Chlorid berýlnatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Chlorid berýlnatý
Chlorid berýlnatý
Chlorid berýlnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec BeCl2
Vzhľad Bezfarebná, biela alebo žltá kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 80,0 u
Molárna hmotnosť 79,918 2 g/mol
Teplota topenia 399 °C, 672 K, 750 °F
Teplota varu 482 °C, 755 K, 900 °F
Hustota 1,899 g/cm³
1,835 g/cm³ (dihydrát)
1,712 g/cm³ (pevná látka)
Rozpustnosť vo vode:
15,1 g/100 ml (20 °C)
v polárnych rozpúšťadlách:
alkoholy
éter
v nepolárnych rozpúšťadlách:
pyridín
Termochemické vlastnosti
Štandardná zlučovacia entalpia −490,4 kJ/mol
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
06 - toxická látka08 - látka nebezpečná pre zdravie09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Vety H H301, H315, H317, H319, H335, H350i, H372, H411
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P201, P260, P273, P280, P284, P301+310
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Veľmi jedovatá látka Nebezpečná pre životné prostredie
Veľmi
jedovatá

(T+)
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R25, R26, R36/37/38, R43, R49, R48/23, R50/53
Vety S S45, S53, S61
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7787-47-5
EINECS číslo 232-116-4
Číslo RTECS DS2625000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Chlorid berýlnatý (BeCl2) je anorganická zlúčenina. Ide o bezfarebnú až bielu alebo žltú kryštalickú a hygroskopickú látku dobre rozpustnú v mnohých polárnych rozpúšťadlách.

Jeho vlastnosti sú takmer rovnaké ako u chloridu hlinitého.

Príprava[upraviť | upraviť kód]

Chlorid berýlnatý sa pripravuje zlučovaním kovového berýlia s chlórom pri vysokej teplote.[1]

Be + Cl2 → BeCl2

Tiež je možné ho pripraviť redukciou oxidu berýlnatého uhlíkom pri vysokej teplote za prítomnosti chlóru.[2]

Štruktúra[upraviť | upraviť kód]

Štruktúra BeCl2

Pevný chlorid berýlnatý je jednorozmerný polymér pozostávajúci z tetraédrických štruktúr.[3]

Líši sa tým od fluoridu berýlnatého, ktorý je trojrozmerným polymérom so štruktúrou podobnou štruktúre kremeňa.

Podobné látky[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Irving R. Tannenbaum: "Beryllium Chloride" Inorganic Syntheses, 1957, vol. 5, p.22. DOI: 10.1002/9780470132364.ch7
  2. Cotton, F.A.; Wilkinson, G. (1980) Advanced Inorganic Chemistry John Wiley and Sons, Inc: New York, ISBN 0-471-02775-8
  3. Wells, A.F. (1984) Structural Inorganic Chemistry, Oxford: Clarendon Press. ISBN 0-19-855370-6

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid beryllnatý na českej Wikipédii.