Cernina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°17′50″S 21°28′26″V / 49,2971°S 21,4740°V / 49.2971; 21.4740
Cernina
obec
Cernina.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Región Šariš
Nadmorská výška 326 m n. m.
Súradnice 49°17′50″S 21°28′26″V / 49,2971°S 21,4740°V / 49.2971; 21.4740
Rozloha 13,1 km² (1 310 ha) [1]
Obyvateľstvo 588 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 44,89 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1414
Starosta Helena Madzinová[3] (SMER-SD, MOST-HÍD)
PSČ 090 16
ŠÚJ 527211
EČV SK
Tel. predvoľba +421-54
Adresa obecného
úradu
Cernina 65 090 16 Cernina
E-mailová adresa cerninask@gmail.com
Telefón 054 / 788 12 13
Fax 054 / 788 12 13
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Cernina
Webová stránka: www.obeccernina.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Cernina (rusínsky: Цернина) je obec na Slovensku v okrese Svidník. Väčšina obyvateľov obce rozpráva rusínskym jazykom.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

V červenom štíte je vo vysokej zelenej pažiti medzi dvoma prirodzenými listnatými zelenými striebrokmennými stromami kráčajúci strieborný obrátený jeleň v zlatej zbroji. Znamenie erbu má poľovnícky motív a je z mladšieho obecného pačatidla z roku 1868. Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom 27. decembra 1999 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslom, HR: C-84/1999. Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová.

Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej, žltej, bielej, žltej a zelenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Sčítanie obyvateľov v roku 2011[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo podľa materinského jazyka[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rusíni – 44.46 %
  • Slováci – 34.95 %
  • Rómovia – 13.32 %
  • Ukrajinci – 0.17 %
  • Maďari –  0.17 %
  • Nezistené –  6.92 %

Obyvateľstvo podľa národnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slováci – 65.4 %
  • Rusíni – 14.36 %
  • Rómovia – 12.46 %
  • Ukrajinci – 0.69 %
  • Maďari –  0.17 %
  • Nezistené –  6.92 %

Vojenský cintorín z prvej svetovej vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Na cerninskom vojnovom pohrebisku z prvej svetovej vojny sa nachádza 70 masových hrobov. Je v nich pochovaných 326 vojakov tarnopoľského Pešieho pluku 15, rakúsko-uhorskej armády. Tarnopoľský pluk spravidla tvorili vojaci rakúskej Haliče, ktorí boli rusínskej národnosti. S nimi boli taktiež vojaci poľského pôvodu. Medzi pochovanými príslušníkmi pluku sú uložené aj ostatky vojakov cárskej ruskej armády.

V roku 1930 dostal cintorín konečnú podobu poslednou exhumáciou roztrúsených vojenských hrobov v katastri obce. Na vojnový cintorín v Cerine bolo z Makovice prenesených 15 telesných ostatkov a z vojenského cintorína na Širokej hore 223 zvyškov tiel vojakov. Identifikovateľné však boli len ostatky 30 Poliakov, 18 Rumunov, dvoch Rusov a jedného Juhoslovana. Identita ostatných pochovaných vojakov nie je známa.

Starostlivosťou o vojnový cintorín bola v medzivojnovom období 30. rokoch 20. storočia poverená Žandárska stanica v obci Rovné. Dnešnú podobu pohrebisko získalo rozsiahlou rekonštrukciou v prvom decéniu 21. storočia.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • DROBŇÁK, M.: Zborník z konferencie Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch (www.kvhbeskydy.sk, 21.01.2008)
  • DROBŇÁK, Martin – KORBA, Matúš – TURIK, Radoslav: Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Humenné : Redos, 2007, 86 s. ISBN 978-80-969233-3-5.
  • SLEPCOV, I.: Miznúce stopy histórie, In: Dukla, č. 7, VIII. Ročník, Svidník, 11. februára 1998, str. 5
  • SLEPCOV, I. Vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny na východnom Slovensku. In Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 2, s. 70.
  • Slepcov Igor: Z histórie karpatskej ofenzívy Ruských vojsk v rokoch 1914 -1915, In.:: Vojenská história 2/2000, ročník 4 str.5
  • ŠUMICHRAST PETER: Nemecké vojnové hroby na území Slovenska 1.časť In: VOJENSKÁ HISTÓRIA, 3/2010, str. 88
  • Turik Radoslav: Vedecká konferencia na tému Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch; (www.kvhbeskydy.sk, 12.12.2007); Klub vojenskej histórie Beskydy Humenné ;

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Cirkev[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam farárov
  • Ján Kurimský 1752 – 1778
  • Ján Masica
  • Michal Masník 1778 – 80
  • Peter Hvozdovič 1780 – 1816
  • Michal Hvozdovič 1816 – 68
  • Michal Hvozdovič 1868 – 89
  • Michal Hvozdovič 1889 – 1917
  • Emil Žedeni 1917 – 22
  • Ján Haľko a Emil Kellö 1922 – 23
  • Mikuláš Kellö 1923 – 46
  • Mikuláš Hricov 1946 – 50
  • Mikuláš Hricov (excur. zo Svidníka) 1968 – 69
  • Mikuláš Čečko 1969 – 73
  • Michal Baraník 1973 – 94
  • Pavol Litavec 1994 – 97
  • Michal Kočiš 1997 – 2009

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Z obce pochádza jeden z priekupníkov kulturistiky na Slovensku, Juraj Pipasik.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cernina