z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
V matematike je Cauchyho integrálna formula jedno z centrálnych tvrdení komplexnej analýzy . Formula je pomenovaná na počesť francúzskeho matematika Augustina-Louis Cauchyho . Cauchyho integrálna formula umožňuje jednoduchý výpočet komplexných krivkových integrálov po uzavretých krivkách; poskytuje taktiež prepojenie medzi deriváciami a integrálmi (napr. v podobe Taylorovej vety).
Predtým, než sa pustíme na dôkaz Cauchyho formuly, si dokážeme pomocnú lemu. Dôkaz predpokladá znalosť Cauchyho integrálnej vety a elementárnej komplexnej analýzy .
Nech
U
{\displaystyle {\mathcal {U}}}
je otvorená podmnožina komplexnej roviny
C
{\displaystyle \mathbb {C} }
, a nech
f
:
U
→
C
{\displaystyle f:{\mathcal {U}}\to \mathbb {C} }
je holomorfná funkcia. Nech
G
⊂
U
{\displaystyle G\subset {\mathcal {U}}}
je otvorená množina, ktorej hranica
∂
G
{\displaystyle \partial G}
pozostáva z (n +1) po častiach hladkých Jordanovských kriviek:
Γ
0
{\displaystyle \Gamma _{0}}
s ACW orientáciou (kladná orientácia) a
Γ
1
,
Γ
2
,
…
,
Γ
n
{\displaystyle \Gamma _{1},\Gamma _{2},\dots ,\Gamma _{n}}
s CW orientáciou (záporná orientácia). Predpokladajme, že existuje otvorená podmnožina
G
⊂
U
{\displaystyle {\mathcal {G}}\subset {\mathcal {U}}}
taká, že
∂
G
=
Γ
0
{\displaystyle \partial {\mathcal {G}}=\Gamma _{0}}
a všetky
Γ
1
,
Γ
2
,
…
,
Γ
n
{\displaystyle \Gamma _{1},\Gamma _{2},\dots ,\Gamma _{n}}
ležia vo vnútri
G
{\displaystyle {\mathcal {G}}}
. Potom:
∫
G
f
(
z
)
d
z
=
0.
{\displaystyle \int _{G}f(z)dz=0.}
Nech
U
{\displaystyle U}
je jednoducho súvislá oblasť , ktorej hranica je tvorená z krivky
Γ
0
{\displaystyle \Gamma _{0}}
, kriviek
Γ
1
,
Γ
2
,
…
,
Γ
n
{\displaystyle \Gamma _{1},\Gamma _{2},\dots ,\Gamma _{n}}
s ACW orientáciou a kriviek
Δ
1
,
Δ
2
,
…
,
Δ
n
{\displaystyle \Delta _{1},\Delta _{2},\dots ,\Delta _{n}}
, pričom tieto krivky máme "dvakrát," raz s ACW, raz s CW orientáciou. Krivka
Δ
j
{\displaystyle \Delta _{j}}
spája
Γ
0
{\displaystyle \Gamma _{0}}
s
Γ
j
{\displaystyle \Gamma _{j}}
. Na základe Cauchyho integrálnej vety (CIV), ktorá vraví, že integrál po hranici jednoducho súvislej oblasti je nulový máme
0
=
CIV
∫
∂
U
f
(
z
)
d
z
=
∫
Γ
0
f
(
z
)
d
z
+
∑
j
=
1
n
(
∫
Γ
j
C
W
f
(
z
)
d
z
+
∫
Δ
j
A
C
W
f
(
z
)
d
z
+
∫
Δ
j
C
W
f
(
z
)
d
z
)
,
{\displaystyle 0{\overset {\text{CIV}}{=}}\int _{\partial U}f(z)dz=\int _{\Gamma _{0}}f(z)dz+\sum _{j=1}^{n}\left(\int _{\Gamma _{j}^{CW}}f(z)dz+\int _{\Delta {j}^{ACW}}f(z)dz+\int _{\Delta {j}^{CW}}f(z)dz\right),}
ale keďže
∫
Δ
j
A
C
W
f
(
z
)
d
z
=
−
∫
Δ
j
C
W
f
(
z
)
d
z
,
{\displaystyle \int _{\Delta _{j}^{ACW}}f(z)dz=-\int _{\Delta _{j}^{CW}}f(z)dz,}
dostávame
0
=
∫
Γ
0
f
(
z
)
d
z
+
∑
j
=
1
n
∫
Γ
j
C
W
f
(
z
)
d
z
=
∫
∂
G
f
(
z
)
d
z
,
{\displaystyle 0=\int _{\Gamma _{0}}f(z)dz+\sum _{j=1}^{n}\int _{\Gamma _{j}^{CW}}f(z)dz=\int _{\partial G}f(z)dz,}
čo sme chceli ukázať.
Nech platia predpoklady lemy a
z
∈
C
{\displaystyle z\in \mathbb {C} }
. Vezmime také
ϵ
>
0
{\displaystyle \epsilon >0}
, že uzavretý kruh
B
ϵ
¯
(
z
)
{\displaystyle {\bar {B_{\epsilon }}}(z)}
so stredom v bode
z
{\displaystyle z}
nemá s krivkami
Γ
j
{\displaystyle \Gamma _{j}}
prienik. Označme
G
′
=
G
∖
B
ϵ
¯
(
z
)
{\displaystyle G'=G\backslash {\bar {B_{\epsilon }}}(z)}
, potom
∂
G
′
=
∂
G
∪
S
ϵ
C
W
(
z
)
{\displaystyle \partial G'=\partial G\cup S_{\epsilon }^{CW}(z)}
, kde
S
ϵ
(
z
)
{\displaystyle S_{\epsilon }(z)}
označuje sféru s polomerom
ϵ
{\displaystyle \epsilon }
(orientácia je záporná). Na základe lemy máme
0
=
∫
∂
G
′
f
(
ξ
)
ξ
−
z
d
ξ
=
∫
∂
G
f
(
ξ
)
ξ
−
z
d
ξ
+
∫
S
ϵ
C
W
(
z
)
f
(
ξ
)
ξ
−
z
d
ξ
,
{\displaystyle 0=\int _{\partial G'}{\frac {f(\xi )}{\xi -z}}d\xi =\int _{\partial G}{\frac {f(\xi )}{\xi -z}}d\xi +\int _{S_{\epsilon }^{CW}(z)}{\frac {f(\xi )}{\xi -z}}d\xi ,}
teda
∫
∂
G
f
(
ξ
)
ξ
−
z
d
ξ
=
∫
S
ϵ
A
C
W
(
z
)
f
(
ξ
)
ξ
−
z
d
ξ
.
{\displaystyle \int _{\partial G}{\frac {f(\xi )}{\xi -z}}d\xi =\int _{S_{\epsilon }^{ACW}(z)}{\frac {f(\xi )}{\xi -z}}d\xi .}
Ukážeme teraz, že limita [ 3]
lim
ϵ
→
0
∫
S
ϵ
A
C
W
(
z
)
f
(
ξ
)
ξ
−
z
d
ξ
=
2
π
i
f
(
z
)
.
{\displaystyle \lim _{\epsilon \to 0}\int _{S_{\epsilon }^{ACW}(z)}{\frac {f(\xi )}{\xi -z}}d\xi =2\pi if(z).}
Stačí si uvedomiť, že (integrál
1
/
z
{\displaystyle 1/z}
je logaritmus , ktorý na uzavretej krivke je rovný
2
π
i
{\displaystyle 2\pi i}
)
2
π
i
f
(
z
)
=
∫
S
ϵ
A
C
W
(
z
)
f
(
z
)
ξ
−
z
d
ξ
,
{\displaystyle 2\pi if(z)=\int _{S_{\epsilon }^{ACW}(z)}{\frac {f(z)}{\xi -z}}d\xi ,}
potom
|
∫
S
ϵ
A
C
W
(
z
)
f
(
ξ
)
ξ
−
z
d
ξ
−
i
n
t
S
ϵ
A
C
W
(
z
)
f
(
z
)
ξ
−
z
d
ξ
|
=
|
∫
S
ϵ
A
C
W
(
z
)
f
(
ξ
)
−
f
(
z
)
ξ
−
z
d
ξ
|
;
{\displaystyle \left|\int _{S_{\epsilon }^{ACW}(z)}{\frac {f(\xi )}{\xi -z}}d\xi -int_{S_{\epsilon }^{ACW}(z)}{\frac {f(z)}{\xi -z}}d\xi \right|=\left|\int _{S_{\epsilon }^{ACW}(z)}{\frac {f(\xi )-f(z)}{\xi -z}}d\xi \right|;}
|
∫
S
ϵ
A
C
W
(
z
)
f
(
ξ
)
−
f
(
z
)
ξ
−
z
d
ξ
|
≤
∫
S
ϵ
(
z
)
|
f
(
ξ
)
−
f
(
z
)
|
|
ξ
−
z
|
d
s
,
{\displaystyle \left|\int _{S_{\epsilon }^{ACW}(z)}{\frac {f(\xi )-f(z)}{\xi -z}}d\xi \right|\leq \int _{S_{\epsilon }(z)}{\frac {|f(\xi )-f(z)|}{|\xi -z|}}ds,}
pričom
∫
g
d
s
{\displaystyle \int gds}
značí krivkový integrál prvého druhu funkcie
g
{\displaystyle g}
. Ďalej využijeme fakt, že integrujeme po kružnici s polomerom
ϵ
{\displaystyle \epsilon }
a spojitosť (resp. holomorfnosť ) funkcie
f
{\displaystyle f}
|
ξ
−
z
|
≤
ϵ
⟹
|
f
(
ξ
)
−
f
(
z
)
|
≤
δ
∈
R
,
{\displaystyle |\xi -z|\leq \epsilon \implies |f(\xi )-f(z)|\leq \delta \in \mathbb {R} ,}
pričom
δ
{\displaystyle \delta }
je dostatočne malé reálne číslo . Dostávame teda
∫
S
ϵ
(
z
)
|
f
(
ξ
)
−
f
(
z
)
|
|
ξ
−
z
|
d
s
≤
δ
ϵ
2
π
ϵ
=
2
π
δ
,
{\displaystyle \int _{S_{\epsilon }(z)}{\frac {|f(\xi )-f(z)|}{|\xi -z|}}ds\leq {\frac {\delta }{\epsilon }}2\pi \epsilon =2\pi \delta ,}
teda rozdiel
|
∫
S
ϵ
A
C
W
(
z
)
f
(
ξ
)
ξ
−
z
d
ξ
−
2
π
i
f
(
z
)
|
{\displaystyle \left|\int _{S_{\epsilon }^{ACW}(z)}{\frac {f(\xi )}{\xi -z}}d\xi -2\pi if(z)\right|}
môžeme urobiť ľubovoľne malým, dokázali sme teda danú limitu . Keďže integrál holomorfnej funkcie nezávisí na polomere integračnej sféry, dostávame
∮
S
ϵ
(
z
)
f
(
z
)
ξ
−
z
d
ξ
=
2
π
i
f
(
z
)
,
{\displaystyle \oint _{S_{\epsilon }(z)}{\frac {f(z)}{\xi -z}}d\xi =2\pi if(z),}
čo sme chceli ukázať.
Pomocou Cauchyho integrálnej formuly vieme odvodiť koeficienty Taylorovho radu holomorfnej funkcie . Porovnanie s klasickou Taylorovou formulou poskytuje informáciu, že "diferencovanie je ekvivalentné integrovaniu ." Tento výsledok platí iba v komplexnej analýze ; v reálnej analýze neplatí.
Nech
U
{\displaystyle {\mathcal {U}}}
je oblasť a nech
f
:
U
→
C
{\displaystyle f:{\mathcal {U}}\to \mathbb {C} }
je holomorfná funkcia na
U
{\displaystyle {\mathcal {U}}}
. Ďalej, nech
z
0
∈
U
{\displaystyle z_{0}\in {\mathcal {U}}}
,
R
>
0
{\displaystyle R>0}
je kladné reálne číslo, potom pre každé komplexné číslo
z
{\displaystyle z}
z otvoreného kruhu
B
R
(
z
0
)
⊂
U
{\displaystyle B_{R}(z_{0})\subset {\mathcal {U}}}
s polomerom
R
{\displaystyle R}
a stredom v bode
z
0
{\displaystyle z_{0}}
platí
f
(
z
)
=
∑
n
=
0
∞
c
n
(
z
−
z
0
)
n
,
{\displaystyle f(z)=\sum _{n=0}^{\infty }c_{n}(z-z_{0})^{n},}
pričom koeficienty
c
n
{\displaystyle c_{n}}
sú určené vzťahom
c
n
=
1
2
π
i
∮
S
r
(
z
0
)
f
(
z
)
(
z
−
z
0
)
n
+
1
d
z
,
{\displaystyle c_{n}={\frac {1}{2\pi i}}\oint _{S_{r}(z_{0})}{\frac {f(z)}{(z-z_{0})^{n+1}}}dz,}
kde
r
∈
(
0
,
R
)
{\displaystyle r\in (0,R)}
. Uvedený potenčný rad nazývame Taylorovym radom funkcie
f
{\displaystyle f}
,
z
0
{\displaystyle z_{0}}
nazývame stredom radu.
Vezmime fixné
z
∈
B
R
(
z
0
)
{\displaystyle z\in B_{R}(z_{0})}
, označme
δ
=
|
z
−
z
0
|
<
R
{\displaystyle \delta =|z-z_{0}|<R}
a
s
∈
(
δ
,
R
)
{\displaystyle s\in (\delta ,R)}
. Z Cauchyho integrálnej vety máme
f
(
z
)
=
1
2
π
i
∮
S
s
(
z
0
)
f
(
ξ
)
ξ
−
z
d
ξ
.
{\displaystyle f(z)={\frac {1}{2\pi i}}\oint _{S_{s}(z_{0})}{\frac {f(\xi )}{\xi -z}}d\xi .}
Ďalej si všimneme, že platí
1
ξ
−
z
=
1
ξ
−
z
0
1
1
−
z
−
z
0
ξ
−
z
0
=
1
ξ
−
z
0
∑
n
=
0
∞
(
z
−
z
0
ξ
−
z
0
)
n
,
{\displaystyle {\frac {1}{\xi -z}}={\frac {1}{\xi -z_{0}}}{\frac {1}{1-{\frac {z-z_{0}}{\xi -z_{0}}}}}={\frac {1}{\xi -z_{0}}}\sum _{n=0}^{\infty }\left({\frac {z-z_{0}}{\xi -z_{0}}}\right)^{n},}
pričom v poslednej rovnosti sa využili poznatky o súčte geometrického radu :
|
q
|
=
|
z
−
z
0
ξ
−
z
0
|
=
δ
s
<
1
⟹
1
1
−
q
=
∑
n
=
0
∞
q
n
.
{\displaystyle |q|=\left|{\frac {z-z_{0}}{\xi -z_{0}}}\right|={\frac {\delta }{s}}<1\implies {\frac {1}{1-q}}=\sum _{n=0}^{\infty }q^{n}.}
Dostávame
1
ξ
−
z
=
∑
n
=
0
∞
(
z
−
z
0
)
n
(
ξ
−
z
0
)
n
+
1
.
{\displaystyle {\frac {1}{\xi -z}}=\sum _{n=0}^{\infty }{\frac {(z-z_{0})^{n}}{(\xi -z_{0})^{n+1}}}.}
Podľa Weierstrassovho M-testu uvedený rad konverguje rovnomerne a absolútne, teda nasledujúce úpravy sú oprávnené (výmena sumácie a integrovania):
f
(
z
)
=
1
2
π
i
∮
S
s
(
z
0
)
∑
n
=
0
∞
f
(
ξ
)
(
ξ
−
z
)
n
+
1
(
z
−
z
0
)
n
d
ξ
=
∑
n
=
0
∞
(
1
2
π
i
∮
S
s
(
z
0
)
f
(
ξ
)
(
ξ
−
z
)
n
+
1
d
ξ
)
(
z
−
z
0
)
n
,
{\displaystyle f(z)={\frac {1}{2\pi i}}\oint _{S_{s}(z_{0})}\sum _{n=0}^{\infty }{\frac {f(\xi )}{(\xi -z)^{n+1}}}(z-z_{0})^{n}d\xi =\sum _{n=0}^{\infty }\left({\frac {1}{2\pi i}}\oint _{S_{s}(z_{0})}{\frac {f(\xi )}{(\xi -z)^{n+1}}}d\xi \right)(z-z_{0})^{n},}
čo bolo treba dokázať.
Vypočítajme komplexný krivkový integrál
∮
S
2
π
(
0
)
cos
z
(
z
+
π
)
(
z
−
π
)
d
z
.
{\displaystyle \oint _{S_{2\pi }(0)}{\frac {\cos z}{(z+\pi )(z-\pi )}}dz.}
Na základe lemy vieme integrál prepísať ako
∮
S
2
π
(
0
)
cos
z
(
z
+
π
)
(
z
−
π
)
d
z
=
∮
S
ϵ
1
(
π
)
cos
z
z
+
π
z
−
π
d
z
+
∮
S
ϵ
2
(
−
π
)
cos
z
z
−
π
z
+
π
d
z
,
{\displaystyle \oint _{S_{2\pi }(0)}{\frac {\cos z}{(z+\pi )(z-\pi )}}dz=\oint _{S_{\epsilon _{1}}(\pi )}{\frac {\frac {\cos z}{z+\pi }}{z-\pi }}dz+\oint _{S_{\epsilon _{2}}(-\pi )}{\frac {\frac {\cos z}{z-\pi }}{z+\pi }}dz,}
použijeme Cauchyho integrálnu formulu, dostávame tak
∮
S
2
π
(
0
)
cos
z
(
z
+
π
)
(
z
−
π
)
d
z
=
2
π
i
(
cos
π
2
π
+
cos
(
−
π
)
−
2
π
)
=
0.
{\displaystyle \oint _{S_{2\pi }(0)}{\frac {\cos z}{(z+\pi )(z-\pi )}}dz=2\pi i\left({\frac {\cos \pi }{2\pi }}+{\frac {\cos(-\pi )}{-2\pi }}\right)=0.}
1 2 3 4 5 ШАБАТ, Б. В.. ВВЕДЕНИЕ В КОМПЛЕКСНЫЙ АНАЛИЗ . [s.l.] : [s.n.].
1 2 DEMETRIAN, Michal. Základy teórie funkcií komplexnej premennej . Bratislava : [s.n.], 2012. ISBN 978-80-223-3267-5 .
↑ DEMETRIAN, Michal. Základy teórie funkcií komplexných premenných - zbierka úloh . Bratislava : [s.n.], 2019. ISBN 978-80-223-4804-1 . S. 51.