Chorváti na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Chorváti na Slovensku
Populácia
2 001 (2021)
Krajina s významnou populáciou
Čunovo, Devínska Nová Ves, Chorvátsky Grob, Jarovce
Jazyk(y)

chorvátčina 82,0 %, slovenčina 12,1%, nemčina 1,7%, maďarčina 1,5% a iné

Náboženstvo

Rímskokatolícka cirkev 69,5%, bez vyznania 20,7%, Pravoslávna cirkev 1,8%, Evanjelická cirkev a.v. 1,2% a iné

Osídlenie Slovenska chorvátskou národnosťou podľa sčítania v roku 2001.
Osídlenie Slovenska Chorvátmi podľa sčítania v roku 1880.

V roku 2021 sa k chorvátskej národnosti prihlásilo na Slovensku 2 001 obyvateľov (0,04 % populácie Slovenska). Z toho 967 uviedlo iba chorvátsku národnosť a 1 034 uviedlo kombináciu chorvátskej a ďalšej národnosti.[1]

Archaický chorvátsky jazyk a etnické vedomie sa zachovalo len u časti obyvateľov v štyroch lokalitách z pôvodných viac ako 80 obcí kolonizovaných Chorvátmi. Sú to obce: Chorvátsky Grob, Devínska Nová Ves, Čunovo a Jarovce.

Z jazykového hľadiska zastupujú dve skupiny nárečových variantov. Kajkavské nárečie sa zachovalo len v Chorvátskom Grobe. V Devínskej Novej Vsi sa požíva čakavské nárečie a v Čunove a Jarovciach burgenlandská kodifikovaná čakavština.

Po chorvátsky sa komunikuje v rodinách a so susedmi, spravidla len v úzkom okruhu ľudí, prevažne starousadlíkov. V Chorvátskom Grobe a v Devínskej Novej Vsi sa chorvátčina prestala používať v škole a v kostole v polovici 18. storočia, v Čunove a v Jarovciach sa však v kostoloch používa dodnes[2][3].

Najdlhšie sa chorvátčina vyučovala v Čunove (do roku 1920) a Jarovciach (do roku 1947).

Dnes sa chorvátčina učí len ako voliteľný predmet. Generácia aktívnych nositeľov a používateľov archaického jazyka sa tak prirodzene stráca a vymiera. Len časť novej generácie sa orientuje na osvojenie si súčasného kodifikovaného chorvátskeho jazyka. Rýchlosť asimilácie zásadne ovplyvňuje aj geografická poloha štyroch lokalít. Mestské časti, ale aj samostatná obec Chorvátsky Grob, zaznamenávajú v posledných rokoch enormný stavebný rozvoj a obyvatelia nových domov vysoko prevyšujú počet chorvátsky hovoriaceho obyvateľstva.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Chorvátske osídlenie Slovenska v 16 a 17.storočí.

Chorváti prišli na územie dnešného Slovenska v polovici 16.storočia po bitke pri Moháči, kedy kolonizovali rozsiahle územia vtedajšieho západného Uhorska, dolného Rakúska a južnej Moravy. Na Slovensku založili mnoho obcí a kolonizovali obce v okolí Bratislavy, Trnavy a Záhoria. Chorváti na Slovensku sú historicky, kultúrne a jazykovo zaraďovaní do skupiny tzv. burgenlandských alebo gradišćanských Chorvátov, ktorí dnes žijú v Rakúsku, v Maďarsku, v Česku a na Slovensku. Svojím príchodom a osídlením tohto územia v 16. storočí zabránili Osmanskej ríši v dobití Viedne a Bratislavy a posilnili katolícky charakter osídleného územia až dodnes. Chorvátski predstavitelia uhorskej šľachty boli významnými osobnosťami Bratislavy a okolia ako napr. gróf Grasalković. Chorváti majú zásluhy aj v oblasti vzdelávania – pomohli k vzniku a založeniu Trnavskej univerzity.

V roku 1990 bol založený Chorvátsky kultúrny zväz na Slovensku, ktorý zastrešuje jednotlivé miestne chorvátske kultúrne spolky a chorvátsku menšinu na Slovensku.

Osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]

V mnohých obciach, ktoré v minulosti kolonizovali (Šenkvice, Blatné, Lamač, Dúbravka, Záhorská Bystrica a ďalšie) už v súčasnosti Chorváti nežijú. Ich niekdajšia prítomnosť sa zachovala v názvoch obcí, kde zaujali dominantnú pozíciu (napr. Dedina Chorvátov – dnešná časť Stupavy Mást, Chorvátska Ves – Devínska Nová Ves alebo Chorvátsky Lamač – dnes Lamač). Dnes príslušníci chorvátskej menšiny žijú v štyroch obciach, z ktorých sú tri mestskými časťami Bratislavy: Čunovo (124 Chorvátov / 113 osôb s chorvátskym materinským jazykom ), Devínska Nová Ves (67 Chorvátov / 105 osôb s chorvátskym materinským jazykom; odhadom asi 2500 osôb s chorvátskym pôvodom), Jarovce (220 Chorvátov / 231 osôb s chorvátskym materinským jazykom), a v obci Chorvátsky Grob (31 Chorvátov / 82 osôb s chorvátskym materinským jazykom). Spolu na Slovensku žije asi 3000[5] Chorvátov (ale pri sčítaní v roku 2011 sa ich prihlásilo iba 1022; chorvátsky materinský jazyk udalo 1234 osôb).

Niekdajšie osídlenie Chorvátmi, ktorí sa kvôli jazykovej príbuznosti vo veľkej miere asimilovali so slovenským obyvateľstvom ešte v priebehu 17. a 18. storočia, už poväčšine pripomínajú iba pre Chorvátov typické priezviská končiace na koncovku - a -ovič, alebo priezviská, ktoré poukazovali na ich etnickú diferenciáciu, ako napr. Horváth (po maď. Chorvát), Chorvát, Chorvatovič).

Obce s najvyšším počtom obyvateľov chorvátskej národnosti[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov z roku 2021

*uvedený je súčet obyvateľov, ktorí uviedli chorvátsku národnosť a kombináciu chorvátskej a ďalšej národnosti.

  1. Bratislava - Jarovce - 266 (9,83 %)
  2. Bratislava - Devínska Nová Ves - 165 (0,96 %)
  3. Bratislava - Čunovo - 158 (9,66 %)
  4. Bratislava - Petržalka - 113 (0,10 %)
  5. Bratislava - Ružinov - 78 (0,10 %)
  6. Chorvátsky Grob - 65 (0,95 %)
  7. Bratislava - Nové Mesto - 58 (0,13 %)
  8. Bratislava - Staré Mesto - 55 (0,12 %)
  9. Bratislava - Dúbravka - 44 (0,12 %)
  10. Trnava - 39 (0,06 %)

Obce s najvyšším percentuálnym počtom obyvateľov chorvátskej národnosti[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov z roku 2021

*uvedený je súčet obyvateľov, ktorí uviedli chorvátsku národnosť a kombináciu chorvátskej a ďalšej národnosti.

  1. Bratislava - Jarovce - 9,83 % (266)
  2. Bratislava - Čunovo - 9,66 % (158)
  3. Jezersko - 1,32 % (1)
  4. Bratislava - Devínska Nová Ves - 0,96 % (165)
  5. Chorvátsky Grob - 0,95 % (65)
  6. Leštiny - 0,68 % (2)
  7. Štefanovičová - 0,62 % (2)
  8. Bystrá (okr. Brezno) - 0,61 % (1)
  9. Komárany - 0,59 % (3)
  10. Baňa - 0,53 % (1)

Obce osídlené chorvátskym obyvateľstvom[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Osídlenie (2011)[6] Osídlenie v minulosti 5 najčastejších priezvisk Priezvisko "Horváth"[7] Priezvisko "-ič, -ovič"[7]
Čunovo 124 (12,3 %) Chorvátov, 113 (11,2 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom Do roku 1961: chorvátska väčšina, 386 osôb (55,3 %)[8] - - -
Jarovce 220 (15,3 %) Chorvátov, 231 (16,1 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom Do roku 1961: chorvátska väčšina, 535 osôb (56,9 %)[8] - - -
Rusovce 16 (0,6 %) Chorvátov, 18 (0,6 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom Od 1796: nemecká obec, 1851: nemecko-chorvátska obec[9]

1880: 91 (4,8 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom[6]

- - -
Devín bez chorvátskej populácie nemecká obec od 1796-1921[10]

1880: 3 (0,2 %) osoby s chorvátskym materinským jazykom;

- - -
Devínska Nová Ves 67 (0,4 %) Chorvátov, 105 (0,7 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom; podľa odhadov cca. 2500 (16,0 %) osôb s chorvátskym pôvodom[5] Do 1910: chorvátska väčšina, 1164 osôb (41,3 %)[6] - - -
Dúbravka 18 (0,1 %) Chorvátov, 22 (0,1 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom Od 1796: slovenská obec,

1880: 173 (26,8 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom[6]

- - -
Lamač 2 (<0,1 %) Chorváti, 2 (<0,1 %) osoby s chorvátskym materinským jazykom 1796: chorvátska obec[11], od 1851: slovenská obec - - -
Záhorská Bystrica 3 (0,1 %) Chorváti, 4 (0,1 %) osoby s chorvátskym materinským jazykom 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec - - -
Bratislava (celok) 649 (0,2 %) Chorvátov - Horváth, Kováč, Nagy, Polák, Tóth 2543× 2329×
Mást (časť Stupava) 6 (0,1 %) Chorvátov, 3 (<0,1%) osoby s chorvátskym materinským jazykom 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Slezák, Madera, Maroš, Lachkovič, Veselý 36× 407×
Zohor 1 (<0,1 %) Chorvát, žiadna osoba s chorvátskym materinským jazykom 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Kovár, Ščasný, Matlovič, Štefek, Krištof 29× 429×
Vysoká pri Morave bez chorvátskej populácie 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Dvoran, Kopča, Polák, Klas, Šimunič 164×
Láb 1 (0,1 %) Chorvát, žiadna osoba s chorvátskym materinským jazykom 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Kovár, Pír, Chmela, Zálesňák, Sirota 46×
Gajary bez chorvátskej populácie 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Galba, Šíra, Sláma, Černý, Vaniš 65×
Mokrý Háj 1 (0,2 %) Chorvát, žiadna osoba s chorvátskym materinským jazykom 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Samson, Ivánek, Horváth, Kucharič, Kolínek 25× 57×
Chorvátsky Grob 31 (0,8 %) Chorvátov, 82 (2,2 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom Do 1900: chorvátska väčšina, 529 (48,1 %) osôb[6] Turinič, Hržič, Galovič, Noskovič, Kocák 373×
Blatné 1 (0,1 %) Chorvát, žiadna osoba s chorvátskym materinským jazykom 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Dugovič, Šarmír, Šuplata, Krajčovič, Štellár 16× 277×
Slovenský Grob 1 (0,1 %) Chorvát, 1 (0,1 %) osoba s chorvátskym materinským jazykom 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Noskovič, Minarovič, Jajcay, Gašparovič, Gaštan 416×
Šenkvice 5 (0,1 %) Chorvátov, 4 (0,1 %) osoby s chorvátskym materinským jazykom 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Novák, Strašifták, Zmajkovič, Somorovský, Červenka 445×
Jablonec bez chorvátskej populácie 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Horváth, Izakovič, Dzíbela, Ochaba, Hornáček 35× 61×
Vištuk bez chorvátskej populácie 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Jurčovič, Kulifaj, Radakovič, Peško, Stojkovič 220×
Dlhá bez chorvátskej populácie 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Krchnák, Izakovič, Vandák, Braniša, Krchňák 84×
Ružindol bez chorvátskej populácie 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Viskupič, Horváth, Daniš, Domorák, Turoň 30× 133×
Zvončín bez chorvátskej populácie 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Daniš, Hrčka, Dudáš, Debrecký, Kosnáč 102×
Suchá nad Parnou bez chorvátskej populácie 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Izakovič, Fridrich, Minarovič, Surový, Klimo 13× 217×
Naháč bez chorvátskej populácie 1796: chorvátsko-slovenská obec[11], od 1851: slovenská obec Lopatka, Boledovič, Fančovič, Smutný, Stano 143×
Košolná bez chorvátskej populácie 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Belica, Izakovič, Mesíček, Greguš, Malovec 90×
Dechtice bez chorvátskej populácie 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Hlavatovič, Machovič, Holický, Tomáška, Jurkas 13× 305×
Paderovce (časť Jaslovské Bohunice) 1 (0,1 %) Chorvát, 1 (0,1 %) osoba s chorvátskym materinským jazykom 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Matovič, Krajčovič, Valovič, Gajarský, Junas 28× 306×

Údaje zo sčítaní z obcí s významnou chorvátskou populáciou:[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Spolu (2011)[6] Chorváti

(2011)

% (2011) Spolu (2001)[6] Chorváti

(2001)

% (2001) Spolu (1910) [12] Chorváti (1910) % (1910) Spolu (1900)[6] Chorváti (1900) % (1900) Spolu (1880)[6] Chorváti (1880) % (1880)
Čunovo 1 010 124 12,28% 911 148 16,24% 688 460 66,86% 608 398 65,46% 665 398 59,85 %
Jarovce (Hrvatski Jandrof) 1 438 220 15,30% 1 199 244 20,35% 647 520 80,37% 633 502 79,30% 653 550 84,23 %
Devínska Nová Ves (Devinsko Novo Selo) 15 612 67 0,43% 15 502 46 0,29% 2 817 1 164 41,32% 2 563 1 567 61,14% 1 711 1 171 68,44 %
Chorvátsky Grob (Hrvatski Grob) 3 789 31 0,82% 1 587 10 0,63% 1 137 330 29,02% 1 100 529 48,09% 861 545 63,30 %
Dúbravka 32 607 18 0,06 % 35 199 16 0,05 % 876 3 0,34% 841 0 0,00 % 645 173 26,82 %

V tabuľke sú zapísané iba údaje z obcí, kde chorvátska národnosť dosahovala v súčasnosti/minulosti viac ako 10%.

Kultúra a vzdelávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Tradičná kultúra Chorvátov sa zachovala najmä v jej vplyve na kultúru majority (napr. tradičný odev Jaroviec ovplyvnený chorvátskymi prvkami ale aj v obyčajovej a piesňovej tradícii). Dôležité sú aj kostoly postavené Chorvátmi, (napr. Kostol Sv. Mikuláša v Jarovciach a Kostol Sv. Michala v Čunove) s mnohými nápismi na obrazoch a iných dielach v interiéroch oboch chrámov. Od roku 2006 je v Devínskej Novej Vsi otvorené Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku, ktoré vystavuje exponáty z histórie a života Chorvátov na území Slovenska. Chorvátsky kultúrny zväz na Slovensku zastrešuje 5 chorvátskych kultúrnych spolkov a 6 chorvátskych folklórnych skupín. Pravidelne sa organizujú chorvátske dni v obciach s chorvátskou minoritou a Festival chorvátskej kultúrny v Devínskej Novej Vsi. Vzdelávanie v chorvátskom jazyku je v jednotlivých obciach organizované prostredníctvom učiteľa z Chorvátska. Každoročne je organizovaný letný tábor pre deti a mládež v Chorvátsku na ich zdokonalenie sa v materinskom jazyku a spoznanie chorvátskej kultúry.

Štatistické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie: 2011[6] 2001[6] 1910[6] 1900[6] 1890[6] 1880[6]
chorvátska národnosť 1 022 890
chorvátsky materinský jazyk 1 234 988 3 480 4 023 2 787 3 431
najčastejšie používaný jazyk v domácnosti (chorvátsky) 932
najčastejšie používaný jazyk na verejnosti (chorvátsky) 383

Sčítanie v roku 2001[upraviť | upraviť zdroj]

Materinský jazyk obyvateľov chorvátskej národnosti
Materinský jazyk Počet Chorvátov[6] %
slovenský 108 12.13
maďarský 13 1.46
rómsky 0 0.00
rusínsky 0 0.00
ukrajinský 0 0.00
český 2 0.26
nemecký 15 1.66
poľský 0 0.00
chorvátsky 730 82.02
srbský 3 0.34
iný 9 1.01
neznámy 10 1.12
Chorvátska národnosť spolu: 890 100.00

Chorvátsky materinský jazyk:

Národnosť Počet hovoriacich[6] %
slovenská 200 20.24
maďarská 11 1.11
rómska 0 0.00
rusínska 0 0.00
ukrajinská 0 0.00
česká 4 0.40
nemecká 2 0.21
poľská 0 0.00
chorvátska 730 73.89
srbská 17 1.72
iná 16 1.62
neznáma 8 0.81
Chorvátsky materinský jazyk: 988 100.00

Veková štruktúra obyvateľov chorvátskej národnosti:

Vek Počet Chorvátov[6] %
0 – 14 75 8.43
15 – 65 634 71.24
65+ 151 16.97
nezistený 30 3.36
Spolu: 890 100.00

Významné osobnosti slovenských Chorvátov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dr.Josip Andrič (1894 – 1967) – chorvátsky spisovateľ, skladateľ, autor románu "Velika ljubav" z prostredia Chorvátskeho Grobu
  • Ivan Blazovich (1888 – 1946) – chorvátsky spisovateľ a autor divadelných hier
  • Jure Treuer (1847 – 1922) – kronikár a historik, rodák z Jaroviec
  • Pave Vukovich – hudobný skladateľ, dirigent, organista a učiteľ chorvátskeho jazyka (Jarovce)
  • Ferdinand Takáč (1920 – 2013) – chorvátsky spisovateľ a farár (jezuita) z Chorvátskeho Grobu
  • Vilam Pokorný (1928) – chorvátsky spisovateľ z Devínskej Novej Vsi

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 [online]. [Cit. 2022-01-31]. Dostupné online.
  2. Farský kostol sv. Mikuláša (Jarovce) [online]. [Cit. 2022-01-31]. Dostupné online.
  3. Farský kostol sv. Michala Archanjela (Čunovo) [online]. [Cit. 2022-01-31]. Dostupné online.
  4. BOTÍK, J.. Slovenskí Chorváti. Bratislava : [s.n.], 2001. S. 231.
  5. a b MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 73.
  6. a b c d e f g h i j k l m n o p q r Štatistický úrad SR
  7. a b ĎURČO, Pavol. Databáza priezvisk na Slovensku. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1995.
  8. a b Fórum inštitút pre výskum menšín http://foruminst.sk/sk/
  9. FÉNYES, Elek. Magyarország geographiai szótára, Pešť: 1851. 
  10. BENŽA, Mojmír a kol. Národnostný atlas Slovenska. Prešov: DAJAMA, 2015. 55 s. ISBN 978-80-8136-053-4.
  11. a b VÁLYI, András. Magyar Országnak leírása. Budín: 1796.
  12. Fórum inštitút pre výskum menšín