Cosmic Background Explorer
| COBE (Cosmic Background Explorer) | |
| kozmický ďalekohľad | |
 Umelecká predstava o družici COBE vo vesmíre | |
| Prevádzkovateľ | NASA |
|---|---|
| Hlavní dodávatelia | Goddard Space Flight Center |
| Iné názvy | Explorer 66 |
| Družica | Zeme |
| Dátum štartu | 18. november 1989 |
| Nosná raketa | Delta 5920 |
| Kozmodróm | Vandenberg Air Force Base |
| Trvanie misie | ~4 roky |
| COSPAR ID | 1989-089A |
| Hmotnosť | 2265 kg |
| Elementy dráhy | |
| Typ dráhy | geocentrická |
| Výška | ~ 900.2 km |
| Doba obehu | ~ 102,6 minút |
| Teleskop | |
| Typ | mikrovlnné a infračervené observatórium |
| Vlnová dĺžka | 1 µm – 10 mm |
| Chladiaca látka | kvapalné hélium |
| Prístroje | |
| FIRAS | Kryogénny ďalekohľad so spektrometrom |
| DIRBE | detektor rozptýleného infračerveného žiarenia |
| DMR | diferenciálny mikrovlnný rádiometer |
Cosmic Background Explorer (COBE) bola prvá americká družica, ktorá sa venovala kozmológii. Jej úlohou bolo presne zmerať infračervené a mikrovlnové pozadie prichádzajúce zo všetkých smerov, ktoré je pozostatkom po veľkom tresku.
NASA vypustila družicu COBE v roku 1989 prostredníctvom nosnej rakety Delta. Na jej palube pracovali tri prístroje: DIRBE, prístroj na meranie difúzneho infračerveného žiarenia, spektrofotometer pre ďalekú infračervenú oblasť FIRAS, a DMR, diferenciálne mikrovlnné rádiometre. Prvé dva prístroje sú chladené kvapalným héliom (zásoba 650 litrov) na 2 K (−271 °C), detektor tretieho je udržovaný pri teplote okolo 140 K (−133 °C). Elektrickú energiu jej dodávali solárne panely. Merania z družice potvrdili správnosť teórie Veľkého tresku a navyše sa zistilo, že v teplote žiarenia, ktoré jej jeho pozostatkom, sú nepatrné rozdiely. Družica pozorovala až do roku 1993.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cosmic Background Explorer
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa kozmonautiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |