Chlorid železnatý

Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
Vety H	H302, H315, H318
Vety EUH	žiadne vety EUH
Vety P	P280, P302+352
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
Žieravina; (C)	Škodlivá; látka; (Xn)
Vety R	R22, R41, R36/38
Vety S	S26, S39
	NFPA 704
	0 3 0

	Chlorid železnatý
	Chlorid železnatý
	Chlorid železnatý
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	FeCl2
Vzhľad	žltozelený prášok alebo kryštály; zelený prášok alebo kryštály (hydráty)
	Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	126,7 u (bezvodný); 162,7 u (dihydrát); 198,8 u (tetrahydrát); 234,8 u (hexahydrát)
Molárna hmotnosť	126,753 g/mol (bezvodný); 162,784 g/mol (dihydrát); 198,814 g/mol (tetrahydrát); 234,845 g/mol (hexahydrát)
Teplota topenia	677 °C (bezvodný); 120 °C (dihydrát); 105 °C (tetrahydrát)
Teplota varu	1 021 °C
Hustota	3,162 g/cm³ (bezvodný); 2,358 g/cm³ (dihydrát); 1,96 g/cm³ (tetrahydrát)
Rozpustnosť	vo vode:; bezvodný; 49,7 g/100 ml (0 °C); 62,3 g/100 ml (10 °C); 64,4 g/100 ml (20 °C); 73,0 g/100 ml (50 °C); 105,7 g/100 ml (100 °C); dihydrát; 155,56 g/100 ml (77 °C); 160,19 g/100 ml (90 °C); 166,47 g/100 ml (100 °C); tetrahydrát; 145,90 g/100 ml (13 °C); 151,94 g/100 ml (20 °C); 197,48 g/100 ml (50 °C); 222,74 g/100 ml (60 °C); 255,92 g/100 ml (70 °C); 416,3 g/100 ml (100 °C); hexahydrát; 160,04 g/100 ml (0 °C); 209,85 g/100 ml (10 °C); 226,87 g/100 ml (12 °C); v polárnych rozpúšťadlách:; metanol ; etanol ; acetón
	Termochemické vlastnosti
Entropia topenia	339 J/g
Entropia varu	990 J/g
Entropia rozpúšťania	-628 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia	-341,9 kJ/mol
Štandardná entropia	118,0 J K-1 mol-1
Štandardná Gibbsová energia	-302,4 kJ/mol
Merná tepelná kapacita	0,604 8 J K-1 g-1
Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
Vety H	H302, H315, H318
Vety EUH	žiadne vety EUH
Vety P	P280, P302+352
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
Žieravina; (C)	Škodlivá; látka; (Xn)
Vety R	R22, R41, R36/38
Vety S	S26, S39
	NFPA 704
	0 3 0
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	7758-94-3 (bezvodný); 16399-77-2 (dihydrát); 13478-10-9 (tetrahydrát)
EINECS číslo	231-843-4
Číslo RTECS	NO5400000
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Chlorid železnatý, (FeCl₂) je anorganická zlúčenina železa a chlóru. V bezvodom stave ide o pevnú sivú látku. Z vodných roztokov kryštalizuje ako tetrahydrát v podobe zelených kryštálov. Existuje aj dihydrát, ale tetrahydrát je najčastejšia v laboratóriu užívaná forma chloridu železnatého.

Príprava[upraviť | upraviť zdroj]

Laboratórne ho možno pripraviť reakciou železa s kyselinou chlorovodíkovou v inertnej atmosfére. Je možné ho tiež pripraviť redukciou zahriateho chloridu železitého vodíkom. Alternatívnou metódou prípravy chloridu železnatého je reakcia chloridu železitého s chlórbenzénom:

2 FeCl₃ + C₆H₅Cl → 2 FeCl₂ + C₆H₄Cl₂ + HCl

Priemyselne sa získava spracovaním odpadov, ktoré vznikajú pri výrobe ocele pôsobením chlorovodíka.

Reaktivita[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid železnatý je pomerne reaktívny, čomu nasvedčuje aj fakt, že sa pomerne ľahko oxiduje už státím na vzduchu na červenohnedý chlorid železitý. Je schopný reagovať s veľkým počtom ligandov za tvorby komplexných zlúčenín. Reaguje s chloridmi alkalických kovov za vzniku tetrachlórželeznatanov: M₂[FeCl₄].FeCl₂.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci je chlorid železnatý relatívne dostupnou zlúčeninou, je jeho využitie pomerne obmedzené. Spôsobené je to hlavne jeho nestálosťou na vzduchu. Z toho dôvodu sa častejšie využíva síran železnatý, ktorý je na vzduchu stabilnejší. Najčastejšie sa chlorid železnatý využíva v laboratóriu pri príprave komplexných zlúčenín železa. Ďalej je využívaný v organickej syntéze ako redukčné činidlo. Priemyselne sa využíva pri čistení odpadových vôd, kde slúži najmä na odstraňovanie toxických chrómanov.

Podobné látky[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chlorid železnatý

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
J. Kameníček, Z. Šindelář, R. Pastorek, F. Kašpárek: Anorganická chemie, Nakladatelství UPOL, 2006
F. A. Cotton, G. Wilkinson: Anorganická chemie, Academia Praha, 1973

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid železnatý na českej Wikipédii.