Preskočiť na obsah

Cash-flow

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
"Cash flow (peňažný tok, hotovostný tok, tok hotovosti atď.)" môže označovať, napr. v IAS/IFRS, aj len jednotlivú operáciu/položku, teda jednotlivý príjem alebo jednotlivý výdavok (v užšom zmysle), pozri príjem (podnikové hospodárstvo) a výdavok (podnikové hospodárstvo).

Cash-flow alebo cash flow alebo peňažné toky (neoficiálne aj: hotovostné toky/hotovostný tok, toky hotovosti/tok hotovosti, tok peňazí/toky peňazí, peňažný tok) je rozdiel medzi bežnými príjmami a bežnými výdavkami podniku za určité časové obdobie. Cash-flow si firma musí pozorne plánovať a sledovať, inak sa môže dostať do vážnych finančných problémov, hoci je jej celková bilancia dobrá. Podnik musí mať dostatok peňažných príjmov k tomu, aby mohol splatiť pôžičky, zaplatiť dane, suroviny, energie, faktúry, atď.

Úlohou finančného manažmentu je zaistiť nielen tvorbu zisku ale aj to, aby mal podnik v každom okamihu dostatok finančnej hotovosti.

Zisk verzus cash flow

[upraviť | upraviť zdroj]

Podnik musí okrem zisku zisťovať aj cash flow z nasledujúcich dôvodov:

  • Existuje rozdiel medzi pohybom hmotných prostriedkov a ich peňažným vyjadrením (napr. nakúpime stroje na úver a platíme až o mesiac).
  • Existuje rozdiel medzi hospodárskymi operáciami a vyvolávajúcimi nákladmi (napr. pri vzniku mzdových nákladov a výplate miezd, vznik daňovej povinnosti = náklady a dane = výdaje).
  • Používajú sa rôzne účtovné metódy (rôzne metódy odpisovania, rôzne metódy oceňovania zásob) ,čo vedie k rozdielom medzi výnosmi a príjmami, medzi nákladmi a výdajmi a medzi ziskom a cash flow.

Cash flow sa používa pri rozpočtovaní peňažných príjmov a výdavkov podniku, hodnotení investičných projektov, atď.

Vplyv fixných nákladov na cash flow

[upraviť | upraviť zdroj]

Vyššie fixné náklady zvyšujú riziko podnikania, ktoré je podnikateľovi vynahradené vyššou rentabilitou v období vysokej hospodárskej aktivity. Vyššia zadĺženosť tiež zvyšuje riziko podnikania.

Pri prudkom rozvoji podniku sa môže stať, že aj vysoko zisková firma sa dostane do finančných problémov, lebo rast spotrebúva finančné zdroje. Preto takéto firmy obvykle potrebujú značné úvery, rovnako ako firmy stratové, ktoré však úvery potrebujú na prevádzkové výdaje (výplatu miezd, nákup surovín), čo ich približuje k bankrotu.

Metódy zisťovania cash flow

[upraviť | upraviť zdroj]

Cash flow sa zisťuje dvoma metódami:

  1. priamou metódou - čiastky cash flow sa zisťujú ako celkové sumy všetkých príjmov produkujúcich fondy a celkové sumy všetkých výdajov spotrebúvajúcich fondy.
  2. nepriamou metódou - vychádza sa z prevádzkového zisku, ktorý sa upravuje o tie výnosy a náklady, ktoré sa netýkajú pohybu prostriedkov v priebehu obdobia (napr. odpisy).

Obe metódy rozlišujú tri oblasti činnosti podniku:

  1. Prevádzka (výroba, predaj výrobkov a služieb) - sústreďujú sa výsledky prevádzkových činností
  2. Investície - sústreďujú sa zmeny investičného majetku a jeho zdrojov
  3. Financie - sústreďujú sa fondy plynúce z použitia úverov, dlhov, spoločných akcií, splátok dlhov, platenie dividend


Cash flow sa oficiálne vykazuje podľa slovenskej terminológie v Prehľade peňažných tokov (súčasť „poznámok“ účtovnej závierky), podľa terminológie použitej v preklade IAS/IFRS vo Výkaze o peňažných tokoch (samostatná súčasť účtovnej závierky).

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.