Chevra kadiša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 19:03, 23. september 2008, ktorú vytvoril TXiKiBoT (diskusia | príspevky) (robot Pridal: en, fi, fr, he, ja, pt, yi)
Pražská chevra kadiša pri zomierajúcom (okolo 1772)

Chevra kadiša (aram. חברה קדישא, dosl. Svätá spoločnosť), dlhšie Chevra kadiša de-gomlej chasadim (aram. חברה קדישא דגומלי חסדים, dosl. Svätá spoločnosť vykonávateľov skutkov milosrdenstva) je židovské pohrebné bratstvo. Jeho členovia bez nároku na odmenu zabezpečujú všetky rituálne a organizačné záležitosti súvisiace s židovským umieraním a pohrebom. Členstvo v ňom sa považuje za veľkú česť.

O určitej forme pohrebného bratstva sa hovorí už v babylónskom Talmude (Moed katan 27b). Pohrebné bratstvá organizované na základe stanov začali v Európe vznikať v 16. storočí. Pražská chevra kadiša bola založená roku 1564, pri jej zrode stál pražský rabín Eli’ezer Aškenazi. Konečnú podobu stanov určil rabi Löw. Tieto stanovy potom prevzala väčšina pohrebných bratstiev v aškenázskej Európe.

Úlohy

Medzi najdôležitejšie úlohy chevry kadiše patrí návšteva pri lôžku umierajúceho. Aspoň desať židovských mužov (minjan) recituje pri umierajúcom modlitbu Šma Jisra’el. Po smrti chevra kadiša zabezpečuje organizáciu pohrebu a rituálne očistenie tela na cintoríne (tahara). Očistené telo členovia bratstva oblečú do ľanového plátna a natrhnutého modlitebného šálu (talit). Kráčajú tiež v čele sprievodu k hrobu. Po pohrebe sa musia členovia sami rituálne očistiť. Medzi ich ďalšie povinnosti patrí navštevovanie pozostalých počas siedmych dní intenzívneho trúchlenia.