Bystré (okres Vranov nad Topľou)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bystré
obec
Kostol sv. Urbana
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Vranov nad Topľou
Región Šariš
Vodné toky Topľa, Hermanovský potok
Nadmorská výška 180 m n. m.
Súradnice 49°00′33″S 21°32′32″V / 49,009167°S 21,542222°V / 49.009167; 21.542222
Rozloha 13,2 km² (1 320 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 772 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 210 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1312[3]/1386[4]
Starosta Ľubomír Hreha[5] (HLAS-SD, SMER-SD)
PSČ 094 34
ŠÚJ 544094
EČV (do r. 2022) VT
Tel. predvoľba +421-57
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Č. 98
094 34  Bystré nad Topľou
E-mailová adresa ocu.bystre@slovanet.sk
Telefón 445 21 44
Fax 445 21 45
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Bystré
Webová stránka: obecbystre.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Bystré je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na severnom okraji Slanských vrchov, na rozhraní medzi šarišským a zemplínskym regiónom, približne na polceste medzi Prešovom a Vranovom nad Topľou. Hranicu regiónov tvorí Hermanovský potok, ktorý preteká centrom obce a na jej severnom okraji ústi do Tople. Južnou časťou obce prechádzajú hlavné komunikácie; cesta I. triedy 18 a železničná trať Prešov – Humenné.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha obce na ceste vedúcej údolím Tople znamenala prítomnosť ľudí v okolí už v dobe kamennej, čo potvrdil nález kamennej sekerky, datovanej do eneolitu. Ucelenejšie a najmä písomne doložené správy o obciach regiónu pochádzajú až z 13. storočia, existencia Bystrého je doložená v roku 1386. Západnú, šarišskú časť vlastnili Šoóšovci, od začiatku 17. storočia potom Kecerovci, ktorí boli potomkami Abovcov. Juhovýchodná časť patrila do Zemplínskej župy.[6]

Blízkosť vodných tokov bola dôvodom prevádzky vodných mlynov, pričom dva sa spomínajú už v druhej polovici 16. storočia. O dve storočia neskôr mol ich majiteľom Ľudovít Szeghy. V roku 1869 boli v obci v prevádzke už 3, no neskôr bolo v Bystrom až 5 mlynov. V 80. rokoch 19. storočia tu na okraji obce bola v prevádzke tkáčska manufaktúra dielňa, kde sa zároveň vodou z neďalekého Hermanovského potoka bielilo plátno. V roku 1931 bola pri mlyne Anny Hamzovej postavená parná píla. Významnú strategickú úlohu plnil most cez potok na krajinskej ceste, ktorý zároveň spájal oba regióny; v roku 1841 sa spomína nový dubový, v roku 1899 už železný most. Po jeho poškodení na konci druhej svetovej vojny bol na mieste dočasného v roku 1946 postavený nový most.

Prítomnosť židovských rodín, ktorých väčšina bola v roku 1942 počas vojny deportovaná, sa zachovala v podobe pamiatok dodnes. V obci tak dnes nájdete židovské cintoríny aj synagógu. O niečo kratšie, niekedy od roku 1831 je v chotári doložená prítomnosť Rómov, ktorých tu koncom 50. rokov žilo okolo 120.

Župná hranica rozdeľovala obec na dve časti, ktoré spravovali Šarišská a Zemplínska stolica. Pôvodný názov Bystra (Bisztra), bol pre obe časti používaný až do polovice 19. storočia, kedy sa pre šarišskú časť začal používať názov Tapli-Bisztra, pre zemplínsku časť Tapoly-Bisztra. Posun hranice v roku 1881 znamenalo spojenie častí do jedného celku a tým rast a rozvoj obce. Názov pre zjednotenú obec bol do roku 1906 Tapolybisztra, do roku 1918 Tapolybesztercze a od vzniku prvej ČSR sa používa súčasný názov.

Expozícia banskobystrického Múzea SNP medzi vypálenými obcami na východnom Slovensku uvádza aj obec Bystré, [7]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Urbana, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z polovice 14. storočia. V období okolo roku 1490 vzniklo súčasné polygonálne presbytérium. Úpravami prešiel v polovici 16. storočia. Rozsiahlou barokovou úpravou prešiel v rokoch 1717 a 1732. V roku 1914 bol upravený neogoticky.[8] V interiéri sa nachádza neogotický oltár s hodnotnou neskorogotickou reliéfnou scénou Korunovania Panny Márie so sochami sv. Petra a Pavla v nikách. Fasády sú členené oknami s lomeným oblúkom, opornými piliermi a v podstreší vlysom s motívom lomeného oblúka. Veža je členená pilastrami a kordónovými rímsami v duchu neogotiky, ukončená je trojuholníkovými štítmi s hodinami a ihlancovou helmicou.
  • Vodný mlyn, dom č. 158, technická pamiatka, jednopodlažná dvojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika zo začiatku 20. storočia. Úpravami prešiel v roku 1936.[9]
  • Vodný mlyn Jána Hamzu s pílou, dom č. 295, technická pamiatka, trojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1896.[10]
  • Židovský cintorín z polovice 19. storočia.[11]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádzajú dva minerálne pramene. Obec má kultúrny dom a nachádza sa tu socha M. R. Štefánika.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádzajú prakticky všetky zariadenia občianskej vybavenosti: obecný úrad, kultúrny dom, základná a materská škola, obecná knižnica, neštátne zdravotné ambulancie – praktický lekár pre dospelých, detský lekár, stomatológ, lekáreň, rehabilitačné zariadenie, rímskokatolícky kostol a fara, evanjelický kostol z roku 1971 s farou, dom smútku, pošta, Obecný podnik služieb (pekáreň, odvoz domového odpadu, autodoprava), autobusové aj železničná zastávka.

Na šport sú určené: areál obecného futbalového klubu, telocvičňa a ihrisko s umelou trávou v areáli Základnej školy a športový areál (tenisové kurty, futbalové ihrisko, asfaltové ihrisko)

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

ZEOCEM
  • ZEOCEM, a.s. výroba cementu a zeolitu
  • PROFI AUTO HS, spol. s r.o. predaj náhradných dielov, olejov, filtrov, baterie, autokozmetiky, autochemie

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[12] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[13][14]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. MOŠ/MIS
  4. Bystre.OcU.sk: História' [online]. [Cit. 2012-07-30]. Dostupné online. Archivované 2014-01-03 z originálu.
  5. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  6. ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 85 – 86.
  7. TELIŠČÁKOVÁ, Dagmar. Po masovej vražde Tokajík ľahol popolom. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2016-07-31. Dostupné online [cit. 2023-04-22]. ISSN 1336-197X.
  8. Bystré - Kostol sv. Urbana [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  13. Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  14. Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]