Preskočiť na obsah

Chovanit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chovanit
Pb15–2xSb14+2xS36Ox(x ~ 0,2)

Chovanit, antimónové ložisko Dúbrava, Nízke Tatry. Šírka obrazka je cca. 11,5 mm
Všeobecné informácie
ObjaviteľDan Topa a kol.
(neznámy)
Pôvod názvupodľa prof. Martina Chovana (nar. 1946), významného slovenského mineralóga a emeritného profesora na Katedre mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie Komenského univerzity v Bratislave. Počas svojej vedeckej kariery sa intenzívne venoval aj štúdiu antimónovej mineralizácie v Západných Karpatoch.
Klasifikácia
IMA symbolCov
IMA statusprijatý (2009)
Nickelova-Strunzova klasifikácia2.JB.35e (10.vyd.)
Danaova klasifikácia3.10.4. (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústavamonoklinická
Priestorová grupaB2/m
Mriežkové param.a = 48.189 Å
b = 4.1104 Å
c = 34.235 Å
β = 106.059 °
V = 6517 Å3
Habitusihlicovité kryštály
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosťopakný
Farba(y)šedý, čierny
Vrypneurčený
Leskkovový
Tvrdosť (Mohs)3
Hustota6,029 kg.dm3
Štiepateľnosťdobrá, rovnobežná s osou c
Optické dáta
PleochroizmusX = prítomný (biely, žltozelený až biely, bledomodrý)
Zoznam minerálov

Chovanit (symbol Cov[1]) je minerál zo skupiny sulfosolí (Pb a Sb oxysulfosoľ), kryštalizujúci v monoklinickej sústave. Jeho ideálny chemický vzorec je Pb15–2xSb14+2xS36Ox (x ~ 0,2)[2]. Tento minerál patrí do skupiny sulfosolí s tzv. boxworkovou štruktúrou (typ komplexnej modulárnej štruktúry najmä u Pb-Sb sulfosolí[3]). Napriek rozdielom v chemickom zložení, je chovanit štruktúrne podobný pellouxitu (Cu,Ag)2Pb21Sb23S55ClO.[2][3] Okrem Pb, Sb a S, obsahuje chovanit zo Slovenska aj stopové množstvo Bi, kým chovanit z Monte Arsiccio, Toskánsko, Taliansko obsahuje aj Tl a As.[4]

Výskyt a typové lokality na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Chovanit sa na Slovensku vyskytuje na hydrotermálnych antimónových ložiskách na severných svahoch Nízkych Tatier. Primárne bol opísaný z troch lokalít: Sb ložisko Dúbrava (štôlňa Ľudovít, žila Dimitrij), Kľačianka a Malé Železné. Sprievodné minerály sú ďalšie Pb-Sb sulfosoli (boulangerit, robinsonit, dadsonit a scainiit). Chovanit tvorí nepravidelné agregáty do veľkosti 1 cm. V mikroskope sú pozorované ihlicovité a lamelovité prerastania s ostatnými sulfosoľami.[2] Chovanit a ostatné rudné minerály sú produktom viacerých pulzov hydrotermálnej aktivity. Pravdepodobne neskorovaríska mineralizácia bola prepracovaná počas alpínskeho tektonometamorfného cyklu.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. WARR, Laurence N.. IMA–CNMNC approved mineral symbols. Mineralogical Magazine, 2021-06, roč. 85, čís. 3, s. 291–320. Dostupné online [cit. 2026-02-17]. ISSN 0026-461X. DOI: 10.1180/mgm.2021.43. (po anglicky)
  2. 1 2 3 4 TOPA, Dan; SEJKORA, Jiří; MAKOVICKY, Emil. Chovanite, Pb15-2xSb14+2xS36Ox (x ∼ 0.2), a new sulphosalt species from the Low Tatra Mountains, Western Carpathians, Slovakia. European Journal of Mineralogy, 2012-07-30, s. 727–740. Dostupné online [cit. 2026-02-17]. DOI: 10.1127/0935-1221/2012/0024-2189. (po anglicky)
  3. 1 2 MAKOVICKY, E.; TOPA, D.. THE CRYSTAL STRUCTURE OF SULFOSALTS WITH THE BOXWORK ARCHITECTURE AND THEIR NEW REPRESENTATIVE, Pb15-2xSb14+2xS36Ox. The Canadian Mineralogist, 2009-02-01, roč. 47, čís. 1, s. 3–24. Dostupné online [cit. 2026-02-17]. ISSN 0008-4476. DOI: 10.3749/canmin.47.1.3. (po anglicky)
  4. Chovanite [online]. www.mindat.org, [cit. 2026-02-17]. Dostupné online.