Chlorid ortutný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Chlorid ortutný
Chlorid ortutný
Chlorid ortutný
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec Hg2Cl2
Synonymá Kalomel
Dichlorid diortutný
Vzhľad Biela kryštalická alebo práškovitá látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 472,1 u
Molárna hmotnosť 472,086 g/mol
Teplota sublimácie 383 °C
Trojný bod 525 °C
Hustota 7,150 g/cm3
Rozpustnosť vo vode:
0,2 mg/100 ml
Termochemické vlastnosti
Štandardná zlučovacia entalpia -265 kJ/mol
Štandardná entropia 196 J K−1 mol−1
Bezpečnosť
MSDS
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
07 - dráždivá látka09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Vety H H302, H315, H319, H335, H410
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P261, P273, P305+351+338, P501
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Škodlivá látka Nebezpečná pre životné prostredie
Škodlivá
látka
(Xn)
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R22, R36/37/38, R50/53
Vety S S1/2, S13, S24/25, S46, S60, S61
NFPA 704
NFPA 704.svg
0
3
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 10112-91-1
Číslo UN 2025
EINECS číslo 233-307-5
Číslo RTECS OV8740000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Chlorid ortutný (Hg2Cl2) je anorganická zlúčenina chlóru a ortuti, v ktorej je oxidačné číslo ortuti I.

Opis[upraviť | upraviť kód]

Chlorid ortutný je hustá biela alebo žltkasto biela, pevná látka bez zápachu a vône. V prírode sa nachádza ako zriedkavý minerál kalomel. Chlorid ortutný býva súčasťou referenčnej elektródy v elektrochémii.

Vlastnosti[upraviť | upraviť kód]

Ortuť je jedinečná pre svoju schopnosť, ľahko vytvárať väzby typu M-M. Chlorid ortutný je lineárna molekula. Minerál kalomel kryštalizuje v tetragonálnej štruktúre, s priestorovým usporiadaním I4/m 2/m 2/m. Elementárna bunka z kryštálovej štruktúry je uvedená nižšie:

Model molekuly chloridu ortutného
Model skreslenia oktaéderalnej koordinácie ortute v kalomeli
Elementárna bunka z molekul chloridu ortutného
Skreslená oktaéderalná koordinácia Hg

Dĺžka väzby Hg-Hg je 253 pm (Hg-Hg v kove je 300 pm) a dĺžka väzby Hg-Cl v lineárnej štrutúre chloridu ortutného je 243 pm. Celková koordinácia každého atómu ortute je oktaéderalná, okrem dvoch najbližších susedných, sú tam štyri iné atómy chlóru s 321 pm. Existencia dlhších polykatiónov ortute, v chloride ortutnom, bola potvrdená.

Výroba a reakcie[upraviť | upraviť kód]

Chlorid ortutný sa vyrába reakciou elementárnej ortute s chloridom ortutnatým:

Hg + HgCI2 → Hg2Cl2

Môže byť pripravený, tiež pomocou vyzrážania, v metatéznej reakcii, obsahujúci vodný roztok dusičnanu ortutného, s použitím rôznych zdrojov chloridového aniónu, vrátane NaCl alebo HCl.

2 HCl + Hg2(NO3)2 → Hg2Cl2 + 2 HNO3

Amoniak reaguje s chloridom ortutným, disproporcionálne:

Hg2Cl2 + 2 NH3 → Hg + Hg(NH2)Cl + NH4Cl

Kalomelová elektróda[upraviť | upraviť kód]

Chlorid ortutný sa používa vo veľkej miere v elektrochémii, s využitím jednoduchosti jeho oxidačno-redukčných reakcií. Kalomelová elektróda býva referenčnou elektródou, a to najmä v starších publikáciách. Počas posledných 50 rokov, bola nahradená elektródou, striebro/chlorid strieborný (Ag/AgCl). Aj keď sa ortuťové elektródy sa prestali používať vo veľkej miere, kvôli nebezpečnej povahe ortute, mnohý chemici veria, že sú stále lepšie a že nie sú nebezpečné, ak sú používané správne. Rozdiely v experimentálnych potenciáloch sa líšia len minimálne od hodnôt uvádzaných v literatúre. Ostatné typy elektród sa môžu líšiť v závislosti na podmienkach, 70 až 100 milivoltov.

Fotochémia[upraviť | upraviť kód]

Chlorid ortutný sa po vystavení UV žiareniu, rozloží na chlorid ortutnatý a elementárnu ortuť.

Hg2Cl2 → HgCI2 + Hg

Proces tvorby ortute môže byť použitý pre výpočet počtu fotónov vo svetelnom zväzku, technikou aktinometrie. Využitím svetelnej reakcie v prítomnosti chloridu ortutnatého a šťavelanu amónneho, za vzniku chloridu ortutného, chloridu amónneho a oxidu uhličitého.

2 HgCl2 + (NH4)2C2O4 + Svetlo → Hg2Cl2(s) + 2 NH4Cl + 2 CO2

Táto konkrétna reakcia bola objavená J. M. Ederom (odtiaľ názov Ederová reakcia), v roku 1880 a opätovne overené, W. E. Rosevaereom v roku 1929

Podobné látky[upraviť | upraviť kód]

Iný projekt[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mercury(I) chloride na anglickej Wikipédii.