Mojžiš Schreiber
| Chatam Sofer | |
| židovský náboženský učenec | |
 | |
| Rod. meno | Mojžiš Schreiber |
|---|---|
| Narodenie | 24. september 1762 Frankfurt nad Mohanom, Svätá ríša rímska |
| Úmrtie | 3. október 1839 (77 rokov) Bratislava, Uhorské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo |
| Odkazy | |
| Commons |  Mojžiš Schreiber |
Mojžiš Schreiber[1] (iné mená: Chatam Sofer, hebr. חת"ם סופר, iný prepis: Chatam Sófer, výslovnosť v jidiš Chasam Sófer), vlastným menom Moše Schreiber; * 24. september 1762, Frankfurt nad Mohanom – † 3. október 1839, Bratislava) bol najväčší židovský náboženský učenec 19. storočia. Chatam znamená po hebrejsky „pečať“, navyše je to akronym vety Chidušej torat Moše (hebr. חידושי תורת משה) - Oživenia (nové interpretácie) Mojžišovej Tóry.
Vďaka dôkladným štúdiám hebrejčiny, Tóry a Talmudu sa z neho stal majster a učiteľ s hlbokou znalosťou exegézy. Pôsobil na rôznych miestach – v Boskoviciach, Prostějove, Nagy Mártone. 13. októbra 1806 nastúpil ako rabín bratislavskej židovskej obce. Čoskoro založil vysoké rabínske učilište - ješiva, ktorá sa stala veľmi rýchlo známou po celej Európe pre svoju vysokú úroveň výučby. Chatam Sofer vychoval stovky rabínov (napr. rabi Šimon Sidon) a stal sa všeobecne uznávaným znalcom Zákona, čo spôsobovalo, že z celej Európy prichádzali do Bratislavy rabíni, aby sa s ním poradili v otázkach náboženských, ale aj svetských. Okrem vykonávania náboženských úkonov a vyučovania v rabínskej škole, venoval sa aj sudcovskej činnosti v oblasti náboženskej. Ako ortodoxný rabín bol „pán súdu“ („bál din“). Jeho rozhodnutia mali konečnú platnosť, bez pochybnosti o ich pravdivosti.
Jeho najznámejší výrok znie: „Najťažšie je prijať svoje vlastné utrpenie.“[2]
V roku 1809, keď Bratislavu obliehali napoleonské vojská, sídlil určitý čas v meste Svätý Jur, odkiaľ organizoval charitatívnu činnosť pre vojnou postihnutých spoluobčanov.
Ako najvýznamnejší zástanca ortodoxného judaizmu vystupoval proti reformnému judaizmu, ktorý okomentoval známym výrokom: "Všetko čo je nové, je proti Tóre."
Chatam Sofer zomrel po ťažkej chorobe. Rakvu mu urobili z dosák jeho prednáškovej katedry. Jeho pohreb, ktorý sa konal hneď na druhý deň po jeho smrti, bol veľkou udalosťou. Zúčastnilo sa na ňom množstvo jeho bývalých žiakov a celá bratislavská židovská náboženská obec.
Príklad z jeho exegézy k modlitbe Ašre (pozostáva z Ž 145, Ž 84,5, Ž 144,5 a 115,8 ): „[M. Schreiber] Raz stretol vandrujúceho žida, ktorý sa chválil svojou zaneprázdenosťou, takže mu neostával čas na štúdium Tóry a zachovávanie jej predpisov. Rabín sa ho spýtal: ‚A čo robíš, aby si si bol istý, že si zabezpečíš miesto vo svete, ktorý má prísť?‘ Pocestný s istotou odpovedal: ‚V tomto ohľade sa nebojím, pretože nábožne recitujem Ašre.‘ Jeden z Chatamových študentov silne nachladol. Znepokojený Chatam Sofer sa mladého študenta spýtal, či si zobral lieky proti prechladnutiu. Keď študent súhlasne odpovedal, spýtal sa ho, kde býva. Mladík odpovedal: ‚Vo vlhkej a chladnej pivnici.‘ Ked to Chatam Sofer počul, zvolal: ‚Ak je to tak, žiadne lieky sveta ti nepomôžu, lebo bývaš na mieste, ktoré ti prináša chorobu každý deň znova a znova!‘ Potom sa Chatam Sofer otočil k zízajúcemu návštevníkovi: ‚Ašre je ako liek,‘ vysvetľoval. ‚Ak zachovávaš všetko, čo sa požaduje od žida, no dopustíš sa malého omylu a spôsobíš si duchovnú chorobu, Ašre ti môže zaistiť podiel vo svete, ktorý príde. No ak neštuduješ Tóru a zanedbávaš jej predpisy, smrteľne ochorieš, lebo sa nachádzaš v chorom prostredí. Môžeš opakovaš Ašre koľkokrát len chceš, ale podiel na budúcom svete si tým nevyslúžiš.‘“[3]
Literárna činnosť[upraviť | upraviť zdroj]
- Responzá Chatama Sofera
- Exegézy k Talmudským traktátom
- Exegézy k vybraným statiam Talmudu
- Torrath Moše – exegézy k piatim knihám Mojžišovým
- Pamäte z čias obliehania Bratislavy napoleonskými vojskami
- Náboženské piesne
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
Nad Soferovým hrobom, ktorý je na pôvodnom mieste bývalého židovského cintorína, je vybudované mauzóleum. V mauzóleu je aj ďalších 23 hrobov a 41 osobitných náhrobných kameňov. Miesto je často navštevované židovskými veriacimi z celého sveta.
Pri príležitosti 250. výročia Soferovho narodenia vydala v júni 2012 Národná banka Slovenska pamätnú striebornú mincu. Minca v hodnote 10€ na lícnej strane zobrazuje vtedajší Pressburg Soferovej doby. Na rubovej strane je učencov portrét doplnený zvitkom Tóry a menorou (sedemramenným svietnikom). Soferovo meno je napísané aj v hebrejčine. Minca bola vyrazená Mincovňou Kremnica v dvoch vyhotoveniach a v 13 700 kusoch.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ SCHREIBER, Mojžiš. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 237.
- ↑ Stovky ortodoxných židov v Bratislave [online]. Bratislava: Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online.
- ↑ Žalmy 120 – 150. Ed. Peter Dubovský. Trnava : Dobrá kniha, 2021. 632 s. (Komentáre k Starému zákonu; zv. 9.) ISBN 978-80-8191-308-2. S. 516 – 517.
- ↑ Strieborná zberateľská minca v nominálnej hodnote 10 eur [online]. Bratislava: Národná banka Slovenska, [cit. 2012-11-24]. Dostupné online.
Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- SOFER, MOSES. In: Encyclopaedia Judaica. Ed. Fred Skolnik. 2nd ed. Vol. 18. San – Sol. Detroit : Macmillan Reference USA, 2007. 813 s. ISBN 978-0-02-865946-6. S. 742 – 743.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mojžiš Schreiber
Commons ponúka multimediálne súbory na tému