Chočský potok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°05′06″S 19°21′15″V / 49,084910°S 19,354195°V / 49.084910; 19.354195
Chočský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Ružomberok
Obec Lisková
Prameň Predný Choč (1249 m n. m.)
 - poloha Liptov, Chočské vrchy, Choč
 - výška 686 m
 - súradnice 49°06′39″S 19°20′17″V / 49,110895°S 19,338144°V / 49.110895; 19.338144
Ústie Váh
 - poloha Lisková, Podtatranská kotlina, Liptovská kotlina, Liptovské nivy, Liptov
 - výška 485 m
 - súradnice 49°05′06″S 19°21′15″V / 49,084910°S 19,354195°V / 49.084910; 19.354195
Dĺžka 3,7 km
Rád toku III.
Hydrologické poradie 4-21-02-079
Poloha ústia
Red pog.svg
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Chočský potok[1] je vodný tok s dĺžkou 3,7 km v západnej časti regiónu Liptov v povodí rieky Váh na území obce Lisková v okrese Ružomberok v Žilinskom kraji. Geomorfologická kategorizácia polohy Chočského potoka: geomorfologická oblasť Fatransko-tatranská oblasť; v severnej časti vodného toku geomorfologický celok Chočské vrchy; geomorfologický podcelok Choč a v južnej časti Chočského potoka geomorfologický celok Podtatranská kotlina; geomorfologický podcelok Liptovská kotlina; geomorfologický oddiel Chočské podhorie a geomorfologický oddiel Liptovské nivy[2][3]. Hydrologické poradie vodného toku Chočský potok: 4-21-02-079. Chočský potok je tokom III. rádu.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Chočský potok pramení na južnom svahu Predného Choča (1249 m n. m.) v lese v nadmorskej výške 686 m n. m. na území obce Lisková; tečie južným až juhovýchodným smerom, začiatočných 400 m preteká lesom s prevažným smrekovým porastom a ďalej pokračuje lúkami a pasienkami; v nadmorskej výške 585 m n. m. priberá krátky bezmenný pravostranný prítok od vodárenského zariadenia a v nadmorskej výške 511 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, ďalej podteká Diaľnicu D1 v nadmorskej výške 498 m n. m. a vteká do intravilánu Liskovej v nadmorskej výške 491 m n. m.; podteká štátnu cestu Ružomberok – Liptovská Teplá, Železničnú trať Žilina – Košice v úseku Ružomberok – Liptovský Mikuláš a v nadmorskej výške 485 m n. m. ústi ako pravostranný prítok do Váhu, ktorý ďalej ústi do Dunaja[4]. V hornej časti toku preteká extravilánom a v dolnej časti intravilánom obce Lisková v okrese Ružomberok.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Toponymum Chočský potok má pôvod v geografickom názve Choč predstavujúcom jednoslovné skrátenie toponyma Predný Choč (1249 m n. m.) alebo severnejšie umiesteného trochu vzdialenejšieho dominantného Veľkého Choča (1611 m n. m.)[5][6]. Z toponyma Choč systémovým utvorením prídavného mena formantom -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Chočský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[7], podobne ako názvy malých potokov s pôvodom z toponým fyzickogeografických objektov: Hlavina (dolina v Hrušove) → Hlavinský potok (prítok Blhu), Vysoká (vrch 261 m n. m. v Medzibodrockých pláňavách) → Vysocký potok (prítok Lieskovčíka), Kýčera (vrch 828 m n. m. aj les v Kýčerskej hornatine) → Kýčerský potok (prítok Zubáka), Čierťaž (pole v Priekope) → Čierťažský potok (prítok Breznického potoka), Obrubovanec (vrch 1020 m n. m. v Balockých vrchoch) → Obrubovanský potok (prítok Vydrova). V pomenovacom procese vodného toku Chočský potok bol motivačným prvkom menší vodný tok prameniaci a pretekajúci na svahu vrchu s názvom Choč. Hydronymum Chočský potok bolo názvoslovnou autoritou štandardizované v roku 2007[8]. Najstaršia písomná zmienka o obci Lisková je v listine z roka 1252[9].

Etymológia toponyma Choč nie je celkom bezpečná: ak názov nemá pôvod už predslovanský, spája sa s označením pre vyvýšeninu, vrchol, chochol, hrb, ktorým Slovania pomenovali najprv iba vrchol a neskôr celý orografický komplex[10]; slovo choč má u Slovanov bohaté zastúpenie, svojim významovým základom siaha až do indoeurópskeho prajazyka z 3. tisícročia pred Kristom[11][12]. Existuje aj ďalšie vysvetlenie pôvodu toponyma Choč a to, že tento názov má pôvod v osobnom mene vývojom Chotьčь → Choteč → Choč[13]. Najstaršia písomná zmienka o toponyme Choč je v listine z roka 1314 v podobe Choch.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné on-line na [1] [cit. 2021-08-21].
  2. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 8, 9. 079-902-87 NVA.
  3. Kočický, Dušan a Ivanič, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-08-18].
  4. Priebeh vodného toku Chočský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-08-21].
  5. Jaromír Krško. Hydronymia horného povodia Váhu (od povodia Rajčanky po prameň Váhu). 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2011. 226 s. ISBN 978-80-557-0325-1. S. 60.
  6. Horňanský, Imrich: O názvoch fyzickogeografických objektov s motivantom chot-, choc-, koč- a choč-. Slovenská reč, Bratislava, ročník 84, 2019, č. 1, s. 72 – 85. ISSN 0037-6981. Dostupné on-line na [4] [cit. 2021-08-10].
  7. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 134, 144.
  8. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 a 43. Dostupné online na http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/spravodajca2-2007.pdf (cit. 2021-08-22).
  9. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Redakcia Miroslav Kropilák. 1. vyd. Zväzok 3. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977. 3 zv. (517 s.) S. 356.
  10. Ivan Lutterer; Milan Majtán; Rudolf Šrámek. Zeměpisná jména Českoslopvenska. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 373 s. S. 123.
  11. Ondruš, Šimon: Pôvod mena vrchu Choč a rieky Orava. In: Slovenská reč, 1975, roč. 40, č. 6, s. 342 - 345. Dostupné on-line na [5] [cit. 2021-08-19].
  12. Šimon Ondruš. Odtajnené trezory slov. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 2000. 241 s. ISBN 80-7090-530-1. S. 46 - 53.
  13. Lajos Kiss. Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K. 4. rozšírené vyd. Zväzok 1. Budapešť : Akadémiai kiadó, 1998. 2 zv. (821 s.) ISBN 963 05 4567 5. S. 286. (maďarský)