Cena Ivana Kraska
| Cena Ivana Kraska | |
| Udeľované | debutujúcim autorom za prvú vydanú autorovu knižku alebo inak realizované autorovo dielo, ktoré bolo publikované v uplynulom roku[1] |
|---|---|
| Miesto konania | Bratislava |
| Krajina | Slovensko |
| Udeľuje | Literárny fond |
| Prvý ročník | 1955 |
Cena Ivana Kraska je čestné literárne ocenenie, ktoré od roku 1955 debutujúcim autorom udeľuje Literárny fond.[1]
Pravidlá[upraviť | upraviť zdroj]
Cenu Ivana Kraska zo svojho rozpočtu a na návrh pre daný rok ním vymenovanej trojčlennej poroty udeľuje výbor Sekcie pre pôvodnú literatúru. Tajomníkom poroty je pracovník Literárneho fondu, ktorý je menovaný jeho riaditeľom.[1]
Cena, ktorá sa sa skladá z diplomu a peňažnej odmeny 700,- €, sa udeľuje za prvú vydanú autorovu knižku alebo inak realizované autorovo dielo, ktoré bolo publikované v uplynulom roku. Diela pre udelenie ceny pochádzajú z oblasti prózy, poézie, literárnej vedy, zrealizované divadelné, rozhlasové a televízne hry a literárne scenáre hraných filmov.[1]
Autorom diel môže byť len žijúci občan s trvalým pobytom na Slovensku, dielo musí byť napísané v slovenskom jazyku a jeho prvé vydanie musí byť zrealizované na Slovensku. Vek autora nemá byť vyšší ako 35 rokov. Udelenie ceny „in memoriam“ môže byť len v prípade ak k úmrtiu autora došlo v období medzi prihlásením a vyhodnotením prihláseného diela.[1]
Návrh na cenu Ivana Kraska môže podať ktorákoľvek fyzická, či právnická osoba do 31. marca v roku, ktorý nasleduje po zrealizovaní diela. Na prvom svojom zasadnutí poroty má každý člen právo navrhnúť do hodnotenia ďalšie diela, ktoré neboli fyzickými či právnickými osobami navrhnuté a spĺňajú požadované kritériá. Posudky odborníkov musia byť vypracované na každé dielo osobitne. Udelenie ceny je zverejnené v literárnych časopisoch, v dennej tlači a na internete. V prípade, že sa v niektorom roku nevyskytnú práce úrovne, ktorá si ocenenie zaslúži, cena nie je udelená.[1]
Laureáti[2] [3][upraviť | upraviť zdroj]
- 1957 – Milan Rúfus, Až dozrieme
- 1958 – Viliam Turčány, Jarky v kraji
- 1960 – Miroslav Válek, Dotyky
- 1961 – Mikuláš Kováč, Zem pod nohami
- 1962 – Ľubomír Feldek, Jediný slaný domov
- 1963 – Jozef Mihalkovič, Ľútosť
- 1964 – Igor Rusnák, Krok do tmy, Peter Jaroš, Popoludnie na terase, Viliam Marčok, V čase odletov
- 1965 – Dušan Kužel, Vráti sa niekto iný, Ján Šimonovič, Pyramída
- 1966 – Ján Ondruš, Šialený mesiac, Pavol Vilikovský, Citová výchova v marci, Michal Gáfrik, Poézia slovenskej moderny
- 1967 – Štefan Strážay, Veciam na stole, Milan Hamada, V hľadaní významu a tvaru
- 1968 – Ladislav Ballek, Útek na zelenú lúku, Belo Kapolka, Kanadské smreky
- 1969 – Viliam Marčok, Počiatky slovenskej novodobej prózy, Ivan Štrpka, Krátke detstvo kopijníkov, Ján Štrasser, Odriekanie
- 1970 – nebola udelená
- 1971 – nebola udelená
- 1972 – nebola udelená
- 1973 – Osvald Zahradník, Sólo pre bicie (hodiny)
- 1974 – Viera Švenková, Biela pani Zuzana
- 1975 – nebola udelená
- 1976 – Anna Ondrejková, Kým trvá pieseň
- 1977 – Emil Dzvoník, Zhoreniská
- 1978 – nebola udelená
- 1979 – Etela Farkašová, Reprodukcia času
- 1980 – nebola udelená
- 1981 – Milka Zimková, Pásla kone na betóne
- 1982 – Dana Podracká, Mesačná milenka
- 1983 – Gabriela Rothmayerová, Lastovičie hniezdo
- 1984 – Juraj Kuniak, Premietanie na viečka
- 1985 – Viera Prokešová, Cudzia
- 1986 – Jozef Urban, Malý zúrivý Robinson
- 1987 – Peter Juščák, Komu ujde vlak
- 1988 – nebola udelená
- 1989 – Edmund Hlatký, História vecí
- 1990 – Erik Groch, Súkromné hodiny smútku
- 1991 – Jana Bodnárová, Aféra rozumu
- 1992 – Igor Otčenáš, Kristove šoky
- 1993 – Pavol Hudák, Broskyňový súmrak
- 1994 – Vlado Puchala, Anjeli na špičke ihly
- 1995 – Jozef Kollár, Nedorozumenie
- 1996 – Pavol Rankov, S odstupom času
- 1997 – Vladimír Balla, Leptokaria
- 1998 – Veronika Šikulová, Odtiene
- 1999 – Márius Kopcsay, Kritický deň
- 2000 – nebola udelená
- 2001 – Viliam Kanis, Zakaria[4]
- 2002 – Ján Gavura, Pálenie včiel
- 2003 – Andrej Šeliga, Zatmenie panny, Monika Kompaníková, Miesto pre samotu
- 2004 – Michal Švec, Príliš málo paranoje
- 2005 – Radoslav Tomáš, Chlapec
- 2009 – Vladimír Štefanič, Priatelia čarovnej vŕby (Kráľovná z Tammiru, #1)
- 2011 – Martin Dzúr, Dekonštrukcia podľa času
- 2012 – Tomáš Ulej, Ale
- 2013 – Martin Chudík, Ukryté v dotykoch
- 2017 – Alena Sabuchová, Zadné izby[5]
- 2020 – Dominika Moravčíková, Deti Hamelnu[6]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f Cena Ivana Kraska : Štatút Ceny Ivana Kraska [online]. Bratislava: Literárny fond, 2022-01-25, [cit. 2022-02-08]. Dostupné online.
- ↑ Literárne informačné centrum. Cena Ivana Kraska : O ocenení [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2022-01-25, [cit. 2022-02-08]. Dostupné online.
- ↑ SOKOLOVÁ, Eva. 50 rokov činnosti Literárneho fondu (1954–2004) [online]. AnaPress Bratislava, 2005, [cit. 2022-12-24]. S. 159 - 161. Dostupné online.
- ↑ KANIS, Viliam. Zakaria [online]. literárny časopis Literatlík, 11.11.2004, [cit. 2022-12-24]. Dostupné online.
- ↑ Cena Ivana Kraska udelená Ružomberčanke [online]. Ružomberok: Mestská knižnica, 2017-06-19, [cit. 2022-02-08]. Dostupné online.
- ↑ litfond.sk: Ceny výboru Sekcie pre pôvodnú literatúru [online]. Bratislava: Literárny fond, [cit. 2022-02-13]. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Cena Ivana Kraska – Literárny fond
- Cena Ivana Kraska – Literárne informačné centrum