Chlorochín
Chlorochín je antihelmintikum, antiprotozoikum, antimalarikum zo skupiny derivátov 4-aminochinolínu, ktorý je najvhodnejším liečivom na prevenciu a liečbu malárie.[1] Chlorochín patrí ku krvným schizontocídam, preto sa využíva počas akútnych záchvatov horúčok a vďaka svojmu dlhému plazmatickému polčasu, ktorý dosahuje 6 až 12 dní, sa využíva aj v chemoprofylaxii malárie.[2] Z infekčných ochorení sa chlorochín používa tiež u amebózy v štádium amébovej hepatitídy.[1] Počas pandémie SARS-CoV-2 sa chlorochín skúšal ako antivirotikum, pričom sa ukázalo, že nemá akýkoľvek účinok. Z neinfekčných ochorení sa chlorochín využíva aj pri reumatoidnej artritíde, pretože stabilizuje membrány lyzozómov, tlmí bunkové delenie a ovplyvňuje imunitu človeka.[1] Ďalej sa chlorochín využíva pri terapii lupus erythematodes, fotoalergických reakciách a je účinný aj proti motolici žlčovej Clonorchis sinensis.[3] Chlorochín má protizápalový a imunosupresívn účinok.[4]
Mechanizmus účinku chlorochínu
[upraviť | upraviť zdroj]Chlorochín má rovnaký mechanizmus ako chinín, z ktorého štruktúry bol vytvorený. Parazit Plasmodium spp. v štádiu trofozoitu v erytrocytoch rozkladá hemoglobín v tráviacich vakuolách na aminokyseliny a hém. Hém je odpadná toxická látka, ktorej sa parazit musí zbaviť. V prvom kroku je hém premieňaný na hematín a následne je polymerizovaný na hemozoín, ktorý je pre parazita netoxický. Hém spôsobuje oxidačné poškodenie bunkových membrán a tráviacich enzýmov vo vakuole. Chlorochín je jeho príbuzné zlúčeniny inhibujú detoxifikáciu hému na hemozoín, čím sa prejavia toxické účinky hému na Plasmodium spp. Chlorochín vytvára komplexy s hematínom pomocou chinolínového cyklu.[1]
Bázický postranný reťazec je podstatný pre účinok chlorochínu, pretože mu umožňuje získať elektrický (kladný) náboj vo vnútri kyslých organel, ku ktorým patrí aj tráviaca vakuola plazmódií. Elektricky nabitý chlorochín sa tak koncentruje v tráviacej vakuole[3] a vďaka svojmu náboju ju nemôže opustiť.[1]
Rezistencia na chlorochín
[upraviť | upraviť zdroj]Plazmódiá rezistentné na chlorochín exprimujú gén pre ABC transportér, ktorý aktívne za spotreby ATP pumpuje chlorochín von z tráviacej vakuoly prvoka.[5] Ide o P-glykoproteín, ktorý je efluxnou pumpou využívajúcou aktívny transport cez membránou vakuoly.[2] Táto efluxná pumpa sa dá inhibovať blokátormi vápnikových kanálov,[3] čím sa zabráni odstraňovaniu chlorochínu z tráviacich vakuol a prejaví ja jeho antimalarický účinok.
Rezistencia na chlorochín u Plasmodium falciparum je rozšírená hlavne v Južnej Amerike, Afrike a Ázii.[4] U infekcií chlorochín-rezistentných Plasmodium falciparum sa využíva lumefantrín a halofantrín.[1]
Chemoprofylaxia malárie
[upraviť | upraviť zdroj]Chlorochín ma dlhý eliminačný polčas (až jeden týždeň),[2] čo ho robí výbornou látkou na prevenciu klinických práznakov malárie. Nezabraňuje však infekcii človeka plazmódiami, zabraňuje len malarickému syndrómu (zimnica, horúčky, potencie, bolesti).[3] Na rozdiel od iných chemoprofylaktík sa chlorochín podáva iba raz týždenne v rovnaký deň.[3]
Farmakokinetika chlorochínu
[upraviť | upraviť zdroj]Chlorochín sa podáva perorálne, výborne sa absorbuje z GIT a má vysoký distribučný objem.[4] Chlorochín sa koncentruje v kyslých organelách, kde získava kladný náboj protonizáciou terciárnej aminoskupiny v bázickom postrannom reťazci, čo zabraňuje difúzii chlorochínu von z organely.[4] Chlorochín sa výrazne viaže v tkanivách, najmä v pečeni, kde jeho koncentrácia je až 500-krát vyššia ako v krvi.[2] Chlorochín sa metabolizuje v pečeni a eliminuje sa obličkami.[2] Polčas eliminácie chlorochínu je 6 až 7 dní, čo z neho robí výbornú látku na profylaxiu malárie.[2]
Nežiaduce účinky
[upraviť | upraviť zdroj]Pri liečbe akútneho záchvatu malarického syndrómu sa môžu vyskytnúť problémy so zrakom ako rozmazané videnie, poruchy akomodácie, nevratné ochorenia sietnice, tráviace ťažkosti, neurologické problémy a problémy so sluchom.[4] Vyskytuje sa aj zvracanie a kožné vyrážky.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f HARTL, Jiří; DOLEŽAL, Martin; MILETÍN, Miroslav. Farmaceutická chemie IV.. 3. vyd. Praha : Karolinum, 2019. ISBN 978-80-246-4264-2. (český)
- ↑ a b c d e f g ŠVIHOVEC, Jan. Farmakologie. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-5558-8.
- ↑ a b c d e LINCOVÁ, Dagmar; FARGHALI, Hassan; DOLEŽAL, Tomáš. Základní a aplikovaná farmakologie. 2. vyd. Praha : Galen, 2007. ISBN 978-80-7262-373-0. (český)
- ↑ a b c d e KUŽELOVÁ, Magdaléna; KOVÁCSOVÁ, Božena; ŠVEC, Pavel. Farmakológia antiinfekčných liečiv. Martin : Vydavateľstvo Osveta Martin, 2009. ISBN 978-80-8063-327-1.
- ↑ ALBERTS, Bruce. Molecular biology of the cell. New York, NY : [s.n.], 2015. (Sixth edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-8153-4432-2.