Carl Philipp Emanuel Bach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Carl Philipp Emanuel Bach
nemecký čembalista, skladateľ a pedagóg.
nemecký čembalista, skladateľ a pedagóg.
Narodenie 8. marec 1714
Weimar, Nemecko
Úmrtie 14. december 1788 (74 rokov)
Hamburg, Nemecko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Carl Philipp Emanuel Bach

Carl Philipp Emanuel Bach (* 8. marec 1714, Weimar, Nemecko - † 14. december 1788) bol nemecký čembalista, hudobný skladateľ a pedagóg, druhý najstarší syn Johanna Sebastiana Bacha.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Prešiel dôkladným kontrapunktickým školením u svojho otca. Jeho ďalšia tvorivá dráha však priniesla odklon od barokového smeru k novému hudobnému mysleniu raného klasicizmu. No seriózny, myšlienkovo hlboký umelecký prejav jeho otca zostal vlastný aj jemu a prejavil sa v jeho tvorbe osobitou výrazovou hĺbkou. Bach pôsobil najprv v službách pruského kráľa ako čembalista, v roku 1767 sa však presídlil do Hamburgu, kde prevzal po Telemannovi úrad mestského hudobného riaditeľa. Stal sa poprednou osobnosťou hudobného života tohto slobodného mesta, priatelil sa s významnými nemeckými básnikmi a ďalšími umelcami. Ako jeden z prvých v Nemecku organizoval verejné koncerty.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčší význam má jeho inštrumentálna tvorba - orchestrálne symfónie, klavírne sonáty, triové sonáty a sláčikové kvartety. Najrozsiahlejšia je však Bachova tvorba pre sólový klavír (čembalo), zvlášť klavírne sonáty, ktorých napísal okolo 200; v nich dospel nielen k pozoruhodnej úrovni nástrojovej sadzby, ale aj k vývojovému pokroku v oblasti hudobného výrazu nového slohu: stal sa charakteristickým predstaviteľom tendencie Sturm und Drang, prejavujúcej sa obzvlášť intenzitou výrazu hlavne v polohách vášnivých a citovo vypätých, ktoré predznamenali v období raného klasicizmu situáciu označovanú tiež ako romantická kríza. K dosiahnutiu vysokého stupňa výrazovej intenzity sú u Bacha zapojené všetky zložky hudobnej reči - osobitú formuláciu tém začínajúc a ich harmonickým výkladom aj nástrojovou štylizáciou končiac. Objavujú sa aj programové názvy, ktoré majú bližšie špecifikovať vlastný hudobný obsah diela. Svojim ponímaním klavírnej sonáty ovplyvnil rad ďalších skladateľov vrátane Josepha Haydna a W. A. Mozarta. Vo vokálnom odbore je autorom oratórií a veľkého počtu chrámových skladieb, piesní, árií a ód s duchovným aj svetským obsahom. Je tiež autorom jedného z najvýznamnejších prameňov o predklasickej hudobnej interpretácii a estetike Versuch über die wahre Art das Clavier zu spielen (Štúdia o pravom umení klavírnej hry). Prvý diel tohoto spisu bol vydaný v roku 1753, druhý v roku 1762.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jaroslav Smolka - Dějiny hudby
  • Jiří Vysloužil - Hudební slovník pro každého II.