Cena Ivana Kraska
| Cena Ivana Kraska | |
| Udeľované | debutujúcim autorom za prvú vydanú autorovu knižku alebo inak realizované autorovo dielo, ktoré bolo publikované v uplynulom roku[1] |
|---|---|
| Miesto konania | Bratislava |
| Krajina | Slovensko |
| Udeľuje | Literárny fond |
| Prvý ročník | 1955 |
Cena Ivana Kraska je čestné literárne ocenenie, ktoré od roku 1955 debutujúcim autorom udeľuje Literárny fond.[1]
Pravidlá[upraviť | upraviť zdroj]
Cenu Ivana Kraska zo svojho rozpočtu a na návrh pre daný rok ním vymenovanej trojčlennej poroty udeľuje výbor Sekcie pre pôvodnú literatúru. Tajomníkom poroty je pracovník Literárneho fondu, ktorý je menovaný jeho riaditeľom.[1]
Cena, ktorá sa sa skladá z diplomu a peňažnej odmeny 700,- €, sa udeľuje za prvú vydanú autorovu knižku alebo inak realizované autorovo dielo, ktoré bolo publikované v uplynulom roku. Diela pre udelenie ceny pochádzajú z oblasti prózy, poézie, literárnej vedy, zrealizované divadelné, rozhlasové a televízne hry a literárne scenáre hraných filmov.[1]
Autorom diel môže byť len žijúci občan s trvalým pobytom na Slovensku, dielo musí byť napísané v slovenskom jazyku a jeho prvé vydanie musí byť zrealizované na Slovensku. Vek autora nemá byť vyšší ako 35 rokov. Udelenie ceny „in memoriam“ môže byť len v prípade ak k úmrtiu autora došlo v období medzi prihlásením a vyhodnotením prihláseného diela.[1]
Návrh na cenu Ivana Kraska môže podať ktorákoľvek fyzická, či právnická osoba do 31. marca v roku, ktorý nasleduje po zrealizovaní diela. Na prvom svojom zasadnutí poroty má každý člen právo navrhnúť do hodnotenia ďalšie diela, ktoré neboli fyzickými či právnickými osobami navrhnuté a spĺňajú požadované kritériá. Posudky odborníkov musia byť vypracované na každé dielo osobitne. Udelenie ceny je zverejnené v literárnych časopisoch, v dennej tlači a na internete. V prípade, že sa v niektorom roku nevyskytnú práce úrovne, ktorá si ocenenie zaslúži, cena nie je udelená.[1]
Laureáti[2][upraviť | upraviť zdroj]
- 1961 – Ľubomír Feldek, Jediný slaný domov
- 1963 – Peter Jaroš, Popoludnie na terase
- 1965 – Ján Ondruš, Šialený mesiac
- 1966 – Pavel Hrúz, Dokumenty o výhľadoch
- 1980 – Milka Zimková, Pásla kone na betóne
- 1981 – Dana Podracká Mesačná milenka
- 1983 – Juraj Kuniak, Premietanie na viečka
- 1985 – Jozef Urban, Malý zúrivý Robinson
- 1986 – Peter Juščák, Komu ujde vlak
- 1988 – Edmmund Hlatký, História vecí
- 1990 – Jana Bodnárová, Aféra rozumu
- 1991 – Igor Otčenáš Kristove šoky
- 1995 – Pavol Rankov, S odstupom času
- 1996 – Balla, Leptokaria
- 1997 – Veronika Šikulová, Odtiene
- 1998 – Márius Kopcsay, Kritický deň
- 2001 – Ján Gavura, Pálenie včiel
- 2003 – Monika Kompaníková, Miesto pre samotu
- 2004 – Michal Švec, Príliš málo paranoje
- 2005 – Radoslav Tomáš, Chlapec
- 2009 – Vladimír Štefanič, Priatelia čarovnej vŕby (Kráľovná z Tammiru, #1)
- 2011 – Martin Dzúr, Dekonštrukcia podľa času
- 2012 – Tomáš Ulej, Ale
- 2013 – Martin Chudík, Ukryté v dotykoch
- 2017 – Alena Sabuchová, Zadné izby[3]
- 2020 – Dominika Moravčíková, Deti Hamelnu[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f Cena Ivana Kraska : Štatút Ceny Ivana Kraska [online]. Bratislava: Literárny fond, 2022-01-25, [cit. 2022-02-08]. Dostupné online.
- ↑ Literárne informačné centrum. Cena Ivana Kraska : O ocenení [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2022-01-25, [cit. 2022-02-08]. Dostupné online.
- ↑ Cena Ivana Kraska udelená Ružomberčanke [online]. Ružomberok: Mestská knižnica, 2017-06-19, [cit. 2022-02-08]. Dostupné online.
- ↑ litfond.sk: Ceny výboru Sekcie pre pôvodnú literatúru [online]. Bratislava: Literárny fond, [cit. 2022-02-13]. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Cena Ivana Kraska – Literárny fond
- Cena Ivana Kraska – Literárne informačné centrum