Chlorid železnatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chlorid železnatý
Chlorid železnatý
Chlorid železnatý
Chlorid železnatý
Chlorid železnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec FeCl2
Vzhľad žltozelený prášok alebo kryštály
zelený prášok alebo kryštály (hydráty)
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 126,7 u (bezvodný)
162,7 u (dihydrát)
198,8 u (tetrahydrát)
234,8 u (hexahydrát)
Molárna hmotnosť 126,753 g/mol (bezvodný)
162,784 g/mol (dihydrát)
198,814 g/mol (tetrahydrát)
234,845 g/mol (hexahydrát)
Teplota topenia 677 °C (bezvodný)
120 °C (dihydrát)
105 °C (tetrahydrát)
Teplota varu 1 021 °C
Hustota 3,162 g/cm³ (bezvodný)
2,358 g/cm³ (dihydrát)
1,96 g/cm³ (tetrahydrát)
Rozpustnosť vo vode:
bezvodný
49,7 g/100 ml (0 °C)
62,3 g/100 ml (10 °C)
64,4 g/100 ml (20 °C)
73,0 g/100 ml (50 °C)
105,7 g/100 ml (100 °C)
dihydrát
155,56 g/100 ml (77 °C)
160,19 g/100 ml (90 °C)
166,47 g/100 ml (100 °C)
tetrahydrát
145,90 g/100 ml (13 °C)
151,94 g/100 ml (20 °C)
197,48 g/100 ml (50 °C)
222,74 g/100 ml (60 °C)
255,92 g/100 ml (70 °C)
416,3 g/100 ml (100 °C)
hexahydrát
160,04 g/100 ml (0 °C)
209,85 g/100 ml (10 °C)
226,87 g/100 ml (12 °C)
v polárnych rozpúšťadlách:
metanol
etanol
acetón
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 339 J/g
Entropia varu 990 J/g
Entropia rozpúšťania -628 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia -341,9 kJ/mol
Štandardná entropia 118,0 J K-1 mol-1
Štandardná Gibbsová energia -302,4 kJ/mol
Merná tepelná kapacita 0,604 8 J K-1 g-1
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
05- korozívna a žieravá látka07 - dráždivá látka
Vety H H302, H315, H318
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P280, P302+352
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Žieravina Škodlivá látka
Žieravina
(C)
Škodlivá
látka
(Xn)
Vety R R22, R41, R36/38
Vety S S26, S39
NFPA 704
0
3
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7758-94-3 (bezvodný)
16399-77-2 (dihydrát)
13478-10-9 (tetrahydrát)
EINECS číslo 231-843-4
Číslo RTECS NO5400000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Chlorid železnatý, (FeCl2) je anorganická zlúčenina železa a chlóru. V bezvodom stave ide o pevnú sivú látku. Z vodných roztokov kryštalizuje ako tetrahydrát v podobe zelených kryštálov. Existuje aj dihydrát, ale tetrahydrát je najčastejšia v laboratóriu užívaná forma chloridu železnatého.

Príprava[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid železnatý

Laboratórne ho možno pripraviť reakciou železa s kyselinou chlorovodíkovou v inertnej atmosfére. Je možné ho tiež pripraviť redukciou zahriateho chloridu železitého vodíkom. Alternatívnou metódou prípravy chloridu železnatého je reakcia chloridu železitého s chlórbenzénom:

2 FeCl3 + C6H5Cl → 2 FeCl2 + C6H4Cl2 + HCl

Priemyselne sa získava spracovaním odpadov, ktoré vznikajú pri výrobe ocele pôsobením chlorovodíka.

Reaktivita[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid železnatý je pomerne reaktívny, čomu nasvedčuje aj fakt, že sa pomerne ľahko oxiduje už státím na vzduchu na červenohnedý chlorid železitý. Je schopný reagovať s veľkým počtom ligandov za tvorby komplexných zlúčenín. Reaguje s chloridmi alkalických kovov za vzniku tetrachlórželeznatanov: M2[FeCl4].FeCl2.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci je chlorid železnatý relatívne dostupnou zlúčeninou, je jeho využitie pomerne obmedzené. Spôsobené je to hlavne jeho nestálosťou na vzduchu. Z toho dôvodu sa častejšie využíva síran železnatý, ktorý je na vzduchu stabilnejší. Najčastejšie sa chlorid železnatý využíva v laboratóriu pri príprave komplexných zlúčenín železa. Ďalej je využívaný v organickej syntéze ako redukčné činidlo. Priemyselne sa využíva pri čistení odpadových vôd, kde slúži najmä na odstraňovanie toxických chrómanov.

Podobné látky[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
  • J. Kameníček, Z. Šindelář, R. Pastorek, F. Kašpárek: Anorganická chemie, Nakladatelství UPOL, 2006
  • F. A. Cotton, G. Wilkinson: Anorganická chemie, Academia Praha, 1973

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid železnatý na českej Wikipédii.