Chlorid kremičitý

Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
Vety H	H315, H319, H335
Vety EUH	EUH014
Vety P	P261, P305+351+338
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
Žieravina; (C)	Dráždivá; látka; (Xi)
Vety R	R14, R36/37/38
Vety S	S2, S7/8, S26
	NFPA 704
	0 3 2 W

	Chlorid kremičitý
	Chlorid kremičitý
	Chlorid kremičitý
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	SiCl4
Synonymá	Tetrachlórsilán
Vzhľad	bezfarebná dymiaca kvapalina
	Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	169,9 u
Molárna hmotnosť	169,89 g/mol
Teplota topenia	−68,74 °C
Teplota varu	57,65 °C
Kritický bod	232,8 °C, 3 750 kPa, 0,584 g/cm³
Hustota	1,470 7 g/cm³; 1,483 g/cm³ (20 °C); 0,007 g/cm³ (plyn)
Rozpustnosť	vo vode:; rozkladá sa; v polárnych rozpúšťadlách:; étery; reaguje s alkoholmi; v nepolárnych rozpúšťadlách:; chlórované uhľovodíky; aromatické uhľovodíky
	Termochemické vlastnosti
Entropia topenia	45,4 J/g
Entropia varu	168,5 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia	−640,3 kJ/mol (kvapalina); −609,6 kJ/mol (plyn)
Štandardná entropia	239 J K−1 mol−1 (kvapalina); 331 J K−1 mol−1 (plyn)
Štandardná Gibbsová energia	−572,9 kJ/mol (kvapalina); −570,1 kJ/mol (plyn)
Merná tepelná kapacita	0,855 J K−1 g−1 (kvapalina); 0,532 J K−1 g−1 (plyn)
Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
Vety H	H315, H319, H335
Vety EUH	EUH014
Vety P	P261, P305+351+338
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
Žieravina; (C)	Dráždivá; látka; (Xi)
Vety R	R14, R36/37/38
Vety S	S2, S7/8, S26
	NFPA 704
	0 3 2 W
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	10026-04-7
Číslo UN	1818
EINECS číslo	233-054-0
Číslo RTECS	VW0525000
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Chlorid kremičitý SiCl₄ je jedným z halogenidov kremíka. Je to bezfarebná prchavá kvapalina.

Príprava[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid kremičitý sa pripravuje chlórovaním niektorých zlúčenín kremíka, ako je napríklad ferosilícium, karbid kremíka alebo zmes oxidu kremičitého a uhlíka:

SiC + 4 HCl → SiCl₄ + CH₄

Ferosilícium sa používa najčastejšie.^[1]

Reakcia[upraviť | upraviť zdroj]

Hydrolýza a podobné reakcie[upraviť | upraviť zdroj]

Rovnako ako ostatné chloridy kremíka aj chlorid kremičitý reaguje s vodou:

SiCl₄ + 2 H₂O → 4 HCl + SiO₂

S metanolom a etanolom reaguje za vzniku tetrametyl a tetraetylortokremičitanu: SiCl₄ + 4 ROH → Si(OR)₄ + 4 HCl

Reakcia s ostatnými nukleofilmi[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid kremičitý vytvára rad organokremičitých zlúčenín reakciami s Grignardovými činidlami ^[2] a organolítnymi zlúčeninami:

4 RLi + SiCl₄ → R₄Si + 4 LiCl

Redukciou hydridu vzniká silán.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Veľmi čistý chlorid kremičitý sa používa na výrobu fotovoltaických článkov.

Podobné zlúčeniny[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Walter Simmler: "Silicon Compounds, Inorganic" in Ullmann 's Encyclopedia of Industrial Chemistry, 2000, Wiley-VCH, Weinheim. DOI:10.1002/14356007.a24_001
↑ Norman Neil Greenwood, Alan Earnshaw, Chemistry of the Elements, 2nd ed., Butterworth-Heinemann, Oxford, UK, 1997. ISBN 0-7506-3365-4

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid křemičitý na českej Wikipédii.

[1] Walter Simmler: "Silicon Compounds, Inorganic" in Ullmann 's Encyclopedia of Industrial Chemistry, 2000, Wiley-VCH, Weinheim. DOI:10.1002/14356007.a24_001

[2] Norman Neil Greenwood, Alan Earnshaw, Chemistry of the Elements, 2nd ed., Butterworth-Heinemann, Oxford, UK, 1997. ISBN 0-7506-3365-4

[1]

[2]