Chorváti na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Osídlenie Slovenska chorvátskou národnosťou podľa sčítania v roku 2001.
Osídlenie Slovenska Chorvátmi podľa sčítania v roku 1880.

V roku 2011 sa k chorvátskej národnosti prihlásilo na Slovensku 1022 obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Chorvátske osídlenie Slovenska v 16 a 17.storočí.

Chorváti prišli na územie dnešného Slovenska v polovici 16.storočia po bitke pri Moháči, kedy kolonizovali rozsiahle územia vtedajšieho západného Uhorska, dolného Rakúska a južnej Moravy. Na Slovensku založili mnoho obcí a kolonizovali obce v okolí Bratislavy, Trnavy a Záhoria. Chorváti na Slovensku sú historicky, kultúrne a jazykovo zaraďovaní do skupiny tzv. burgerlandských alebo gradišćanských Chorvátov, ktorí dnes žijú v Rakúsku, v Maďarsku, v Česku a na Slovensku. Svojím príchodom a osídlením tohto územia v 16. storočí zabránili Osmanskej ríši v dobití Viedne a Bratislavy a posilnili katolícky charakter osídleného územia až dodnes. Chorvátski predstavitelia uhorskej šľachty boli významnými osobnosťami Bratislavy a okolia ako napr. gróf Grasalković. Chorváti majú zásluhy aj v oblasti vzdelávania – pomohli k vzniku a založeniu Trnavskej univerzity.

V roku 1990 bol založený Chorvátsky kultúrny zväz na Slovensku, ktorý zastrešuje jednotlivé miestne chorvátske kultúrne spolky a chorvátsku menšinu na Slovensku.

Osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]

V mnohých obciach, ktoré v minulosti kolonizovali (Šenkvice, Blatné, Lamač, Dúbravka, Záhorská Bystrica a ďalšie) už v súčasnosti Chorváti nežijú. Ich niekdajšia prítomnosť sa zachovala v názvoch obcí, kde zaujali dominantnú pozíciu (napr. Dedina Chorvátov – dnešná časť Stupavy Mást, Chorvátska Ves – Devínska Nová Ves alebo Chorvátsky Lamač – dnes Lamač). Dnes príslušníci chorvátskej menšiny žijú v štyroch obciach, z ktorých sú tri mestskými časťami Bratislavy: Čunovo (124 Chorvátov / 113 osôb s chorvátskym materinským jazykom ), Devínska Nová Ves (67 Chorvátov / 105 osôb s chorvátskym materinským jazykom; odhadom asi 2500 osôb s chorvátskym pôvodom), Jarovce (220 Chorvátov / 231 osôb s chorvátskym materinským jazykom), a v obci Chorvátsky Grob (31 Chorvátov / 82 osôb s chorvátskym materinským jazykom). Spolu na Slovensku žije asi 3000[1] Chorvátov (ale pri sčítaní v roku 2011 sa ich prihlásilo iba 1022; chorvátsky materinský jazyk udalo 1234 osôb).

Niekdajšie osídlenie Chorvátmi, ktorí sa kvôli jazykovej príbuznosti vo veľkej miere asimilovali so slovenským obyvateľstvom ešte v priebehu 17. a 18. storočia, už poväčšine pripomínajú iba pre Chorvátov typické priezviská končiace na koncovku - a -ovič, alebo priezviská, ktoré poukazovali na ich etnickú diferenciáciu, ako napr. Horváth (po maď. Chorvát), Chorvát, Chorvatovič).

Obce osídlené chorvátskym obyvateľstvom[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Osídlenie (2011)[2] Osídlenie v minulosti 5 najčastejších priezvisk Priezvisko "Horváth"[3] Priezvisko "-ič, -ovič"[3]
Čunovo 124 (12,3 %) Chorvátov, 113 (11,2 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom Do roku 1961: chorvátska väčšina, 386 osôb (55,3 %)[4] - - -
Jarovce 220 (15,3 %) Chorvátov, 231 (16,1 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom Do roku 1961: chorvátska väčšina, 535 osôb (56,9 %)[4] - - -
Rusovce 16 (0,6 %) Chorvátov, 18 (0,6 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom Od 1796: nemecká obec, 1851: nemecko-chorvátska obec[5]

1880: 91 (4,8 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom[2]

- - -
Devín bez chorvátskej populácie nemecká obec od 1796-1921[6]

1880: 3 (0,2 %) osoby s chorvátskym materinským jazykom;

- - -
Devínska Nová Ves 67 (0,4 %) Chorvátov, 105 (0,7 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom; podľa odhadov cca. 2500 (16,0 %) osôb s chorvátskym pôvodom[1] Do 1910: chorvátska väčšina, 1164 osôb (41,3 %)[2] - - -
Dúbravka 18 (0,1 %) Chorvátov, 22 (0,1 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom Od 1796: slovenská obec,

1880: 173 (26,8 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom[2]

- - -
Lamač 2 (<0,1 %) Chorváti, 2 (<0,1 %) osoby s chorvátskym materinským jazykom 1796: chorvátska obec[7], od 1851: slovenská obec - - -
Záhorská Bystrica 3 (0,1 %) Chorváti, 4 (0,1 %) osoby s chorvátskym materinským jazykom 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec - - -
Bratislava (celok) 649 (0,2 %) Chorvátov - Horváth, Kováč, Nagy, Polák, Tóth 2543× 2329×
Mást (časť Stupava) 6 (0,1 %) Chorvátov, 3 (<0,1%) osoby s chorvátskym materinským jazykom 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Slezák, Madera, Maroš, Lachkovič, Veselý 36× 407×
Zohor 1 (<0,1 %) Chorvát, žiadna osoba s chorvátskym materinským jazykom 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Kovár, Ščasný, Matlovič, Štefek, Krištof 29× 429×
Vysoká pri Morave bez chorvátskej populácie 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Dvoran, Kopča, Polák, Klas, Šimunič 164×
Láb 1 (0,1 %) Chorvát, žiadna osoba s chorvátskym materinským jazykom 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Kovár, Pír, Chmela, Zálesňák, Sirota 46×
Gajary bez chorvátskej populácie 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Galba, Šíra, Sláma, Černý, Vaniš 65×
Mokrý Háj 1 (0,2 %) Chorvát, žiadna osoba s chorvátskym materinským jazykom 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Samson, Ivánek, Horváth, Kucharič, Kolínek 25× 57×
Chorvátsky Grob 31 (0,8 %) Chorvátov, 82 (2,2 %) osôb s chorvátskym materinským jazykom Do 1900: chorvátska väčšina, 529 (48,1 %) osôb[2] Turinič, Hržič, Galovič, Noskovič, Kocák 373×
Blatné 1 (0,1 %) Chorvát, žiadna osoba s chorvátskym materinským jazykom 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Dugovič, Šarmír, Šuplata, Krajčovič, Štellár 16× 277×
Slovenský Grob 1 (0,1 %) Chorvát, 1 (0,1 %) osoba s chorvátskym materinským jazykom 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Noskovič, Minarovič, Jajcay, Gašparovič, Gaštan 416×
Šenkvice 5 (0,1 %) Chorvátov, 4 (0,1 %) osoby s chorvátskym materinským jazykom 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Novák, Strašifták, Zmajkovič, Somorovský, Červenka 445×
Jablonec bez chorvátskej populácie 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Horváth, Izakovič, Dzíbela, Ochaba, Hornáček 35× 61×
Vištuk bez chorvátskej populácie 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Jurčovič, Kulifaj, Radakovič, Peško, Stojkovič 220×
Dlhá bez chorvátskej populácie 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Krchnák, Izakovič, Vandák, Braniša, Krchňák 84×
Ružindol bez chorvátskej populácie 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Viskupič, Horváth, Daniš, Domorák, Turoň 30× 133×
Zvončín bez chorvátskej populácie 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Daniš, Hrčka, Dudáš, Debrecký, Kosnáč 102×
Suchá nad Parnou bez chorvátskej populácie 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Izakovič, Fridrich, Minarovič, Surový, Klimo 13× 217×
Naháč bez chorvátskej populácie 1796: chorvátsko-slovenská obec[7], od 1851: slovenská obec Lopatka, Boledovič, Fančovič, Smutný, Stano 143×
Košolná bez chorvátskej populácie 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Belica, Izakovič, Mesíček, Greguš, Malovec 90×
Dechtice bez chorvátskej populácie 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Hlavatovič, Machovič, Holický, Tomáška, Jurkas 13× 305×
Paderovce (časť Jaslovské Bohunice) 1 (0,1 %) Chorvát, 1 (0,1 %) osoba s chorvátskym materinským jazykom 16-17.storočie: chorvátska väčšina, od 1796: slovenská obec Matovič, Krajčovič, Valovič, Gajarský, Junas 28× 306×
Údaje zo sčítaní z obcí s významnou chorvátskou populáciou:
Obec Spolu (2011)[2] Chorváti

(2011)

% (2011) Spolu (2001)[2] Chorváti

(2001)

% (2001) Spolu (1910) [8] Chorváti (1910)  % (1910) Spolu (1900)[2] Chorváti (1900)  % (1900) Spolu (1880)[2] Chorváti (1880)  % (1880)
Čunovo 1 010 124 12,28% 911 148 16,24% 688 460 66,86% 608 398 65,46% 665 398 59,85 %
Jarovce (Hrvatski Jandrof) 1 438 220 15,30% 1 199 244 20,35% 647 520 80,37% 633 502 79,30% 653 550 84,23 %
Devínska Nová Ves (Devinsko Novo Selo) 15 612 67 0,43% 15 502 46 0,29% 2 817 1 164 41,32% 2 563 1 567 61,14% 1 711 1 171 68,44 %
Chorvátsky Grob (Hrvatski Grob) 3 789 31 0,82% 1 587 10 0,63% 1 137 330 29,02% 1 100 529 48,09% 861 545 63,30 %
Dúbravka 32 607 18 0,06 % 35 199 16 0,05 % 876 3 0,34% 841 0 0,00 % 645 173 26,82 %

V tabuľke sú zapísané iba údaje z obcí, kde chorvátska národnosť dosahovala v súčasnosti/minulosti viac ako 10%.

Kultúra a vzdelávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Tradičná kultúra Chorvátov sa zachovala najmä v jej vplyve na kultúru majority (napr. tradičný odev Jaroviec ovplyvnený chorvátskymi prvkami ale aj v obyčajovej a piesňovej tradícii). Dôležité sú aj kostoly postavené Chorvátmi, (napr. Kostol Sv. Mikuláša v Jarovciach a Kostol Sv. Michala v Čunove) s mnohými nápismi na obrazoch a iných dielach v interiéroch oboch chrámov. Od roku 2006 je v Devínskej Novej Vsi otvorené Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku, ktoré vystavuje exponáty z histórie a života Chorvátov na území Slovenska. Chorvátsky kultúrny zväz na Slovensku zastrešuje 5 chorvátskych kultúrnych spolkov a 6 chorvátskych folklórnych skupín. Pravidelne sa organizujú chorvátske dni v obciach s chorvátskou minoritou a Festival chorvátskej kultúrny v Devínskej Novej Vsi. Vzdelávanie v chorvátskom jazyku je v jednotlivých obciach organizované prostredníctvom učiteľa z Chorvátska. Každoročne je organizovaný letný tábor pre deti a mládež v Chorvátsku na ich zdokonalenie sa v materinskom jazyku a spoznanie chorvátskej kultúry.

Štatistické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie: 2011[2] 2001[2] 1910[2] 1900[2] 1890[2] 1880[2]
chorvátska národnosť 1 022 890
chorvátsky materinský jazyk 1 234 988 3 480 4 023 2 787 3 431
najčastejšie používaný jazyk v domácnosti (chorvátsky) 932
najčastejšie používaný jazyk na verejnosti (chorvátsky) 383

Sčítanie v roku 2001[upraviť | upraviť zdroj]

Materinský jazyk obyvateľov chorvátskej národnosti
Materinský jazyk Počet Chorvátov[2]  %
slovenský 108 12.13
maďarský 13 1.46
rómsky 0 0.00
rusínsky 0 0.00
ukrajinský 0 0.00
český 2 0.26
nemecký 15 1.66
poľský 0 0.00
chorvátsky 730 82.02
srbský 3 0.34
iný 9 1.01
neznámy 10 1.12
Chorvátska národnosť spolu: 890 100.00

Chorvátsky materinský jazyk:

Národnosť Počet hovoriacich[2]  %
slovenská 200 20.24
maďarská 11 1.11
rómska 0 0.00
rusínska 0 0.00
ukrajinská 0 0.00
česká 4 0.40
nemecká 2 0.21
poľská 0 0.00
chorvátska 730 73.89
srbská 17 1.72
iná 16 1.62
neznáma 8 0.81
Chorvátsky materinský jazyk: 988 100.00

Veková štruktúra obyvateľov chorvátskej národnosti:

Vek Počet Chorvátov[2]  %
0 – 14 75 8.43
15 – 65 634 71.24
65+ 151 16.97
nezistený 30 3.36
Spolu: 890 100.00

Významné osobnosti slovenských Chorvátov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dr.Josip Andrič (1894 – 1967) – chorvátsky spisovateľ, skladateľ, autor románu "Velika ljubav" z prostredia Chorvátskeho Grobu
  • Ivan Blazovich (1888 – 1946) – chorvátsky spisovateľ a autor divadelných hier
  • Jure Treuer (1847 – 1922) – kronikár a historik, rodák z Jaroviec
  • Pave Vukovich – hudobný skladateľ, dirigent, organista a učiteľ chorvátskeho jazyka (Jarovce)
  • Ferdinand Takáč (1920 – 2013) – chorvátsky spisovateľ a farár (jezuita) z Chorvátskeho Grobu
  • Vilam Pokorný (1928) – chorvátsky spisovateľ z Devínskej Novej Vsi

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 73.
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r Štatistický úrad SR
  3. a b ĎURČO, Pavol. Databáza priezvisk na Slovensku. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1995.
  4. a b Fórum inštitút pre výskum menšín http://foruminst.sk/sk/
  5. FÉNYES, Elek. Magyarország geographiai szótára, Pešť: 1851. 
  6. BENŽA, Mojmír a kol. Národnostný atlas Slovenska. Prešov: DAJAMA, 2015. 55 s. ISBN 978-80-8136-053-4.
  7. a b VÁLYI, András. Magyar Országnak leírása. Budín: 1796.
  8. Fórum inštitút pre výskum menšín