Butkovské bradlá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°01′23″S 18°20′28″V / 49,023°S 18,341°V / 49.023; 18.341
Butkovské bradlá
geomorfologická časť
Trenčianskej vrchoviny
Cesta z Mojtína - panoramio.jpg
Úžina Slatinského potoka
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okresy Púchov, Ilava
Časť Trenčianskej vrchoviny
Hranice Butkovská brázda, Podmanínska pahorkatina, Ilavská kotlina
Rieky Slatinský potok, Kamenický potok
Súradnice 49°01′23″S 18°20′28″V / 49,023°S 18,341°V / 49.023; 18.341
Najvyšší bod Butkov
 - výška 765 m n. m.
Najnižší bod juhozápadný okraj územia
 - výška cca 250 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Butkovské bradlágeomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny.[1] Zaberajú plošne neveľké územie na severnom okraji podcelku, južne od Beluše a najvyšší vrch Butkov dosahuje 765 m n. m.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Územie zaberá severný okraj podcelku Trenčianska vrchovina, východne od Ladiec a južne od Belušských Slatín. Od zvyšku Strážovských vrchov sú Butkovské bradlá oddelené Butkovskou brázdou, ktorá tvorí veniec, obopínajúci túto časť z južnej a východnej strany. Na severe leží Podmanínska pahorkatina a západný okraj vymedzuje Ilavská kotlina, oba podcelky Považského podolia.[1]

Horstvo rozdeľujú na tri časti Lúčkovský a Slatinský potok, ktoré odvádzajú nadbytočnú vodu západným smerom do rieky Váh. Veľkú časť západného úpätia vrchu Butkov tvorí kameňolom, ktorý je zdrojom surovín pre blízku cementáreň v Ladcoch.[2]

Ochrana územia[upraviť | upraviť kód]

Butkovské bradlá nepatria do Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy a na území tejto časti Strážovských vrchov nie sú ani žiadne osobitne chránené územia.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Severný okraj Trenčianskej vrchoviny bol dlhé desaťročia turisticky len málo atraktívnym územím, čo spôsobila devastácia okolia miestnou cementárňou. Najvyšší vrch je desaťročia z veľkej časti súčasťou lomu a prístup naň je značne obmedzený. Hustým lesom pokryté vrchy umožňujú veľmi obmedzené výhľady. Výnimočnou lokalitou je tiesňava Belušské vráta v severovýchodnej časti územia. Žlto značený chodník vedie údolím Lúčkovského potoka z Ladiec až do Mojtína.[2] Turisticky zaujímavým a vyhľadávaným miestom sa stáva nedávno vybudovaná krížová cesta Butkov.[3]

Vybrané vrchy[upraviť | upraviť kód]

  • Butkov (765 m n. m.)
  • Kalište (680 m n. m.)
  • Hradište (519 m n. m.)[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.
  2. a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-09]. Dostupné online.
  3. Úvod - Kríž Butkov - Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva na hore Butkov [online]. krizbutkov.sk, [cit. 2019-04-10]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]