Bytčianska kotlina
| Bytčianska kotlina | |
| kotlina | |
 Južný okraj kotliny v okolí Pov. Bystrice
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Trenčiansky, Žilinský |
| Okresy | Považská Bystrica, Bytča, Žilina |
| Nadradená jednotka |
Považské podolie |
| Susedné jednotky |
Žilinská kotlina Podmanínska pahorkatina Javorníky Súľovské skaly |
| Mestá | Považská Bystrica, Bytča |
| Súradnice | 49°12′50″S 18°32′55″V / 49,21389°S 18,54861°V |
| Najnižší bod | koryto Váhu pri Pov. Bystrici |
| - výška | 280 m n. m. |
| Dĺžka | 22 km, SV - JZ |
| Šírka | 3 km, SZ - JV |
  Poloha kotliny na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bytčianska kotlina je geomorfologický podcelok Považského podolia. Leží v jeho severnej časti, čiastočne v Žilinskom a tiež v Trenčianskom kraji. Má rovinatý reliéf a klimaticky patrí do mierne teplej oblasti.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na severo-západnom Slovensku na hornom Považí, medzi Považskou Bystricou a Žilinou. Má pretiahnutý tvar v smere severovýchod-juhozápad, dĺžku cca 22 a šírku okolo 3 km. Prirodzenú os územia vytvára rieka Váh, ktorá na severnom okraji kotliny stáča svoj tok zo západného na juhozápadný až južný. V strede kotliny sa nachádza okresné mesto Bytča, v blízkosti ktorej je Letisko Žilina.
Kotlinu ohraničujú zo západu výbežky Javorníkov, z východu a juhu Súľovské vrchy (podcelok Súľovské skaly a Manínska vrchovina), na severe na Bytčiansku nadväzuje Žilinská kotlina.[1]
Sídla v Bytčianskej kotline[upraviť | upraviť zdroj]
Bytčianska kotlina je hustotou osídlenia na úrovni celoslovenského priemeru a okrem Považskej Bystrice, situovanej na jej okraji, je jediným významným mestom Bytča. Z obcí možno spomenúť Kotešovú, Predmier, Plevník-Drienové a Dolný Hričov.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Považie patrí medzi strategické dopravné koridory a významné dopravné komunikácie, spájajúce juh so severom, vedú aj územím Bytčianskej kotliny. V cestnej doprave zohrávajú kľúčovú úlohu diaľnica D1 a D3 a v ich trase vedúce medzinárodné cesty E 50 (smerujúca z Brna na Žilinu a Košice) a E 75 (Bratislava - Žilina - Gdansk). Z Moravy cez Bumbálku do Bytče vedie po ceste I/10 aj európska cesta 442, nadregionálny význam má Považím vedúca cesta I/61 (Trenčín - Žilina). Dôležitú úlohu zohráva aj po pravom brehu Váhu vedúca cesta II/507 (Púchov - Žilina), na Kysuce vedúca II/541 (Kotešová - Turzovka) a do Rajeckej kotliny smerujúca II/517 (Považská Bystrica - Rajec).[2]
Údolím Váhu vedie aj železničná trať Bratislava – Žilina, ktorá je súčasťou V. európskeho koridoru. Tvorí hlavné prepojenie západného a východného Slovenska. Doplnkovú úlohu tvorí regionálne letisko Žilina, situované cca 3 km severovýchodne od Bytče.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Vass, D., (Editor), 1988, Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 65 s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 11-12.