Chares z Lindosu
.jpg)
Chares alebo Charés (starogr. Χάρης) bol grécky sochár na prelome 4. a 3. stor. pred Kr.[1]
Chares pochádzal z Lindosu, mesta na ostrove Rodos. Sochárska škola ostrova Rodos bola po Alexandrijskej a Pergamonskej bezpochyby najdramatickejšou helenistickou sochárskou školou, kde sa usadilo niekoľko Lyssipových žiakov. Chares, ktorý bol jedným z nich, začiatkom 3. storočia pred Kr. vytvoril kolosálnu sochu Hélia (boha Slnka, patróna ostrova), tzv. Rodoský kolos (stál pred vchodom do rodoského prístavu[2]), ktorý sa o päťdesiatšesť rokov stal obeťou zemetrasenia, ale jeho zvyšky mohli ľudia obdivovať ešte aj za Plíniových čias.[3][4]
Plínius o tom zaznamenal: „Ale dielo, ktoré prekonalo všetky obdivom, bola kolosálna socha Rodoského Hélia, ktorú vyrobil Lyssipov žiak Chares z Lindosu. Táto socha bola 70 lakťov vysoká (cca 32 m) po 56 rokoch ju zničilo zemetrasenie, ale aj keď leží na zemi, je to zázrak. Málokto dokáže obopnúť ruky okolo jeho palca a prstov väčšími ako je väčšina sôch. Rozľahlé jaskyne zívajú v jeho končatinách, ktoré boli odlomené, a je v nich vidieť veľké masy skál, ktoré ju svojou váhou mali stabilizovať pri základni. Podľa tradície práca na ňom trvala dvanásť rokov a stála 300 talentov, ktoré získali z (predaja) obliehacích strojov, ktoré tu zanechal Démetrios, keď sa po dlhom obliehaní Rodosu znechutený obliehania vzdal.“ [5] Plínius tiež uvádza, že ďalším známym Charedovým dielom bola kolosálna hlava, ktorú na Kapitol v Ríme venoval konzul P. Lentulus v roku 57 pred Kr. (na Kapitole boli dve hlavy, venované konzulom P. Lentulom, tú druhú zhotovil Decius.[6]).[7] [5]
Bronzovú sochu boha Hélia dali obyvatelia Rodosu zhotoviť okolo roku 290 pred Kr. (podľa niektorých zdrojov ju zhotovili v rokoch 294 až 282 pred Kr.[8]) na pamiatku toho, že v roku 304 pred Kr. za pomoci egyptského vládcu Ptolemaia I. Sotera úspešne odrazili útok macedónskeho panovníka Démetria I. Chares na svoje dielo s hrdosťou napísal: „Kolos, na ktorý sa pozeráš, je vysoký osemdesiat lakťov a vytvoril ju Chares, rodák z Lindosu.“[9] Dielo, ktoré Chares vytvoril, bolo zaradené medzi sedem divov starovekého sveta.[10] V roku 224 pred Kr., teda 56 rokov po jeho dokončení, sochu zničilo zemetrasenie. Rodoský kolos Roďania (údajne) na príkaz orákula nesmeli obnoviť. Socha zostala v ruinách osemstodeväťdesiatštyri rokov, než ju v roku 672 predali Saracéni, ktorí boli vtedy pánmi ostrova, židovskému obchodníkovi z Edessy, a ten ju odniesol na deväťsto ťavách.[11]
Sextos Empeirikos (v diele Pros logikous, Πρὸς λογικούς 1.107) uvádza možno nepravdepodobný príbeh, že Chares pred dokončením sochy boha Hélia spáchal samovraždu, pretože náklady na sochu prevyšovali získaný finančný obnos. Posledné práce na soche, podľa neho, dokončil Laches z Lindosu.[12]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Chares di Lindo [1]
- ↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 187.
- ↑ Plinius Secundus, Naturalis Historia, 34,41.
- ↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 182.
- ↑ a b J. J. Pollitt. The Art of Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 1990. ISBN 978-05-2127-366-4. S. 110.
- ↑ Enrico Brunn. Geschichte der griechischen Künstler. Stuttgart : Ebner & Seubert, 1889. S. 420.
- ↑ Plinius Secundus, Naturalis Historia, 34,44.
- ↑ Evaggelos G. Vallianatos. The Antikythera Mechanism. Irvine : Universal-Publishers, 2021. ISBN 978-16-2734-358-9. S. 125.
- ↑ Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 137.
- ↑ The New Encyclopaedia Britannica. Chicago : Encyclopædia Britannica, 1993. ISBN 978-08-5229-571-7. S. 101.
- ↑ Clara Erskine Clement Waters. Stories of Art and Artists. Boston : Ticknor, 1887. ISBN 978-04-0302-352-3. S. 24-25.
- ↑ Lawrence Durrell. Reflections on a Marine Venus. London : Faber & Faber, 2012. ISBN 978-05-7126-524-4. S. 112.