Kapitol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Campidoglio)
O budove Kongresu Spojených štátov pozri Kapitol (sídlo kongresu).
Piazza de Campidoglio – Kapitolské námestie s pohľadom na fasádu Palazzo Senatorio
Sedem pahorkov Ríma

Kapitol (lat. Colis Capitolinus, tal. Campidoglio) je najvyšším a najznámejším zo všetkých siedmich pahorkov, na ktorých bol postavený staroveký Rím. Pôvodne na ňom bolo stredisko náboženského života. Pahorok tvoria dva kopce, medzi ktorými je v súčasnosti Kapitolské námestie.

Poloha a opis[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa medzi Forom Romanom a Martovým poľom. Na jednom pahorku stál chrám zasvätený bohovi Jupiterovi Kapitolskému – Tempio di Giove Ottimo Massimo. Jeho stavbu inicioval piaty rímsky kráľ Tarquinius Priscus a v čase jeho výstavby bol považovaný za najväčší a najkrajší chrám v meste. Zachovalo sa z neho len niekoľko zrúcanín.

Na druhom pahorku, kde je teraz bazilika Santa Maria in Aracoeli (Panny Márie na oltári nebies) bol chrám zasvätený jeho manželke Juno a ich dcére Minerve.

K pahorku sa viaže veľké množstvo udalostí z histórie starovekého Ríma. Práve tu sa skryl Brutus a jeho komplicovia po vražde Caesara. Počas galských nájazdov na Rím v roku 390 pred Kr. bol Kapitol jedným z miest, ktoré sa vyhli barbarskému drancovaniu.

Počas rokov 1536 až 1546 zmenil Michelangelo Buonarroti na želanie pápeža Pavla III. celkový vzhľad Kapitolu. Na námestie v tvare lichobežníka sa vstupuje pompéznym schodiskom, zvaným Cordonata, na úpätí ktorého sú umiestnené plastiky levov pochádzajúce z Egypta. Schodisko je známe aj svojimi veľmi širokými schodmi, ktoré boli navrhnuté tak, aby šľachtici nemuseli zosadnúť z koňa pri ceste na námestie.

Schodisko Cordonata vedúce na Kapitolské námestie a k bazilike Santa Maria in Aracoeli

Balustráda pri vrchole schodiska je zdobená gigantickými jazdeckými sochami dioskúrov Kastora a Polluxa, sochami rímskeho cisára Konštantína I. a jeho syna Konštantína II., takzvanými Mariovými trofejami, teda ukážkami barbarských zbraní z 1. storočia a dvoma míľnikmi z via Appia. Námestie zdobila kedysi slávna jazdecká socha cisára Marca Aurelia pochádzajúca z 2. storočia. V roku 1538 ju tu premiestnili z Lateránu vraj v rozpore s pôvodným projektom Michelangela. Keďže panovala domnienka, že socha predstavuje cisára Konštantína, prvého kresťanského cisára, ako jediná sa zachovala bez poškodenia počas ničenia pohanských pamiatok. V súčasnosti je originál sochy umiestnený v Palazzo Nuovo a na Kapitolskom námestí stojí od roku 1997 jej bronzová kópia.

Jazdecká socha Marca Aurelia, 176 – 177, pozlátený bronz, výška 424 cm

Námestie je obkolesené tromi palácmi. Na čele námestia stojí Palazzo Senatorio (Senátorský palác), vpravo od neho Palazzo dei Conservatori (Palác konzervatorov) a vľavo Palazzo Nuovo (Nový palác). V súčasnosti sú v nich expozície Kapitolských múzeí (Musei Capitolini), v ktorých sú uložené rozsiahle zbierky umenia a archeologických artefaktov.

Severnú časť Kapitolu ohraničuje Piazza Venezia (Benátske námestie) s neprehliadnuteľným Národným pamätníkom Viktora Emanuela II.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kapitol

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]