Chlorid strontnatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chlorid strontnatý
Chlorid strontnatý
Chlorid strontnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec SrCl2
Vzhľad biely prášok alebo kryštáliky
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 158,5 u (bezvodný)
266,6 u (hexahydrát)
Molárna hmotnosť 158,53 g/mol (bezvodný)
266,62 g/mol (hexahydrát)
Teplota topenia 875 °C (bezvodný)
61 °C (hexahydrát)
Teplota varu 1 250 °C
Hustota 3,094 g/cm³ (bezvodný)
1,933 g/cm³ (hexahydrát)
Rozpustnosť vo vode:
bezvodný
44,3 g/100 ml (0 °C)
53,1 g/100 ml (20 °C)
55,5 g/100 ml (25 °C)
58,7 g/100 ml (30 °C)
65,8 g/100 ml (40 °C)
84,8 g/100 ml (60 °C)
93,1 g/100 ml (80 °C)
102,0 g/100 ml (100 °C)
hexahydrát
101,4 g/100 ml (0 °C)
137,9 g/100 ml (20 °C)
328,2 g/100 ml (60 °C)
542,0 g/100 ml (100 °C)
v polárnych rozpúšťadlách:
metanol
etanol
glycerol
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 109 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia −828,5 kJ/mol (bezvodný)
−2 624 kJ/mol (hexahydrát)
Štandardná entropia 117 J K−1 mol−1 (bezvodný)
350,3 J K−1 mol−1 (hexahydrát)
Štandardná Gibbsová energia −781,5 kJ/mol (bezvodný)
−2 227 kJ/mol (hexahydrát)
Merná tepelná kapacita 0,510 J K−1 g−1
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
07 - dráždivá látka
Vety H H302, H315, H319, H335
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P261, P302+352, P305+351+338, P321, P405, P501
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Dráždivá látka
Dráždivá
látka
(Xi)
Vety R R22
Vety S žiadne vety S
Ďalšie informácie
Číslo CAS 10476-85-4 (bezvodný)
10025-70-4 (hexahydrát)
EINECS číslo 233-971-6
Číslo RTECS WK8575000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Chlorid strontnatý (SrCl2) je biela práškovitá látka, ktorá z chladných vodných roztokov kryštalizuje ako hexahydrát v podobe bielych kryštálikov. Je dobre rozpustný vo vode a ďalej v metanole, etanole a glycerole. Pri ionizácii v plameni emituje červené svetlo, čo sa využíva na dosiahnutie červenej farby v ohňostrojoch.

Príprava[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid strontnatý dá najľahšie pripraviť rozpúšťaním hydroxidu strontnatého alebo uhličitanu strontnatého v kyseline chlorovodíkovej:

Sr(OH)2 + 2 HCl → SrCl2 + 2 H2O
SrCO3 + 2 HCl → SrCl2 + H2O + CO2

Kryštalizáciou sa získa hexahydrát. Bezvodú soľ možno získať vysušením hexahydrátu pri teplote 250 °C a vyššej alebo prípravou suchou cestou. To možno najľahšie vykonať priamym zlučovaním prvkov, ale nakoľko je chlorid strontnatý základná surovina pre výrobu stroncia, tak je tento spôsob prípravy značne ekonomicky nevýhodný.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid strontnatý je východiskovou surovinou na prípravu kovového stroncia v čistej podobe. Stroncium sa získava elektrolýzou taveniny chloridu stroncia s chloridom draselným. Ďalším produktom tejto reakcie je elementárny chlór, ktorý je ihneď ďalej spracovávaný v chemickej výrobe. Na elektrolýzu sa používajú grafitové anódy, na ktorých sa vylučuje chlór a železné katódy, na ktorých sa vylučuje stroncium.

Chlorid strontnatý je ďalej východiskovou surovinou na prípravu ďalších zlúčenín stroncia, ako je napríklad chróman strontnatý, ktorý sa využíva ako inhibítor korózie hliníka. V pyrotechnike sa využíva ako červené farbivo, ktoré dáva intenzívnejšiu červenú farbu než väčšina iných alternatívnych zlúčenín. V malých množstvách sa využíva ako prísada v sklárstve a hutníctve. Rádioaktívny izotop 89Sr sa využíva na liečbu rakoviny kostí a pacientom sa podáva vo forme chloridu stroncia.

Podobné látky[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid strontnatý na českej Wikipédii.