť zdroj]

Je veľmi dôležité, aby pacienti dostávali dostatočné množstvo všetkých potrebných živín najlepšie v prirodzenej strave, nie prehnane vysokými dávkami vitamínových doplnkov. A to nielen kvôli správnemu fungovaniu ich telesných funkcií, ale umožňuje to aj stabilizovať úroveň neurotransmiterov v hypotalame, ktoré riadia chuť do jedla. Ich účinnosť je ovplyvňovaná najmä úrovňou cukru v krvi, zinkom, vitamínmi skupiny B a hormónmi. Častou chybou pacientov (a niekedy aj ich blízkych, ktorí sa snažia, aby zjedli aspoň niečo) je konzumovanie hlavne jedál s vysokým obsahom cukru a vysokým glykemickým indexom. Po takýchto jedlách hladina cukru v krvi „vyletí“ prudko hore, pankreas začína masívne produkovať inzulín, ktorý spôsobí, že cukor následne prudko poklesne a dostaví sa únava, depresia a silný pocit „falošného“ hladu – a bludný kruh sa uzatvára.

Speváčka a herečka Katharine McPhee – stala sa bulimičkou ako 17 ročná. Chorobu úspešne zdolala po 7 rokoch absolvovaním trojmesačného liečebného programu[32][33]

Pre harmonizáciu telesných funkcií ako aj psychiky pacienta sa preto odporúča riadiť nasledovnými pokynmi:[34]

  • stabilizovanie hladiny cukru v krvi
    • konzumovať potraviny s nízkym glykemickým indexom
    • jesť radšej častejšie, ale menšie porcie jedla
    • zvýšiť obsah vlákniny v strave
    • obmedziť pitie alkoholu, kofeínových a presladených nápojov
  • stabilizovanie neurotransmiterov
    • zinok – tekvicové semená, plody mora, hydina, chudé mäso
    • vitamíny skupiny B – chudé mäso, celozrnné výrobky, droždie
    • selén – para orechy (brazílske orechy), celozrnné výrobky
    • horčík – banány, orechy, tmavá listová zelenina
    • draslík – ovocie, zelenina

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Hay, Phillipa J; Claudino, Angélica Medeiros (2010). "Bulimia nervosa". Clinical Evidence 2010: 1009. [1]
  2. Russell, Gerald (2009). "Bulimia nervosa: An ominous variant of anorexia nervosa". Psychological Medicine 9 (3): 429 – 48. [2]
  3. Russell, G. (1997). Russell, G. (1979). Bulimia nervosa: an ominous variant of anorexia nervosa. Psychol Med, 9 (3), 429 – 448.
  4. Stice, E.; H.E. Shaw (1994). "Adverse effects of the media portrayed thin-ideal on women and linkages to bulimic symptomatology". Journal of Social and Clinical Psychology 13 (3): 288 – 308.
  5. Mentální anorexie.
  6. a b Španielsko bojuje s anorexiou kampaňou.
  7. Brown, Amy, and Helga Dittmar. "Think "thin" and feel bad: the role of appearance schema activation, attention level, and thin-ideal internalization for young women's responses to ultra-thin media ideals." Journal of Social & Clinical Psychology 24.8 (2005): 1088 – 1113.
  8. Lisa M. Groesz, Michael P. Levine, Sarah K. Murnen.: The effect of experimental presentation of thin media images on body satisfaction: A meta-analytic review. 2001 [3]
  9. Lester, Paul Martin (2003). Images that Injure: Pictorial Stereotypes in the Media (Second Edition ed.). Westport, CT: Praeger Publishers.
  10. "Size 4 model: I was fired for being too fat"
  11. "Ralph Lauren apologises for digitally retouching slender model to make her head look bigger than her waist". Dailymail.co.uk. [4]
  12. Hawkins, Nicole; P. Scott Richards, H. Mac Granley, David M. Stein (2004). "The Impact of Exposure to the Thin-Ideal Media Image on Women". Eating Disorders: The Journal of Treatment & Prevention 12 (1). [5]
  13. Becker, A. E.; Burwell, RA; Gilman, SE; Herzog, DB; Hamburg, P (2002). "Eating behaviours and attitudes following prolonged exposure to television among ethnic Fijian adolescent girls". The British Journal of Psychiatry 180 (6): 509 – 14. [6]
  14. Nolen-Hoeksema, Susan (2013). (Ab) normal Psychology. McGraw Hill. p. 338
  15. a b "Bulimia Nervosa". Let's Talk Facts (American Psychiatric Association): 1. 2005 [7]
  16. Murphy, B; Manning, Y (2003). "An introduction to anorexia nervosa and bulimia nervosa". Nursing standard 18 (14 – 16): 45 – 52; quiz 54 – 5. [8]
  17. Bulimia nervosa fact sheet.
  18. Bulimia nervosa.
  19. Wynn, DR; Martin, MJ (1984). "A physical sign of bulimia". Mayo Clinic proceedings. Mayo Clinic 59 (10): 722 [9]
  20. a b Udovitch, Mim, "A Secret Society of the Starving", New York Times.
  21. Norris, Mark L; Boydell, Katherine M; Pinhas, Leora; Katzman, Debra K (2006), "Ana and the internet: A review of pro-anorexia websites", The International Journal of Eating Disorders 39 (6): 443 – 447 [10]
  22. Bardone-Cone, A M; Cass, K M (2007), "What does viewing a pro-anorexia website do? An experimental examination of website exposure and moderating effects", International Journal of Eating Disorders 40 (6): 537 – 548, [11]
  23. "Pro-anorexia site clampdown urged". BBC News. 2008
  24. Peng, Tina. "Out of the Shadows", Newsweek, retrieved 2008
  25. Collis "Demi Lovato Exclusive Interview". Seventeen (Hearst Corporation). http://www.seventeen.com/entertainment/features/exclusive-interview-demi-lovato#fbIndex1%7Cauthor%7CEllen
  26. "Demi Lovato Out Of Rehab". Radar Online. http://radaronline.com/exclusives/2011/01/demi-lovato-out-rehab/
  27. Anorexia a bulímia – poruchy jedenia. http://detskechoroby.rodinka.sk/detske-choroby/hlava/mozog-a-nervy/anorexia-a-bulimia-poruchy-jedenia/
  28. Anorexia – Bulímia – Príbehy. http://www.zdravie.sk/sekcia/655/pribehy/
  29. . Dostupné online.
  30. "Coulthard reveals bulimia battle". BBC Sport. 20 August 2007. http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/motorsport/formula_one/6954569.stm
  31. Formula 1 star David Coulthard speaks of his bulimia battle. Mail Online. http://www.dailymail.co.uk/health/article-476567/Formula-1-star-David-Coulthard-speaks-bulimia-battle.html
  32. Sóuter, Ericka; Rizzo, Monica. "Katharine McPhee's Bulimia Battle", People. http://www.people.com/people/article/0,,1206750,00.html
  33. McPhee one of millions with bulimia. CNN. http://www.cnn.com/2006/HEALTH/conditions/06/22/bulimia.mcphee/index.html?section=cnn_latest
  34. Bulimia nervosa: Lifestyle and home remedies – MayoClinic

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mentální anorexie. [12]
  • Hana Papežová. Bulimia nervosa. Psychiatrické centrum Praha, 2000
  • Jana Kocourková. Mentální anorexie a bulimie v dětství a dospívání. Galen, 1997
  • Jana Sladká - Ševíková. Z deníku bulimičky. Portál Praha, 2003
  • Gabina Weissová. Diagnóza F50. Motto, 2013 - novinárka G. Weissová o svojej anorektickej a bulimickej minulosti

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]