Centrum vplyvu

Centrum vplyvu je rozmer, do ktorého ľudia veria, že na rozdiel od vonkajších síl (mimo ich vplyvu) majú kontrolu nad výsledkom udalostí vo svojom živote. Koncept vymyslel v roku 1954 Julian B. Rotter, psychológ z Brooklynu, a odvtedy sa stal aspektom psychológie osobnosti. „Locus“ osoby (množné číslo „loci“, po latinsky „lokalita“ alebo „umiestnenie“) je vysvetlený ako vnútorný (Život je riadený osobou, nie osudom) alebo vonkajší (Život je riadený vierou a osudom).^[1]^[2]

Jednotlivci so silným centrom vplyvu si myslia, že príhody v ich živote sú predovšetkým výsledkom ich vlastných činov (napríklad ľudia s vnútorným centrom vplyvu majú tendenciu obviňovať alebo chváliť seba a svoje schopnosti pri výsledkoch z určitých udalostí.) Ľudia so silným vonkajším centrom vplyvu majú tendenciu chváliť alebo obviňovať vonkajšie faktory, ako je obťažnosť skúšky alebo čas stanovený pre konkrétnu úlohu.^[3]

Jednou zo štyroch zložiek základných sebahodnotení, ktoré zahŕňajú aj neurotizmus, sebaúčinnosť a sebaúctu, je centrum vplyvu.^[4] Judge, Locke a Durham (1997) uskutočnili prvú štúdiu o myšlienke základných sebahodnotení a odvtedy je jasné, že tento pojem môže predpovedať rôzne pracovné výsledky, najmä pracovný výkon a spokojnosť s prácou.^[5] Judge a kol. (2002) priniesli štúdiu o zložkách základných sebahodnotení, v ktorej navrhli, že zložky centra vplyvu, neurotizmu, sebaúčinnosti a sebaúcty môžu mať spoločné jadro.^[6]

História

Termín „Centrum vplyvu“ ako teoreticky koncept sa prvýkrát nachádza vo výskumnej literatúre Juliana B. Rottera Teória sociálneho učenia osobnosti. Pokroky v teórii nastali po roku 1966, keď Rotter publikoval článok, ktorý zhrnul viac ako desaťročie výskumu.^[7] V roku 1976 psychológ Herbert M. Lefcourt napísal jednu z prvých definícií centra vplyvu. Lefcourt centrum vplyvu vníma ako: „... generalizovaný predpoklad, určujúci internú kontrolu nad vôľou na rozdiel od externej kontroly.“^[8]^[9] Rotter často diskutoval o problémoch s pochopením tejto teórie z hľadiska vnútorných a vonkajších síl, ovplyvňujúcich osobu, ktorej sa experiment týka.

Referencie

↑ LOPEZ-GARRIDO, Gabriel. Locus of Control: Definition and Examples - Simply Psychology [online]. www.simplypsychology.org, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ Rotter, Julian B (1966). "Generalized expectancies for internal versus external control of reinforcement". Psychological Monographs: General and Applied. 80 (1): 1–28. doi:10.1037/h0092976. PMID 5340840. S2CID 15355866. (po anglicky)
↑ Spector, Paul. (1982). Behavior in Organizations as a Function of Employee Locus of Control. Psychological Bulletin. 91. 482-497. 10.1037/0033-2909.91.3.482. (po anglicky)
↑ Judge, T. A.; Locke, E. A.; Durham, C. C. (1997). "The dispositional causes of job satisfaction: A core evaluations approach". Research in Organizational Behavior. 19: 151–188. (po anglicky)
↑ Dormann, C.; Fay, D.; Zapf, D.; Frese, M. (2006). "A state-trait analysis of job satisfaction: On the effect of core self-evaluations". Applied Psychology: An International Review. 55 (1): 27–51. doi:10.1111/j.1464-0597.2006.00227.x. (po anglicky)
↑ Judge, Timothy A; Erez, Amir; Bono, Joyce E; Thoresen, Carl J (2002). "Are measures of self-esteem, neuroticism, locus of control, and generalized self-efficacy indicators of a common core construct?". Journal of Personality and Social Psychology. 83 (3): 693–710. doi:10.1037/0022-3514.83.3.693. PMID 12219863. S2CID 18551901. (po anglicky)
↑ The Social Learning Theory of Julian B. Rotter [online]. psych.fullerton.edu, [cit. 2023-07-31]. Dostupné online.
↑ Lefcourt, H.M. (Ed.). (1982). Locus of Control: Current Trends in Theory & Research (2nd ed.). Psychology Press. https://doi.org/10.4324/9781315798813
↑ LEFCOURT, Herbert M.. Locus of control : current trends in theory and research. [s.l.] : Hillsdale, N.J. : L. Erlbaum Associates ; New York : distributed by Halsted Press, Wiley, 1976. Dostupné online. ISBN 978-0-470-15044-3.

Literatúra

R. Gross, P. Humphreys, Psychology: The Science of Mind and Behavior Psychology Press, 1994,ISBN 9780340587362

[1] LOPEZ-GARRIDO, Gabriel. Locus of Control: Definition and Examples - Simply Psychology [online]. www.simplypsychology.org, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online. (po anglicky)

[2] Rotter, Julian B (1966). "Generalized expectancies for internal versus external control of reinforcement". Psychological Monographs: General and Applied. 80 (1): 1–28. doi:10.1037/h0092976. PMID 5340840. S2CID 15355866. (po anglicky)

[3] Spector, Paul. (1982). Behavior in Organizations as a Function of Employee Locus of Control. Psychological Bulletin. 91. 482-497. 10.1037/0033-2909.91.3.482. (po anglicky)

[4] Judge, T. A.; Locke, E. A.; Durham, C. C. (1997). "The dispositional causes of job satisfaction: A core evaluations approach". Research in Organizational Behavior. 19: 151–188. (po anglicky)

[5] Dormann, C.; Fay, D.; Zapf, D.; Frese, M. (2006). "A state-trait analysis of job satisfaction: On the effect of core self-evaluations". Applied Psychology: An International Review. 55 (1): 27–51. doi:10.1111/j.1464-0597.2006.00227.x. (po anglicky)

[6] Judge, Timothy A; Erez, Amir; Bono, Joyce E; Thoresen, Carl J (2002). "Are measures of self-esteem, neuroticism, locus of control, and generalized self-efficacy indicators of a common core construct?". Journal of Personality and Social Psychology. 83 (3): 693–710. doi:10.1037/0022-3514.83.3.693. PMID 12219863. S2CID 18551901. (po anglicky)

[7] The Social Learning Theory of Julian B. Rotter [online]. psych.fullerton.edu, [cit. 2023-07-31]. Dostupné online.

[8] Lefcourt, H.M. (Ed.). (1982). Locus of Control: Current Trends in Theory & Research (2nd ed.). Psychology Press. https://doi.org/10.4324/9781315798813

[9] LEFCOURT, Herbert M.. Locus of control : current trends in theory and research. [s.l.] : Hillsdale, N.J. : L. Erlbaum Associates ; New York : distributed by Halsted Press, Wiley, 1976. Dostupné online. ISBN 978-0-470-15044-3.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]