Bzovík (opevnený kláštor)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°19′09″S 19°05′25″V / 48,31917°S 19,09028°V / 48.31917; 19.09028
Bzovík
opevnený kláštor - hrad
Bzovík2.JPG
Pohľad na kláštor od hlavnej cesty
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Krupina
Obec Bzovík
Súradnice 48°19′09″S 19°05′25″V / 48,31917°S 19,09028°V / 48.31917; 19.09028
Vznik 12. storočie
Pre verejnosť verejnosti neprístupný
Poloha kláštora Bzovík na Slovensku
Poloha kláštora Bzovík na Slovensku
RedHut.svg
Poloha kláštora Bzovík na Slovensku
Poloha kláštora Bzovík v Banskobystrickom kraji
Poloha kláštora Bzovík v Banskobystrickom kraji
RedHut.svg
Poloha kláštora Bzovík v Banskobystrickom kraji
Wikimedia Commons: Bzovík Castle
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Bzovík je pôvodne benediktínsky (neskôr premonštrántsky) kláštor prestavaný na pevnosť (hrad), neďaleko obce Bzovík v okrese Krupina v Banskobystrickom kraji.

Objekt bzovíckeho kláštora je dôkazom toho, že niekedy určiť jednoznačne druh stavebnej pamiatky nie je jednoduché. Kláštory bývali v histórii často terčom útokov nepriateľov a to vyvolalo potrebu ich fortifikačnej prestavby na opevnené objekty alebo pevnosti. V oblasti, ktorá sa dostala v 16. storočí do sféry ohrozenia tureckým nebezpečenstvom, sa urýchleným tempom opevňovali mestá a neskôr aj oba najstaršie kláštory v Hronskom Beňadiku a v Bzovíku.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Kláštor v Bzovíku vznikol v prvej polovici 12. storočia. Pôvodne išlo o benediktínsky kláštor zasvätený prvému uhorskému kráľovi sv. Štefanovi. Za jeho zakladateľa je považovaný príslušník rodu Hunt-Poznanovcov komes Lampert. Benediktínov vystriedali niekedy medzi rokmi 1179 - 1181 premonštráti.

Románsky dvojvežový kostol, ku ktorému pribudla neskôr po dostavbách kláštorná budova s rajským dvorom a krížovou chodbou, bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok. Kostol s kláštorom sa v priebehu 15. storočia často stávali terčom útokov; viackrát objekt vyhorel, načo ho vzápätí opravili a čiastočne prestavali.

Nádvorie kláštora

Do centra pozornosti sa kláštor dostal po moháčskej katastrofe. Jeho majiteľom bol v uvedenom období jeden z oligarchov stredného Slovenska Žigmund Balaša, príslušník rodiny Balašovcov, ktorá sa neskôr "preslávila" nielen v majetkových sporoch medzi šľachtou, ale najmä bezohľadnou krutosťou voči poddaným. Žigmund vyhnal z kláštora rehoľníkov a hneď nato (v roku 1530) začal kláštor prestavovať na kaštieľ obohnaný mohutným opevnením. Múry dostali mohutné strielne a vnútorné ochodze. K nim pristavali z vnútornej strany obydlia pre vojakov a hospodárske budovy. Celý areál chránili široké priekopy a mohutné nárožné bašty.

I ďalšie osudy objektu boli pestré. V roku 1620 hrad vyhorel, koncom 17. storočia sa opäť vrátil cirkvi. V roku 1678 ho dobyli povstali Imricha Tököliho.

Ďalšie obdobie už spelo k jeho zániku. Po krátkom vlastníctve rádu jezuitov a ostrihomského arcibiskupa začal objekt začiatkom 19. storočia pustnúť. Poslednú ranu v procese chátrania mu uštedrili boje počas druhej svetovej vojny i následné ničenie miestnymi obyvateľmi.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Areál bývalého kláštora sa nachádza v v stave ruín, okrem vonkajšieho opevnenia, ktoré vykazuje známky zachovalosti a rekonštrukcie. Je dobre viditeľný po odbočení z hlavnej cesty južne od obce.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • HNILICA, Ján. Kláštor v Bzovíku. In: ŠIMONČIČ, Jozef (Ed.). Dejiny a kultúra rehoľných komunít na Slovensku. Trnava: Trnavská univerzita, 1994, s. 155-173.
  • LÁSZLÓOVÁ, Henrieta. Dejiny premonštrátskeho prepoštstva v Bzovíku. In: ŠIMONČIČ, Jozef (Ed.). Studia historica Tyrnaviensia 3. Trnava: Trnavská univerzita, 2003, s. 113-129.
  • PISOŇ, Štefan. Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. 1. vyd. Martin : Osveta, 1973.
  • ZREBENÝ, Alexander. Z dejín Bzovíka. In: Vlastivedný časopis. Roč. 21., 1972, č. 3, s. 97 - 104.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]