Chrám č. 2 (pevnosť Pernik)
| Chrám č. 2 | |
| pravoslávny chrám | |
 celkový pohľad na chrám z východu | |
| Štát |  Bulharsko |
|---|---|
| Oblasť | Pernik |
| Okres | Pernik |
| Mesto | Pernik |
| Náboženstvo | kresťanstvo |
| Súradnice | 42°35′39″S 23°01′08″V / 42,594139°S 23,018863°V |
| Dĺžka | 21,60 m |
| Šírka | 15,75 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| Výstavba | 12. storočie |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa) | |
| Wikimedia Commons: Church No.2, Pernik fortress | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám č. 2 (bulh. Църква № 2 – Cărkva № 2) sú zvyšky chrámu z 12. storočia, ktoré sa nachádzajú v meste Pernik v Pernickej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.[1][2][3]
Chrám je jedným z celkovo deviatich chrámov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej pevnosti Pernik. Z deviatich chrámov sa sedem nachádzalo priamo v areále samotnej pevnosti a dva sa nachádzali mimo ohradenej časti pevnosti.[4] Je najväčším z chrámov objavených v areáli pevnosti Pernik.[3][1]
Chrám má štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[5]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám sa nachádza v areáli pevnosti Pernik, ktorá leží na pahorku Krakra v blízkosti pernickej štvrti Varoš.[6] Stavba leží vo východnej[2][3] najvyššie položenej časti pevnosti.[3]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám bol s najväčšou pravdepodobnosťou postavený v priebehu 12. storočia.[1][3][2] Odlišuje sa totiž od architektonickej formy byzantskej sakrálnej provinčnej architektúry charakteristickej pre centrálne byzantské oblasti, ako aj od bulharského sakrálneho staviteľstva z obdobia 10. – 11. storočia. Na chráme sa síce dajú nájsť isté charakteristické paralely napríklad s Chrámom svätého Štefana v Nesebare, alebo s chrámom v Ľutibrode, z hľadiska vonkajších charakteristík má však pernický Chrám č. 2 najbližšie k Chrámu svätého Mikuláša v Melniku, ktorý tiež pochádza z 12. storočia. Okrem toho výstavbe v priebehu 12. storočia napovedá aj to, že stavba bola postavená na ruinách obytných domov, ktoré boli zbúrané v priebehu 11. storočia.[1]
V roku 1927 bol areálu pevnosti Pernik, vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti.[5] V roku 1971 obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[5]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám je najväčšia sakrálna pamiatka v rámci areálu pevnosti Pernik.[3][1] Do súčasnosti sa zachovali len základy budovy do výšky približne 40 centimetrov, takže sa len ťažko dá odhadnúť presný typ chrámu.[1]
Isté je, že išlo o trojloďovú baziliku[3][1][2] bez nartexu[1][2] s drevenou strechou.[1][3] Vo východnej časti je každá z lodí zakončená polkruhovou apsidou.[3][1][2]
Stavebný materiál, ktorý bol použitý pri stavbe základov, ktoré sa zachovali, pozostával z lomového kameňa a hliny.[3][1]
Hrúbka stien dosahovala hrúbky 0,75 metra.[1] Celková dĺžka chrámu bola 21,60 metra a šírka dosahovala 15,75 metra.[2][1] Bočné lode boli široké približne 3 metre, hlavná loď bola široká 6,75 metra.[1] Centrálna loď bola zároveň vyššia než bočne lode a bola pokrytá sedlovou strechou.[2]
Centrálna apsida je najväčšia,[2] je dlhá 10 metrov a hlboká 3 metre. Bočné apsidy nie sú úplne symetrické. Severná apsida je dlhá 2 metre a hlboká 1 meter, zatiaľ čo južná je dlhá 2,10 metra. Hlboká je tak ako severná 1 meter.[1]
Vchod do chrámu sa nachádzal v západnej fasáde.[1][2]
Pôdorys baziliky je jednoduchý, pričom nie je úplne symetrický. Západná stena stavby nie je postavená v pravom uhle k pozdĺžnym stenám.[3][1]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1927 je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik vedená ako národná starožitnosť a od roku 1971 ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.[5]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
informačná tabula pred stavbou
pohľad na chrám z juhovýchodu
pohľad na južnú bočnú chrámovú loď
pohľad na severnú bočnú chrámovú loď
pohľad na centrálnu chrámovú loď
pohľad na východnú fasádu chrámu s apsidami
pohľad na západnú fasádu chrámu
pohľad na centrálnu chrámovú loď zo západu
pohľad na severnú bočnú chrámovú loď zo západu
pohľad na južnú bočnú chrámovú loď zo západu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 64 – 66.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 NIKOLOVA, Bistra. Pravoslavnite cărkvi prez bălgarskoto srednovekovie – IX – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov", 2002. 206 s. ISBN 954-430-762-1. S. 156.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 Свети места. Средновековни църкви в крепостта "Кракра" - гр. Перник [online]. svetimesta.com, [cit. 2026-04-09]. Dostupné online.
- ↑ ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 64.
- 1 2 3 4 Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник [online]. ninkn.bg, [cit. 2026-04-09]. Dostupné online.
- ↑ ASENOV, Bončo. Az săm Perničanin. Sofia : Izdatelstvo "Skala print", 2022. 332 s. ISBN 978-619-7641-01-1. S. 17 – 18.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám č. 2 (pevnosť Pernik)
