Bodliak lopúchovitý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Carduus personata)
Bodliak lopúchovitý

Bodliak lopúchovitý; úbory na konci konárika (jún)
Vedecká klasifikácia
Synonymá
Arctium personata

Carduus personatus
Cirsium lappaceum

Lappa personata
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bodliak lopúchovitý[1] (lat. Carduus personata)[2] je trváca bylina z rodu bodliak (Carduus) z čeľade astrovité (Asteraceae). Spolu s pichliačmi, lopúchmi a ďalšími príbuznými rodmi tvoria podčeľaď bodliakovaté. Bodliak lopúchovitý je pôvodný európsky druh, ktorý obľubuje vlhké stanovištia v podhorskom až v subalpínskom stupni.[1][2][3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Bodliak lopúchovitý je trváca bylina vysoká 60 až 200 cm. Byľ je priama, hore krátko rozkonárená, roztratene pavučinato chlpatá a až pod úbory úzko laločnato krídlatá. Mäkké ostne sú dlhé 1 až 1,5 mm.[3][4]

Prízemné listy sú kopijovité a zúžené do krídlatej listovej stopky. Ružicové aj spodné byľové listy sú perovito dielne so 4 až 6 pármi laločnatých dielov. Horné listy sú nedelené a sú nepravidelne zúbkaté s ostňami do 2 mm. Listy sú na líci holé a na rube roztratene sivo chlpaté.[3][4]

Sediace úbory sú nakopené po 2 až 5 na konci krátkych úzko krídlatých konároch. Zákrovy sú pologuľovité, s priemerom 15 až 35 mm, listene sú škridlicovité, v hornej tretine esovito prehnuté a zúžené do ostňa. Kvety sú purpurové, zriedka biele, veľké 14 až 16 mm. Nažky sú hladké, dlhé 3 až 4 mm s chocholčekom dlhým 8 až 12 mm.[3][4]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bodliak lopúchovitý je pôvodný druh rozšírený v celej Európe. U nás sa vyskytuje roztrúsene v hornatých oblastiach na celom území.[2][4]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Bodliak lopúchovitý je častý druh vlhkých miest, najmä v pobrežných krovinách, riečnych údoliach a vo vlhkých lesoch v podhorskom až v subalpínskom stupni. Obľubuje vlhké až mokré, výživné, zásadité, častejšie vápenaté, humózne, hlinitopiesočnaté pôdy.[3][4]

Na bodliaku zvykne parazitovať voška maková (Aphis fabae). Larvy aj dospelé jedince sa živia jeho rastlinnými šťavami, pričom vytvárajú aj väčšie kolónie, ktoré navštevujú mravce.[5] Z dvojkrídlovcov druh Phytomyza cirsii vytvára na vrchnej strane listov kľukaté povrchové chodby, spravidla sledujúce okraj listov, ktoré sa postupne sfarbujú do siva až žlta.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.257. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
  2. a b c Carduus personata (L.) Jacq. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-10-31]. Dostupné online. (anglicky)
  3. a b c d e Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín, s.318. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021.
  4. a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II. s.1107. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991.
  5. W.N. Ellis. Aphis fabae [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2022-07-12, [cit. 2022-12-24]. Dostupné online. (anglicky)
  6. W.N. Ellis. Phytomyza cirsii [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2017-08-04, [cit. 2022-12-24]. Dostupné online. (anglicky)