Preskočiť na obsah

Chagasova choroba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symptóm Romaña: vyvíja sa u infekcie Trypanosoma cruzii, korá sa dostala do orgaizmu očnou spojovkou

Chagasova choroba (tiež americká trypanozomóza, juhoamerická trypanozomiáza[1]) je trypanozomiáza, ktorá je spôsobená prvokom, bičíkovcom Trypanosoma cruzi, ktorý je prenášaný plošticou (bzdochou)[1] rodu Triatoma spp.[2] Človek sa nakazí trypanozómou T. crusi z výkalov bzdochy Triatoma spp. (sterkorálna infekcia). Pokiaľ dôjde ku infekcii organizmu cez očnú spojovku, dôjde ku jednostrannému opuchu očného viečka.[1] Príznaky sú najskôr nešpecifické a diferenciálna diagnostika bez mikrobiologického alebo biochemického vyšetrenia je náročná: vyvíja sa horúčka a bolesti svalov.[1] Po skončení akútnej fázy nasleduje latentná fáza, ktorá môže trvať desať až štrnásť rokov.[1]

Parazit Trypanosoma cruzi sa rozmnožuje v tkanivách, pričom poškodzuje vnútorné orgány: dochádza k poškodeniu tráviacej sústavy (vytvorí sa megakolon, obrovské zväčšenie hrubého čreva) a srdca (kardiomyopatia, ktorá vedie ku smrti neliečených pacientov).[3] Až u tretiny ľudí s chronickou infekciou sa vyvinú srdcové zmeny a u 1 z 10 sa vyvinú tráviace, neurologické alebo zmiešané zmeny, ktoré môžu vyžadovať špecifickú liečbu.[4]

Odhaduje sa, že asi 6 až 7 miliónov ľudí na celom svete, väčšinou v Latinskej Amerike, je infikovaných Trypanosoma cruzi, parazitom, ktorý spôsobuje Chagasovu chorobu, ktorá sa môže prenášať plošticou Triatoma spp., ako aj orálne (potravou), počas tehotenstva alebo pôrodu (z matky na dieťa), krvou a krvnými produktmi, transplantáciou orgánov a laboratórnymi nehodami.[4]

Carlos Chagas (* 9. júla 1879, † 8. novembra 1934). V rokoch 19061909 Dr. Chagas objavil a opísal úplne novú infekčnú chorobu, jej patogén (Trypanosoma cruzi), prenášača (Triatominae), hostiteľa, klinické prejavy a epidemiológiu ochorenia. Doktor Chagas bol tiež prvým, kto objavil a popísal parazitickú hubu rodu Pneumocystis, ktorá spôsobuje pneumocystózu.

Chagasova choroba je pomenovaná po Carlosovi Chagasovi, brazílskom lekárovi a výskumníkovi, ktorý 14. apríla 1909 po prvýkrát diagnostikoval chorobu u človeka.[4] 14. apríla je Svetový deň Chagasovej choroby.[4]

Liečivá proti Chagasovej chorobe

[upraviť | upraviť zdroj]

Chagasova choroba je liečiteľná, ak sa antiparazitárna liečba začne včas, v akútnej fáze.[4] Pri chronickej infekcii môže liečba a sledovanie potenciálne zabrániť alebo obmedziť progresiu ochorenia a zabrániť prenosu, napríklad počas tehotenstva a pôrodu.[4]

Existujú dva hlavné typy liečby Chagasovej choroby:

  1. Antiparazitárna liečba: Táto zabíja parazita Trypanosoma cruzi, ktorý spôsobuje Chagasovu chorobu.[5]
  1. Symptomatická liečba: Pomáha zvládať symptómy a príznaky infekcie.[5]

Antiparazitná liečba funguje najlepšie, keď sa začne včas, ale možno ju použiť v ktoromkoľvek štádiu ochorenia.[5] V Spojených štátoch sú k dispozícii dve liečby:

  • Benznidazol je schválený FDA na použitie u detí vo veku 2 – 12 rokov a je komerčne dostupný,[5]
  • Lampit® (nifurtimox) je schválený FDA na liečbu detí od narodenia do veku mladšieho ako 18 rokov a je komerčne dostupný pre lekárne na nákup od niekoľkých veľkoobchodníkov s liekmi.[5]

Dve súčasné liečivá, benznidazol a nifurtimox, boli objavené pred polstoročím.[6] Sú účinné proti ochoreniu, ak sa podajú krátko po infekcii a zdajú sa byť účinné v chronickej asymptomatickej fáze ochorenia.[6] Majú však významné nevýhody, medzi ktoré patria:

  • dlhé liečebné obdobia (60-90 dní),[6]
  • závažné vedľajšie účinky,[6]
  • vysoká miera prerušenia liečby pacientmi z dôvodu vedľajších účinkov,[6]
  • neboli preukázané ako účinné u ľudí s ťažkými chronickými príznakmi.[6]

Na zlepšenie liečby v krátkodobom a strednodobom horizonte sa skúmajú nové režimy užívania benznidazolu na zníženie vedľajších účinkov.[6]

Chagasova choroba sa môže liečiť benznidazolom alebo nifurtimoxom.[4] Obidva lieky zabíjajú parazita a sú plne účinné pri liečbe choroby, ak sa podajú včas v akútnej fáze, a to aj v prípade vrodeného prenosu.[4] Ich účinnosť sa však znižuje, čím dlhšie je človek infikovaný; nežiaduce reakcie sú tiež častejšie vo vyššom veku.[4] Liečba je tiež indikovaná u pacientov, u ktorých bola infekcia reaktivovaná (napríklad v dôsledku imunosupresie), a počas skorej chronickej fázy, vrátane dievčat a žien v plodnom veku (pred alebo po tehotenstve), aby sa zabránilo vrodenému prenosu.[4]

Dospelým s infekciou, najmä tým, ktorí nemajú žiadne príznaky, by sa mala ponúknuť liečba, pretože antiparazitárne lieky môžu tiež zabrániť alebo obmedziť progresiu ochorenia.[4] V iných prípadoch je potrebné zvážiť potenciálne prínosy pri prevencii alebo oddialení rozvoja Chagasovej choroby oproti dĺžke liečby (do 2 mesiacov) a možným nežiaducim reakciám (vyskytujúcim sa až u 40 % dospelých).[4] Benznidazol a nifurtimox sa nemajú podávať tehotným ženám alebo ľuďom so zlyhaním obličiek alebo pečene.[4] Nifurtimox je tiež kontraindikovaný u ľudí s neurologickými alebo psychiatrickými poruchami.[4] Okrem toho je potrebná špecifická celoživotná liečba a sledovanie srdcových, tráviacich alebo neurologických prejavov.[4]

Nifurtimox

[upraviť | upraviť zdroj]
nifurtimox

Nifurtimox je antibiotikum a antiprotozoikum zo skupiny nitrofuránov.[7] Ide o derivát 5-nitro-2-karbaldehydu, ktorý je stabilizovaný kondenzáciou s derivátom hydrazínu za vzniku Schiffovej bázy (aldimínu).[7] Charakter derivátu hydrazínu ovplyvňuje lipofilitu zlúčeniny, rozpustnosť vo vode a v tukoch a následne prechod cez biologické membrány buniek. Tiež má vyýnam pri adsorpcii liečiva na parazita a schopnosť redukcie nitroskupiny v polohe 5.[7] Poloha nitroskupiny (v polohe 5) a charakter aromatického cyklu (furán) sú zásadné pre účinok nitrofuránov: nitroskupina v inej polohe alebo zámena aromatického cyklu za iný aromát vedie na zúčeniny s nižšou účinnosťou.[7]

Nifurtimox sa v organizme redukuje (redukcia nitroskupiny na príslušný anionradikál[8][9]) za vzniku reaktívnych foriem kyslíka (ROS), pričom k redukcii a tvorbe ROS dochádza aj v bunkách človeka, kde však vďaka dostatku kyslíka a prítomnosti antioxidačných ochranných mechanizmov,[1] dochádza ku spätnej oxidácii aniómradikálu na nitroskupinu a kde sú prítomné antioxidačné ochranné mechanizmy, ktoré nemá k dispozícii Trypanosoma cruzii.[1] V trypanozóme teda dochádza ku poškodeniu bunkových membrán mechanizmom peroxidácie lipidov naviazaním hydroperoxidovej skupiny do vinylovej pozície nemasýtených mastných kyselín, ktoré sú súčasťou fosfolipidov bunkových membrán.[1]

Nežiaduce účinky nifurtimoxu sú: anorexia, vracanie, strata pamäti, poruchy spánku a kŕče.[1] Nežiaduce účinky sa vyskytujú až u polovice pacientov.[3]

benznidazol

Benznidazol

[upraviť | upraviť zdroj]

Benznidazol je antibiotikum a antiprotozoikum zo skupiny nitroimidazolov, pričom ide o jedinú látku z tejto skupiny, ktorá má nitroskupinu v polohe 2, nie v polohe 5.[7] Benznidazol sa široko používa v Južnej Amerike.[7]

Prevencia Chagasovej choroby

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti neexistujú žiadne vakcíny alebo lieky, ktoré by mohli zabrániť Chagasovej chorobe.[5] Kľúčové stratégie na prevenciu Chagasovej choroby zahŕňajú kontrolu vektorov (v Latinskej Amerike), krvný skríning pred transfúziou a transplantáciou, testovanie a liečenie dievčat, žien v reprodukčnom veku, novorodencov a súrodencov matiek s infekciou, a informovanie, vzdelávanie a komunikácia pre komunity a zdravotníkov.[4]

Ak cestujete alebo navštevujete vidiecke oblasti v južnej alebo Strednej Amerike, nezabudnite:

  • bývajte na dobre vybudovaných miestach (ako sú klimatizované alebo tienené hotelové izby).[5] Tým sa znižuje riziko kontaktu s infikovanými plošticami, ktoré často žijú v zle postavených obydliach a sú aktívne v noci,[5]
  • miesta, kde sa spíte, postriekajte insekticídmi s dlhotrvajúcim účinkom,[5]
  • spite pod posteľnými sieťkami ošetrenými dlhotrvajúcim insekticídom,[5]
  • noste oblečenie, ktoré pokrýva vašu pokožku a použite sprej proti hmyzu na pokožku, ktorá je odhalená,[5]
  • nejedzte šaláty, surovú zeleninu, nelúpané ovocie a nepasterizované ovocné šťavy.[5]

Veľký rezervoár parazitov T. cruzi u voľne žijúcich zvierat v celej Amerike znamená, že infekciu nemožno eradikovať.[4] Namiesto toho sú cieľom verejného zdravia eliminácia prenosu na ľudí, včasný prístup k zdravotnej starostlivosti a celoživotné sledovanie infikovaných ľudí.[4]

Neexistuje žiadna vakcína na prevenciu Chagasovej choroby.[4] T. cruzi môže infikovať mnoho druhov ploštice Triatoma spp., z ktorých väčšina sa vyskytuje v Amerike.[4] Vektorová kontrola bola v Latinskej Amerike najúčinnejšou metódou prevencie.[4] Krvný skríning je potrebný na prevenciu infekcie prostredníctvom transfúzie, transplantácie orgánov a vrodeného prenosu a na zvýšenie detekcie a starostlivosti o postihnutú populáciu na celom svete.

V závislosti od geografickej oblasti WHO odporúča nasledujúce prístupy k prevencii a kontrole:

  • vývoj informačných, vzdelávacích a komunikačných materiálov a aktivít, v kontexte pre rôzne scenáre a aktérov a založených na prístupe jedného zdravia;
  • postrek obydlí a okolitých oblastí zvyškovými insekticídmi;
  • úpravy domu a čistota domu s cieľom zabrániť zamoreniu vektormi;
  • osobné preventívne opatrenia, ako sú siete na posteľ, správne hygienické postupy pri príprave jedla, preprave, skladovaní a spotrebe;
  • skríning darcov krvi;
  • testovanie darcov a príjemcov orgánov, tkanív alebo buniek;
  • včasný prístup k diagnóze, liečbe a sledovaniu; a
  • skríning novorodencov a iných detí infikovaných matiek.[4]

Náklady na lekársku starostlivosť o pacientov s chronickými srdcovými, tráviacimi, neurologickými alebo zmiešanými formami ochorenia boli vypočítané ako > 80 % vyššie ako náklady na postrek reziduálneho insekticídu na kontrolu vektorov a prevenciu infekcie.[4]

Zdravotnícki pracovníci pracujúci na prvej úrovni starostlivosti (primárna zdravotná starostlivosť) zohrávajú kľúčovú úlohu pri posilňovaní odhaľovania, liečby, sledovania a oznamovania prípadov.[4]

Posúdenie dostupnej diagnostiky (vrátane rýchlych sérologických alebo chemiluminiscenčných testov, testov molekulárnej biológie) a nákladovo najefektívnejších algoritmov je základom pre zvýšenie včasnej detekcie prípadov.[4]

Podpora biomedicínskych, psychosociálnych a environmentálnych štúdií zameraných na determinanty a rizikové faktory Chagasovej choroby je nevyhnutná na identifikáciu nových prístupov k prevencii a kontrole.[4]

Národné informačné systémy sú nevyhnutné na monitorovanie počtu akútnych a chronických prípadov a aktívnych ciest prenosu, ale sú zavedené len v 6 zo 44 krajín, ktoré doteraz prípady nahlásili.[4]

Vektory Chagasovej choroby

[upraviť | upraviť zdroj]

Jedinci trpiaci na Chagasovu chorobu

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i KUŽELOVÁ, Magdaléna; KOVÁCSOVÁ, Božena; ŠVEC, Pavel. Farmakológia antiinfekčných liečiv. Martin : Vydavateľstvo Osveta Martin, 2009. ISBN 978-80-8063-327-1.
  2. ŠVIHOVEC, Jan. Farmakologie. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-5558-8.
  3. a b LINCOVÁ, Dagmar; FARGHALI, Hassan; DOLEŽAL, Tomáš. Základní a aplikovaná farmakologie. 2. vyd. Praha : Galen, 2007. ISBN 978-80-7262-373-0. (český)
  4. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa Chagas disease [online]. www.who.int, [cit. 2025-03-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b c d e f g h i j k l CDC. About Chagas Disease [online]. Chagas Disease, 2024-09-04, [cit. 2025-03-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. a b c d e f g Symptoms, transmission, and current treatments for Chagas disease | DNDi [online]. dndi.org, 2020-03-17, [cit. 2025-03-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. a b c d e f HARTL, Jiří; DOLEŽAL, Martin; MILETÍN, Miroslav. Farmaceutická chemie IV.. 3. vyd. Praha : Karolinum, 2019. ISBN 978-80-246-4264-2. (český)
  8. ELMES, Robert B. P.. Bioreductive fluorescent imaging agents: applications to tumour hypoxia. Chemical Communications, 2016, roč. 52, čís. 58, s. 8935–8956. Dostupné online [cit. 2025-03-15]. ISSN 1359-7345. DOI10.1039/C6CC01037G. (po anglicky)
  9. BROWN, J. Martin; WILSON, William R.. Exploiting tumour hypoxia in cancer treatment. Nature Reviews Cancer, 2004-06-01, roč. 4, čís. 6, s. 437–447. Dostupné online [cit. 2025-03-15]. ISSN 1474-175X. DOI10.1038/nrc1367. (po anglicky)
  • Spavá choroba, trypanozomiáza vyskytujúca sa v Afrike spôsobená inými druhmi Trypanosoma spp., ktoré sú prenášané inými vektormi a spôsobujúce iné klinické príznaky,
  • antiprotozoikum, všeobecný názov pre skupinu liečiv proti jednobunkovým eukaryotickým parazitom zo skupiny prvokov.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]