Chrám svätého Eliáša (Kňaževo, Sofia)
| Chrám svätého Eliáša (Chrám svätého proroka Eliáša) | |
| pravoslávny chrám | |
 pohľad na chrám zo severovýchodu | |
| Patrocínium: svätý prorok Eliáš | |
| Štát |  Bulharsko |
|---|---|
| Oblasť | Sofia |
| Okres | Stoličný |
| Mesto | Sofia |
| Rajón | Vitoša |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°39′32″S 23°14′34″V / 42,658833°S 23,242694°V |
| Dĺžka | 30 m |
| Šírka | 17 m |
| Výška | 12 m |
| Výstavba | 1889 – 1893 |
| - dokončenie | 1893 |
| Dátum | |
| - posvätenia (svätiteľ) | 20. júl 1893 (Partenij, sofijský metropolita) |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci Sofie (interaktívna mapa) | |
| Wikimedia Commons: Saint Elijah Church, Knyazhevo | |
| Webová stránka: https://hramsvetiilia.com/ | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätého Eliáša (bulh. Църква „Свети Илия“ – Cărkva „Sveti Ilija“),[1][2] alebo Chrám svätého proroka Eliáša (bulh. Църква „Свети пророк Илия“ – Cărkva „Sveti prorok Ilija“[1][2][3][4] je chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi z konca 19. storočia, ktorý sa nachádza sa v meste Sofia v oblasti Sofia v juhozápadnom Bulharsku.[1][2][3][4]
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[1]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám svätého Eliáša sa nachádza v meste Sofia v rajóne Vitoša v mestskej štvrti Kňaževo na bulváre „Car Boris Treti“ (bulh. булевард „Цар Борис Трети“, doslova bulvár cára Borisa III.) č. 357.[1][3]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Na tabuli v priestore chráme sa je možné dočítať, že základný kameň chrámu bol položený 20. júla 1888, čo však nie je v skutočnosti možné, pretože až v liste z 19. januára 1889, ktorý bol adresovaný vtedajšiemu ministerstvu financií, požiadala Cirkevná a školská správna rada o výstavbu chrámu, ktorý do tej doby v Kňaževe nebol. Rovnako tak v ten istý deň vydala kňaževská vidiecka správa osvedčenie o možnom mieste výstavby v priestore záhrady, kde sa nachádza Turba Bâlîho Efendiho, keďže na tomto mieste sa v minulosti nachádzal monastier zasvätený svätému prorokovi Eliášovi. Návrh miesta, ako aj povolenie na výstavbu boli schválené 24. januára 1889 a následne sa začalo s výstavbou budovy. Za iniciátora výstavby sa pokladá Stefan Zografski a hlavní sponzori výstavby boli Dimităr Šiškov a Ivan Grozev, ktorí patrili k bohatým občanom Kňaževa. Iniciatíva bola podporená významnými predstaviteľmi obce, ktorými boli M. Popov, Gele Mitrev, Spas Mitrev, Andro Todorov, Ivan Poptodorov, V. Stanoev a ďalší.[2] Výstavba bola ukončená v priebehu roku 1893 a 20. júla toho istého roku bol chrám aj vysvätený, pričom svätiteľom bol sofijský metropolita Partenij.[3][2][5]
Vysvätenia chrámu sa zúčastnili vtedajší významní politickí predstavitelia ako ministerský predseda Stefan Stambolov, Konstantin Stoilov, ako aj vtedajší starosta Sofie Dimităr Petkov.[2][5]
V priebehu roku 1918 prebehli na chráme rozsiahle reštauračné práce predovšetkým v dôsledku zemetrasenia, ktoré sa udialo v tom istom roku a poškodilo budovu v jej západnej časti. Po tejto rekonštrukcii prebehlo v rokoch 1919 – 1921 vyzdobenie vnútorných stien chrámu freskami.[6] V priebehu 20. rokov 20. storočia bola budova chrámu elektrifikovaná.[6] V roku 1927 bola v chrámovom dvore vybudovaná vodná nádrž, ktorá zbierala vodu zo svahu pri základoch budovy Turby Bâlîho Efendiho a odvádzala ju vybudovanými rúrami do kašny na ceste pred chrámovým dvorom.[6]
V roku 1955 bol budove pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[1]
V 70. rokoch 20. storočia boli prerušené vodovodné rúry, ktoré napájali kašnu na ceste pri chrámovom dvore a kašna bola napojená na obecný vodovod.[6] V roku 1986 prebehli reštauračné práce na freskovej výzdobe chrámu.[7]
Po začatí rusko-ukrajinskej vojny sa farnosť Chrámu svätého Eliáša aktívne účastnila zbierky na pomoc ukrajinským utečencom a takisto aj zbierky pre ľudí postihnutých zemetrasením, ktoré v roku 2023 zasiahlo Turecko a Sýriu.[8]
Chrám je v súčasnosti (2025) plne funkčným chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi a konajú sa v ňom pravidelne Božské liturgie.[3]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]
Meno architekta, ktorý zhotovil projekt pre výstavbu chrámu nie je známe, hlavní staviteľskí majstri, ktorí výstavbu viedli boli Vele Dimov, D. Petrov a Aleksi Mirčev.[2][5] Budova je postavená z kameňa a tehál.[3]
Chrám je krížovo-kupolového typu,[2][4] je trojloďový s vnútorným pôdorysom v tvare kríža.[4] Budova má jednu veľkú centrálne položenú kupolu a osem menších špicatých kupol v rohoch budovy.[2][3] Je dlhá 30 metrov, široká 17 metrov a dosahuje výšky 12 metrov.[3]
Chrámový dvor má rozlohu 1,2 hektára.[2]
Výzdoba interiéru
[upraviť | upraviť zdroj]V interiéri chrámu sa na stenách nachádza osemdesiat freskových ikon, ktoré boli zhotovené v rokoch 1919 – 1921,[3] pričom autormi fresiek boli umelci Kiril Kănčev, Žečko Mandov a Anton Mitov, pričom jednu z nástenných ikon zhotovil aj protojerej Asen Minev.[6] Svojimi rozmermi, ako aj technikou maľby sa vynímajú predovšetkým maľby, ktoré zobrazujú svätého proroka Eliáša a svätých Cyrila a Metoda.[4]
Ikonostas je dielom Aleksiho Mirčeva a jeho syna Nestora Aleksieva. Malé ikony a dvere ikonostasu sú dielom Savu Popova, veľké ikony sú dielom Ivana Dimitrova z Triavny.[2] Ikony ikonostasu sa vyznačujú vysokou umeleckou hodnotou.[4]
Vladársky trón a centrálny prestol sú zhotovené drevorezbou zhotovenou podľa princípov debarskej drevorezbárskej školy,[3] pričom vladársky trón je dielom Nestora Aleksieva.[2]
V chráme sa nachádzajú dva prestoly, jeden centrálny a druhý sa nachádza v chrámovej kaplnke, ktorý je zasvätený svätému prorokovi Jeremiášovi (s chrámovým sviatkom 1. mája).[3]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[1]
Dátum zapísania do zoznamu kultúrnych pamiatok: 1955[1]
Dôvod ochrany: architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota stavby[1]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
celkový pohľad na chrám z východu
celkový pohľad na chrám z juhu
celkový pohľad na chrám zo severovýchodu
pohľad na západnú fasádu chrámu
pohľad na východnú fasádu chrámu
pohľad na centrálnu časť južnej fasády
pohľad na centrálnu časť severnej fasády
pohľad na chrám zo severu
pohľad na vchod do chrámu v západnej fasáde
pohľad na predsieň s vchodom v severnej fasáde
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Списък на НКЦ в област София град [online]. ninkn.bg, [cit. 2025-08-02]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 MINEV, Stefan P.; CVETKOV, Diľan D.. Istorija na chram Sveti prorok Ilija v Kňaževo i na voennija pametnik v chramovija dvor. Sofia : Izdatelska kăšta "Arimateja", 2023. 102 s. ISBN 978-619-92295-2-1. S. 57 – 60.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 Национален публичен регистър на храмовете в Република България. Св. прор. Илия [online]. hramove.bg, [cit. 2025-08-02]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 6 TIŤANOVA, Antoaneta. Sofija – ot 7 izvora voda. Sofia : Stolična obština. 96 s. ISBN 978-619-7030-21-1. S. 60 – 61.
- 1 2 3 4 Георги Тодоров. За храма [online]. hramsvetiilia.com, [cit. 2025-08-02]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 MINEV, Stefan P.; CVETKOV, Diľan D.. Istorija na chram Sveti prorok Ilija v Kňaževo i na voennija pametnik v chramovija dvor. Sofia : Izdatelska kăšta "Arimateja", 2023. 102 s. ISBN 978-619-92295-2-1. S. 65.
- ↑ MINEV, Stefan P.; CVETKOV, Diľan D.. Istorija na chram Sveti prorok Ilija v Kňaževo i na voennija pametnik v chramovija dvor. Sofia : Izdatelska kăšta "Arimateja", 2023. 102 s. ISBN 978-619-92295-2-1. S. 72.
- ↑ MINEV, Stefan P.; CVETKOV, Diľan D.. Istorija na chram Sveti prorok Ilija v Kňaževo i na voennija pametnik v chramovija dvor. Sofia : Izdatelska kăšta "Arimateja", 2023. 102 s. ISBN 978-619-92295-2-1. S. 72.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Eliáša (Kňaževo, Sofia)
