Camille Claudelová

	Camille Claudelová
	; francúzska sochárka a grafička
Narodenie	8. december 1864; Fère-en-Tardenois, Francúzsko
Úmrtie	19. október 1943 (78 rokov); Paríž, Francúzsko
Podpis
Odkazy
Commons	Camille Claudelová
	Biografický portál

Camille Claudelová (* 8. december 1864, Fère-en-Tardenois, Francúzsko – † 19. október 1943, Paríž) bola francúzska sochárka a grafička. Jej mladší brat bol básnik a diplomat Paul Claudel.

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa vo Fère-en-Tardenois, departement Aisne v severnom Francúzsku, ako druhorodené dieťa (prvé dieťa, syn Henri, zomrel 1. augusta 1863) v rodine vidieckeho šľachtica Louisa Prospera, ktorý sa zaoberal hypotékami a bankovými transakciami. Matka rodená Louise Athanaïse Cécile Cerveaux, pochádzala z Champagne z rodiny katolíckych kňazov a sedliakov. Keď bola Camille ešte dieťaťom, rodina sa presťahovala do Villeneuve-sur-Fère, kde sa v roku 1866 narodil jej mladší brat Paul Claudel. V roku 1870 sa presťahovali do Bar-le-Duc, v roku 1876 do Nogent-sur-Seine a v 1879 do Wassy-sur-Blaise, hoci letné obdobie rodina vždy trávila v Villeneuve-sur-Fère, ktorej prísna krajina v deťoch vyvolávala hlboké dojmy. Camille nakoniec v roku 1881 spolu so svojou matkou, bratom a mladšou sestrou začala bývať v parížskej štvrti Montparnasse, kým ich otec zostal na pôvodnom mieste, aby finančne mohol podporovať rodinu.

Tvorivé obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Uchvátená kameňom a zemou študovala v Académie Colarossi so sochárom Alfredom Boucherom. (V tom čase prestížna výtvarná škola École des Beaux-Arts neumožňovala prijatie žien na štúdium.) V roku 1882 si Claudelová prenajala dielňu spoločne so skupinou žien, z ktorých väčšinu tvorili Angličanky. Okrem iných bola medzi nimi aj Jessie Lipscombová. V roku 1883 sa stretla s Auguste Rodinom, ktorý ju a jej priateľov vyučoval sochárstvo.

Keď okolo roku 1884 začala Claudelová pracovať v Rodinovej dielni, stala sa jeho zdrojom inšpirácie, modelkou, dôvernou priateľkou a milenkou. Nikdy nežila s Rodinom spoločne, pretože on nebol ochotný ukončiť dvadsaťročný vzťah s Rose Beuretovou, nikdy Rodinovi neporodila dieťa, hoci s ním bola tehotná. Podľa knihy od spisovateľky Anne Delbéeovej Osud jednej ženy, svoje nenarodené dieťa stratila pri nehode a táto tragédia ju uvrhla do hlbokej depresie. Aféra rozrušila aj jej rodinu, hlavne matku, ktorá vždy nesúhlasila s jej umeleckou kariérou. Pod vplyvom sporov Claudelová opustila rodinný dom. V roku 1892, možno po nechcenom potrate, Claudelová ukončila svoj intímny vzťah s Rodinom, hoci sa stále až do roku 1898 pravidelne vídali.

Začiatkom roka 1903 vystavovala svoje dielo na Salóne. Renomé Camille Claudelovej nevyplývalo len a iba z jej spojenia s Rodinom. V skutočnosti bola rovnako dobrá sochárka ako najlepší umeleckí vrstovníci. Jej práca bola podobná svojim duchom Rodinovym dielam, ale odhaľovala vnútornú lyriku a imagináciu, najmä v známych sochách: Bronzovom valčíku (1893). Vo Veku dospelosti (1900) je zreteľná mocná alegória odpútavania sa od Rodina. Claudelovej onyxová a malá bronzová Vlna (1897) bola vedomým zlomom obdobia, kedy sa inšpirovala Rodinom, s výtvarnou kvalitou celkom odlišnou od „heroického“ cítenia jej predošlých prác. S Rodinom naposledy spolupracovala na pomníku spisovateľa Balzaca. Uvádza sa, že obliecť sochu do mníšskeho rúcha bol jej nápad. Na začiatku 20. storočia Claudelová priťahovala mecenášov, obchodníkov a zažívala obchodný úspech, ktorý však nemal dlhé trvanie.

Od novembra 1905 sa Claudelovej duševné zdravie menilo k horšiemu. 4.-16. decembra mala poslednú veľkú výstavu u Eugéne Blota. V roku 1906 zničila mnoho zo svojich sôch a na dlhé obdobie ju prenasledovala paranoja. Obvinila Rodina z krádeže nápadov a z prípravy svojej úkladnej vraždy. Po svadbe svojho brata (1906), ktorý ju dovtedy podporoval a po jeho návrate do Číny, žila osamotená vo svoje dielni.

Hospitalizácia v liečebni pre duševne chorých[upraviť | upraviť zdroj]

Otec, ktorý schvaľoval Claudelovej umeleckú kariéru a snažil sa jej všemožne pomáhať, a finančne ju podporoval, zomrel 2. marca 1913. Claudelovú o jeho smrti nikto neinformoval. 10. marca 1913 po matkinom zásahu ju intervenujú na psychiatrickej klinike v Ville-Évrard v departmente Neuilly-sur-Marne. Aj keď na protokole o prijatí je napísané, že bola hospitalizovaná na základe vlastnej žiadosti, formulár podpísal len lekár a jej matka.

V roku 1914 z dôvodu evakuácie pred postupujúcimi nemeckými jednotkami nemocnicu premiestnili do Enghien. 7. septembra 1914 Camille spolu s množstvom ďalších žien premiestnili do blázinca Montdevergues v Montfavet, šesť kilometrov od Avignonu. Na protokole o prijatí do ústavu podpísanom 22. októbra 1914, je zaznamenané, že pacientka trpí „sústavným delirióznym stihomamom založeným na mylnom chápaní skutočnosti a imaginácie“.

Matka zakazovala, aby jej dcéra dostávala iné listy než od brata, s časom personál liečebne pravidelne odporúčal Claudelovú prepustiť, ale matka neoblomne odmietala. 1. júna 1920 psychiater Dr. Brunet poslal matke list s odporúčaním, aby sa pokúsila dcéru včleniť do rodiny, list však zostal bez odpovede.

Paul Claudel, jej brat, ju niekoľko rokov navštevoval, ale o svojej sestre hovoril len v minulom čase. V roku 1929 ju navštívila Jessie Lipscombová.

Camille Claudelová zomrela 19. októbra 1943 v liečebni Montfavet (známej ako Asile de Montdevergues, teraz moderná klinika Centre Hospitalier de Montfavet), kde prežila 30 rokov. Matka, ktorá zomrela 20. júna 1929, dcéru v liečebni ani raz nenavštívila. (Niektoré biografie uvádzajú, že matka zomrela v roku 1920). Camille Claudelová je pochovaná na cintoríne Monfavet.

Umelecký odkaz[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci Claudelová zničila asi 90 svojich sôch, zachovali sa ich náčrty a štúdie.

V roku 1951 jej brat zorganizoval výstavu v Musée Rodin, kde sú teraz vystavené niektoré jej práce. Veľká výstava jej diel v ňom bola realizovaná aj v roku 1984. V roku 2005 sa konala veľká výstava prác Rodina a Claudelovej v Quebeku a Detroite.

Keď vyšli niekoľké jej biografie v 80. rokoch, verejnosť sa začala viac zaujímať o jej dielo.

V roku 1988 natočil francúzsky režisér Bruno Nuytten životopisný film Camille Claudelová v hlavnej úlohe s Isabelle Adjaniovou v roli Claudelovej a Gérardom Depardieu, ktorý predstavoval Rodina. V roku 1989 film získal dve nominácie na Oscara.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Camille Claudelová na českej Wikipédii.