Carolina Kostnerová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Carolina Kostnerová
Carolina Kostner 2007 Nebelhorn Trophy.jpg
Osobné informácie
PrezývkyCaro
Reprezentuje krajinuTaliansko Taliansko
Dátum narodenia 8. február 1987 (32 rokov)
Miesto narodenia Bolzano, Taliansko
Bydlisko Ortisei, Taliansko
Výška169 cm
Tréner Michael Huth
Bývalí tréneri Christa Fassiová
Frank Carroll
Eduardo de Bernardis
Friedrich Juricek
Choreograf Lori Nicholová
Korčuliarsky klub Fiamme Azzurre
ISU Osobné rekordy
Celkové skóre 194,71 (ME 2013)
Krátky program 69,48 (ISU World Team Trophy 2012)
Voľný program 130,52 (ME 2013)

Carolina Kostnerová (* 8. február 1987, Bolzano, Taliansko) je talianska krasokorčuliarka. Je majsterka sveta pre rok 2012, päťnásobná majsterka Európy (2007, 2008, 2010, 2012, 2013), okrem toho držiteľka ďalších medailí z majstrovstiev Európy (2009 a 2011 strieborná, 2006 bronzová) a majstrovstiev sveta (2 x bronzová, 1 x strieborná), ako aj z ďalších medzinárodných krasokorčuliarskych súťaží. Je sedemnásobnou majsterkou Talianska. V januári 2013 bola podľa oficiálneho rebríčka ISU najlepšou krasokorčuliarkou sveta v ženskej sólovej kategórii.[1]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Carolina Kostnerová sa narodila v talianskom meste Bolzano a žije v juhotirolskom mestečku Ortisei nem. St. Ulrich) v Taliansku. Začala korčuľovať vo veku 4 rokov.[2] Jej matka Patrizia bola v 70-tych rokoch 20. storočia uznávanou krasokorčuliarkou a dnes pracuje ako učiteľka geometrie.[2][3] Jej otec Erwin bol hokejista a v národnom hokejovom tíme reprezentoval Taliansko na majstrovstvách sveta a zimných olympijských hrách. Dnes pracuje ako hokejový tréner.[2][3] Má dvoch bratov, o rok staršieho Martina a o tri roky mladšieho Simona, ktorí hrajú hokej aj súťažne.[2] Jej sesternica je Isolde Kostnerová, strieborná medailistka v alpskom lyžovaní na Zimných olympijských hrách 2002.[2]

Kostnerová plynule hovorí ladinsky (rétorománsky jazyk), nemecky, taliansky, anglicky a francúzsky.[2] Študuje históriu umenia na univerzite v Turíne prostredníctvom korešpondečných kurzov.[4] Jej obľúbeným hercom je Johnny Depp, spisovateľom Paulo Coelho, najobľúbenejším skokom flip, najradšej má jeseň a modrú farbu.[2]

Kostnerová má vzťah s talianskym atlétom Alexom Schwazerom.[5][6]

Trénuje v nemeckom meste Oberstdorf.[2]

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Kostnerová v roku 2004

Kostnerová začala korčuľovať v roku 1990. Ako povedala, „polovica mojej rodiny z otcovej strany sa zaoberá športom a druhá polovica rodiny z matkinej strany je viac zameraná na umenie. Pre mňa je teda krasokorčuľovanie ideálny mix oboch.[3] Keď jej domovské klzisko zničila lavína v roku 2001,[7] rozhodla sa Kostnerová pracovať s trénerom Michaelom Huthom v Oberstdorfe v Nemecku, vzdialenom štyri hodiny autom od jej domova v Bolzane.

Sezóna 2002/2003[upraviť | upraviť zdroj]

Kostnerová svoj seniorský debut absolvovala v sezóne 2002/2003 a hneď získala 4. miesto na majstrovstvách Európy v roku 2003. V tom istom roku získala ako prvá talianska krasokorčuliarka medailu na juniorských majstrovstvách sveta (3. miesto).

Sezóny 2003/2004 až 2005/2006[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2004 Kostnerová skončila piata na majstrovstvách Európy aj na majstrovstvách sveta. V nasledujúcom roku bola siedma na majstrovstvách Európy, ale zlepšila si umiestnenie na majstrovstvách sveta v Moskve, kde získala bronzovú medailu.

Prvú európsku medailu (bronz) získala v roku 2006. Na olympijských hrách skončila deviata, o mesiac neskôr na majstrovstvách sveta obsadila 12. miesto.

Sezóna 2006/2007[upraviť | upraviť zdroj]

Sériu súťaží „Grand Prix“ v sezóne 2006/2007 musela kvôli zraneniu úplne vynechať. Návrat do svojej špičkovej formy potvrdila víťazstvom na majstrovstvách Talianska a ziskom svojho prvého majstrovského titulu na európskych majstrovstvách v roku 2007. Na majstrovstvách sveta skončila šiesta.

Sezóna 2007/2008[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 2007/2008 získala medaily na oboch súťažiach série „Grand Prix“, ktorých sa zúčastnila a po prvýkrát sa zúčastnila finále „Grand Prix“, na ktorom získala bronzovú medailu. V roku 2008 získala svoj druhý titul majsterky Európy, na majstrovstvách sveta bola strieborná.

Sezóna 2008/2009[upraviť | upraviť zdroj]

Kostnerová na MS 2009

Sezóna 2008/2009 bola pre Kostnerovú po dlhej dobe neúspešná. Na „Skate Canada 2008“ skončila bez medailového umiestnenia, stratila titul majsterky Európy a na Majstrovstvách sveta 2009 skončila dvanásta. Dôsledkom tohoto na jej pomery zlého umiestnenia bolo, že Taliansko získalo iba jednu miestenku na ženský olympijský turnaj v roku 2010.[8] Sklamanie z nevydarenej sezóny a zlých výsledkov sa odrazili aj v rozhodnutí po deviatich rokoch zmeniť trénera Michaela Hutha. Kostnerová zmenila trénera v lete 2009,[9] presťahovala sa do mesta El Segundo v Los Angeles County v Kalifornii v USA a začala spolupracovať s Frankom Carrollom a Christou Fassiovou, vdovou po zosnulom Carlovi Fassim.[10]

Sezóna 2009/2010[upraviť | upraviť zdroj]

Neúspechy Kostnerovú sprevádzali aj v sezóne 2009/2010. Obe súťaže série „Grand Prix“ („Trophée Eric Bompard 2009“ a „Cup of China 2009“) skončila na šiestom mieste. Uprostred sezóny odišla od trénera Franka Carrolla a pokračovala v tréningoch len s Christou Fassiovou[11] a Eduardom de Bernardisom. V decembri 2009 stratila titul majsterky Talianska (porazila ju Valentina Marcheiová), ale vzápätí získala zlato na Majstrovstvách Európy 2010 v estónskom Tallinne. Na Zimných olympijských hrách 2010 skončila šestnásta po tom, čo pokazila väčšinu skokov vo voľnej jazde. Sezónu skončila na majstrovstvách sveta, kde skončila na šiestom mieste.

V júli 2010 sa rozhodla vrátiť do Oberstdorfu a pokračovať pod vedením trénera Michaela Hutha.[12]

Sezóna 2010/2011[upraviť | upraviť zdroj]

Kostnerová s trénerom Michaelom Huthom, r. 2010

V nasledujúcej sezóne 2010/2011 sa Kostnerovej opäť začalo dariť. Na všetkých súťažiach, ktorých sa tejto sezóny zúčastnila, získala medailu. Na súťaži „NHK Trophy 2010“ zvíťazila, na „Skate America 2010“ bola tretia. Počas sezóny mala problémy so zranením ľavého kolena,[13] v dôsledku čoho nemohla až do konca roka 2010 plnohodnotne trénovať a skákať flip a lutz.[3] Vo finálovej súťaži série „Grand Prix“ sa jej napriek tomu podarilo získať striebornú medailu. Rovnako strieborná bola na Majstrovstvách Európy 2011 a bronz získala na Majstrovstvách sveta 2011 v Moskve. Bolo to jej prvé medailové umiestnenie na majstrovstvách sveta od roku 2008. Medzi európskym a svetovým šampionátom sa ešte zúčastnila súťaže „Gardena Spring Trophy“, ktorú vyhrala. V závere sezóny sa dostala na čelo rebríčka najlepších krasokorčuliaroch sveta vedeného Medzinárodnou korčuliarskou federáciou. Aby sa opäť dostala do stopercentnej zdravotnej formy, podstúpila fyzioterapiu a prerušila korčuľovanie na dva a pol mesiaca, pričom do tréningu sa vrátila v polovici júla.[3]

Sezóna 2011/2012[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto sezóne bola zavedená možnosť pre krasokorčuliarov, ktorí na majstrovstvách sveta skončili v prvej šestke, štartovať v troch pretekoch série Grand Prix.[14] Kostnerová súťažila na „Skate America 2011“ (skončila na 2. mieste), „Trophée Eric Bompard 2011“ (2. miesto) a „Cup of China 2011“ (1. miesto). Vo finále série „Grand Prix 2011“ získala svoju prvú zlatú medailu z tohoto podujatia. Stala sa historicky prvou talianskou reprezentantkou v sólovej kategórii, ktorá získala titul šampiónky vo finále Grand Prix (celkovo bola druhým víťazstvom Talianska, keďže prvými víťazmi bola tanečná dvojica Barbara Fusarová-Poliová / Maurizio Margaglio, ktorí zvíťazili v roku 2000).

Kostnerová znovu vyhrala majstrovstvá Európy, čím sa stala už štvornásobnou majsterkou starého kontinentu. Na majstrovstvách sveta v Nice získala takisto zlato v osobnom rekorde. Stala sa tak prvou talianskou majsterkou sveta v sólovej disciplíne (celkovo bola druhou majsterkou sveta z Talianska, pretože ako prví získali pre Taliansko titul tanečníci Barbara Fusarová-Poliová / Maurizio Margaglio v roku 2001). Jej posledné podujatie sezóny bola tímová súťaž „ISU World Team Trophy 2012“ kde bola súčasťou talianskeho tímu, vytvorila si nový osobný rekord v krátkom programe, skončila tretia vo voľných jazdách a celkovo druhá.

Sezóna 2012/2013[upraviť | upraviť zdroj]

V júli 2012 Kostnerová vážne uvažovala o ukončení svojej športovej kariéry - dosiahla tie najvyššie stupne na najprestížnejších súťažiach a chcela začať žiť iný život mimo súťažného krasokorčuliarskeho „kolotoča“.[15][16] 12. júla 2012 však uviedla, že sa rozhodla pokračovať v súťažiach až do zimných olympijských hier v Soči v roku 2014.[17] Kvôli nedostatočnej forme vynechala súťaže série „Grand Prix“,[18] zúčastnila sa až súťaže „Golden Spin of Zagreb 2012“ v decembri 2012, kde vyhrala. Na majstrovstvách Európy v Záhrebe získala svoju piatu zlatú medailu z európskeho šampionátu.

Programy[upraviť | upraviť zdroj]

Kostnerová na ZOH 2010
Kostnerová na súťaži „Trophée Eric Bompard“ v roku 2011
Sezóna Krátky program Voľná jazda Exhibícia
2012–2013
  • A Transylvanian Lullaby
    (z filmu „Young Frankenstein“)
    hudba: John Morris
    úprava: Gil Shaham, Jonathan Feldman
  • Devil's Trill Sonata
    hudba: Giuseppe Tartini
    úprava: Angele Dubeau & La Pietà
    choreo: Lori Nicholová
  • It's Oh So Quiet
    prevedenie: Björk
2011–2012 [3]
2010–2011
  • Galicia Flamenco
    hudba: Gino d'Auri
    choreo: Lori Nicholová

2009–2010
2008–2009
  • Mujer Sola
  • Canaro en Paris
    hudba: Tango Lorca
    choreo: Lori Nicholová


2007–2008
2006–2007
  • Variations on the Canon in D
    hudba: George Winston
    choreo: Lori Nicholová
  • Memoirs of a Geisha
    hudba: John Williams
    choreo: Lori Nicholová
  • Solamente per Carolina
    hudba: Robert Werner
2005–2006
2004–2005
2003–2004
  • A Poet's Quest for a Distant Paradise
  • Night Flight
  • Reflection
  • Violin Fantasy on Puccini's Turandot
    hudba: Vanessa-Mae
2002–2003
  • But I Do Love You
    The Right Kind of Wrong
    hudba: LeAnn Rimes

Prehľad výsledkov[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky[19]
Medzinárodné súťaže
Podujatie 2000–01 2001–02 2002–03 2003–04 2004–05 2005–06 2006–07 2007–08 2008–09 2009–10 2010–11 2011–12 2012–13
ZOH 9 16
Majstrovstvá sveta 10 5 3 12 6th 2 12 6 3 1 2
Majstrovstvá Európy 4 5 7 3 1 1 2 1 2 1 1
Finále Grand Prix 3 3 2 1
GP Bompard 2 6 2 WD
GP Cup of China 3 6 1 WD
GP Cup of Russia 2 7 1
GP NHK Trophy 6 1 1
GP Skate America 9 3 2
GP Skate Canada 5 7 4
Nebelhorn 1 1
Bofrost 4
Challenge Cup 1
Finlandia 4 3
Gardena 4 1
Golden Spin 1
Karl Schäfer 1
Merano Cup 1
Ondrej Nepela 1
Medzinárodné juniorské súťaže
MS juniorov 11 10 3
JGP Final 2
JGP China 4
JGP France 1
JGP Germany 7
JGP Italy 6
JGP Norway 9
JGP Poland 4
Dragon Trophy 1 J.
Národné súťaže
Majstrovstvá Talianska 1 J. 1 2 1 1 1 WD 1 2 1 WD 1
Tímové súťaže
World Team 6T / 2P
GP = Grand Prix; JGP = Junior Grand Prix
J. = juniorský level; WD = odstúpila
T = tímový výsledok; P = osobný výsledok; medaily sa odovzdávajú iba za výsledky tímu

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ISU World Standings for Single & Pair Skating and Ice Dance [online]. 10.2.2013, [cit. 2013-02-10]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g h Carolina Kostner - Profile and Biography [online]. [Cit. 2013-02-01]. Dostupné online. (v angličtine)
  3. a b c d e f GOLINSKY, Reut. Carolina Kostner: "I hope that my time is not over yet" [online]. www.absoluteskating.com, 9.12.2011, [cit. 2013-02-01]. Dostupné online. (v angličtine)
  4. KANY, Klaus-Reinhold. Carolina Kostner: Making No Commitment to 2014 [online]. www.ifsmagazine.com, 9.9.2011, [cit. 2013-02-01]. Dostupné online. (v angličtine)
  5. Kostner's boyfriend booted from Summer Games [online]. icenetwork.com, 7.8.2012, [cit. 2013-02-01]. Dostupné online. (v angličtine)
  6. ANZOLIN, Elisa. Athletics - Tearful Schwazer relieved by doping ban [online]. www.reuters.com, 8.8.2012, [cit. 2013-02-01]. Dostupné online. (v angličtine)
  7. MITTAN, Barry. Italy Hopes For Medal From Kostner [online]. www.skatetoday.com, 23.1.2005, [cit. 2013-02-01]. Dostupné online. (v angličtine)
  8. CHIUSANO, Mattia. Carolina, perchè? I motivi di un crollo [Carolina, prečo? Dôvody kolapsu] [online]. www.repubblica.it, 30.03.2009, [cit. 2013-02-01]. Dostupné online. (v taliančine)
  9. RUTHERFORD, Lynn. Carolina Kostner leaves coach Michael Huth [online]. icenetwork.com, 4.6.2009, [cit. 2013-02-01]. Dostupné online. (v angličtine)
  10. HINCKLEY, Todd. Kostner heading to the U.S. to train in Los Angeles [online]. icenetwork.com, 06.07.2009, [cit. 2013-02-01]. Dostupné online. (v angličtine)
  11. ZONCA, Giulia. "Carolina ha fede in Christa" [online]. www.lastampa.it, 23.2.2010, [cit. 2011-09-09]. Dostupné online. (v taliančine)
  12. AINSWORTH, Alexa. Rink Notes – Olympic royalty meets the queen [online]. UniversalSports Network, 12.7.2010, [cit. 2011-09-09]. Dostupné online. (v angličtine)
  13. Kanako Murakami wins 1st senior title [online]. The Associated Press (ESPN), 14.11.2010, [cit. 2013-02-01]. Dostupné online. (v angličtine)
  14. FLADE, Tatjana. Michal Březina on the Edge of Success [online]. International Figure Skating Magazine, 14.09.2011, [cit. 2013-01-30]. Dostupné online. (v angličtine)
  15. Ice-skating: world champ Kostner considering quitting [online]. www.ansa.it, 6.7.2012, [cit. 2013-02-01]. Dostupné online. (v angličtine)
  16. Kostner verso il ritiro "Sto pensando di lasciare" [online]. www.repubblica.it, 06.07.2012, [cit. 2013-02-01]. Dostupné online. (v taliančine)
  17. Carolina Kostner non si ferma "Continuo: è un'altra sfida" [online]. Gazzetta dello Sport.it, 12.7.2012, [cit. 2013-02-01]. Dostupné online. (v taliančine)
  18. World champ Kostner out of Grand Prix Series [online]. icenetwork.com, 2.8.2012, [cit. 2013-02-01]. Dostupné online. (v angličtine)
  19. Oficiálna výsledková listina na stránke ISU

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Carolina Kostner na anglickej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]