Cch’
Cch’ (čín. 詞, pchin-jin: cí - cch’) je žáner čínskych lyrických básní, ktorý sa v období dynastie Liang vytvoril na základne básní z Knihy piesní a ľudových piesní jue-fu. V období dynastie Sung (960-1279) sa stali dominantným žánrom v poézii.
Piesne cch’ pôvodne patrili do prostredia profesionálnych speváčok zo zábavných štvrtí. Neskôr sa ale žáner stane literátskou tvorbou. Ich tématika je frivolná, sú milostné, roztúžené, melancholické, radovánky. Jazyk je blízky živej reči, mieša sa klasická čínština s paj-chua a slangom z nevestincov. Sladké texty boli písané zvláštnou formou na základe melódie, ku ktorej boli písané. Preto majú nepravidelnú formu a vo verši sa strieda rôzny počet slabík.
Básne sú rýmované, rozpadajú sa do slôh, uplatňujú sa kombinácie tónov. V období severnej dynastie Sung boli melódie, ku ktorým sa piesne písali, ešte známe, na konci dynastie však upadajú do zabudnutia a texty sa preto píšu ako vyplňovanie vzorcov. Nie je to teda skladanie cch’, ale vyplňovanie cch’. Už za dynastie Sung vzniká trend, že cch’ píšu neúspešní literáti, alebo tí, ktorí na vysokú literatúru rezignovali. Nízke žánre sa stali u literátov populárnymi. Forma sa stáva všeobecne známou a vyvíja sa na seriózny útvar. Témy sú buď hlboko osobné, napríklad spomienky na priateľov, vlastenecké (boj Sungov s barbarmi) alebo filozofické.
Najvýznamnejšími autormi poézie typu cch’ sú Su Š’ (známy aj ako Su Tung-pcho), Liou Jung, Li Čching-čao, Ou-jang Siou a Sin Čchi-ťi. Básne v žánri cch' písal aj Mao Ce-tung.