Carlo Caffarra

Carlo Caffarra
kardinál Svätej rímskej cirkvi Emeritný bolonský arcibiskup
kardinál Carlo Caffarra
Sola misericordia tua Len tvoje milosrdenstvo
Štát pôsobenia	Taliansko
Funkcie a tituly
Bolonský arcibiskup
16. decembra 2003 – 27. októbra 2015
Giacomo Biffi Matteo Maria Zuppi
Prezident Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny
1981 – 1995
Založenie Angelo Scola
Predchádzajúce funkcie
Prezident Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny 1981 – 1995 arcibiskup Ferrara-Comacchio 1995 – 2003
Biografické údaje
Narodenie	01.06.19381. jún 1938 Busseto, Taliansko
Úmrtie	6. september 2017 (79 rokov) Bologna, Taliansko
Alma mater	Pápežská univerzita Gregoriana
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	2. júl 1961 (23 rokov) Guglielmo Bosetti
Ordinácia	2. júl 1961 (23 rokov)
Biskup
Menovanie	8. september 1995 (57 rokov) Ján Pavol II.
Konsekrácia	21. október 1995 (57 rokov)
Svätiteľ	Giacomo Biffi bolonský arcibiskup
Spolusvätitelia	Giovanni Battista Re zástupca Štátneho sekretariátu Carlo Poggi fidenzský biskup
Biskupská inštalácia	4. november 1995 (57 rokov)
Kardinál
Menovanie	24. marec 2006 (67 rokov) Benedikt XVI.
Stupeň	kardinál - kňaz
Titulárny kostol	San Giovanni Battista dei Fiorentini
Odkazy
Carlo Caffarra na catholic-hierarchy.org angl. Carlo Caffarra
Taliansky portál  Vatikánsky portál  Biografický portál

Mons. Carlo kardinál Caffarra (* 1. jún 1938, Busseto, Taliansko – † 6. september 2017, Bologna, Taliansko) bol taliansky rímskokatolícky duchovný kňaz, biskup, ktorý v rokoch 2003 až 2015 pôsobil ako bolonský arcibiskup. Medzi jeho predchádzajúce funkcie patrili od roku 1995 do roku 2003 prezident Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny a v rokoch 1995 do 2003 ako arcibiskup Ferrara-Comacchio. Za kardinála ho vymenoval pápež Benedikt XVI. 24. marca 2006.

Životopis

Narodil sa 1. júna 1938 v Busseto (provincia Parma) v regióne Emilia Romagna. Vzdelávanie získal v biskupskom seminári vo Fidenze a na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme, kde získal doktorát z kánonického práva. Za kňaza bol vysvätený 2. júla 1961 v Ríme.

Pápež Pavol VI. ho vymenoval za člena Medzinárodnej teologickej komisie, kde pôsobil v rokoch 1974 až 1984. V roku 1980 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za odborného poradcu Biskupskej synody o manželstve a rodine. Bol prvým prezidentom Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny od jeho založenia v roku 1980 až do roku 1995 a založil sekcie toho istého inštitútu v Spojených štátoch, Španielsku a Mexiku. Ján Pavol II. ho v roku 1983 vymenoval za poradcu Kongregácie pre náuku viery. Bol poradcom Jána Pavla II. v sexuálnych otázkach.

V 80. rokoch 20. storočia mu sestra Lucia adresovala list, v ktorom predpovedala, že „príde čas, keď sa rozhodujúca konfrontácia medzi Božím kráľovstvom a Satanom odohrá o manželstvo a rodinu.

Biskup

8. septembra 1995 bol menovaný za arcibiskupa Ferrara-Comacchio a vysvätený bol 21. októbra 1995 v katedrále vo Fidenze. Vysvätil ho bolonský arcibiskup Giacomo Biffi. Do úradu bol ustanovený 4. novembra.

16. decembra 2003 bol menovaný za bolonského arcibiskupa a do úradu bol uvedený 15. februára 2004. Bol známym odporcom antikoncepcie. V roku 1988 zvážil hriech používania kondómov oproti nákaze vírusom AIDS: „Aj tá najmenšia morálna chyba je oveľa väčšia ako akákoľvek fyzická chyba. Viem, že pre niektorých je ťažké to akceptovať, keď sú nebezpečenstvá veľké, ale Cirkev je tu, aby bojovala proti morálnym chybám.“ Nasledujúci rok argumentoval, že kampane za kondómy ešte viac vystavujú spoločnosť riziku AIDS, pretože „prostriedky ochrany nie sú ani zďaleka spoľahlivé.“

Kardinál

Na konzistóriu pápež Benedikt XVI. ho 24. marca 2006 vymenoval za kardinála – kňaza s titulárnym kostolom San Giovanni dei Fiorentini. Dňa 6. mája 2006 sa stal členom Kongregácie pre evanjelizáciu národov a výkonného výboru Pápežskej rady pre rodinu. V tom čase bol označený za „silného konzervatívneho“ hlasa opozície Katolíckej cirkvi voči modernému svetu a za jedného z menej centristických členov kardinálskeho kolégia, ktoré vymenoval pápež Benedikt XVI..

Zúčastnil sa ako kardinál volič na pápežskom konkláve v roku 2013, na ktorom bol zvolený pápež František.

Pápež František ho v októbri 2014 vymenoval za člena Synody o rodinu, pred ktorou napísal esej, v ktorej tvrdil, že katolíkom, ktorí sa rozvedú a znovu zosobášia, musí byť odopretý prístup k Eucharistii, pretože ich situácia „je v objektívnom rozpore s putom lásky, ktoré spája Krista a Cirkev, ktoré je Eucharistiou označené a aktualizované“. Umožnenie im prístupu by znamenalo, že Cirkev uznáva ich mimomanželské sexuálne vzťahy ako legitímne a protirečí cirkevnej doktríne o nerozlučiteľnosti manželstva. Keď bol obvinený z toho, že sa touto esejou postavil proti pápežovi Františkovi, označil toto vyhlásenie za „ohováranie“ a povedal, že by radšej bol obvinený z toho, že si vzal milenca, ako z toho, že by zastával názory, ktoré pápež nezdieľa.

Dňa 26. septembra 2015 ho pápež František vymenoval na päťročné funkčné obdobie za člena Kongregácie pre kauzy svätých. Jeho rezignácia na funkciu arcibiskupa bola prijatá 27. októbra 2015.

V septembri 2016 on a traja ďalší kardináli verejne požiadali pápeža Františka o objasnenie piatich bodov doktríny v jeho apoštolskej exhortácii Amoris laetitia. Tento verejný list vydali po tom, čo pápež neodpovedal na tú istú súkromnú otázku. V júni 2017 napísal v mene štyroch kardinálov list a požiadal pápeža Františka o audienciu, aby prediskutoval ich otázky. Povedal, že rôzne interpretácie vedú k nekonzistentnosti: „Čo je hriech v Poľsku, je v Nemecku dobré, čo je zakázané v arcidiecéze Philadelphia, je povolené na Malte.“

Zomrel 6. septembra 2017.

Pozri aj

• Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Carlo Caffarra

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Carlo Caffarra na anglickej Wikipédii.