Chrám svätého Michala archanjela (Peruštica)
| Chrám svätého Michala archanjela | |
| pravoslávny chrám – kostnica | |
 pohľad na chrám z juhovýchodu
| |
| Patrocínium: Michal | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Peruštica |
| Mesto | Peruštica |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°03′19″S 24°32′45″V / 42,0551897°S 24,5458337°V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| Architekt | Nikola Giulemetov |
| Materiál | kamenné bloky |
| Výstavba | 1847 – 1848 |
| - dokončenie | 1848 |
| Dátum | |
| - posvätenia (svätiteľ) | 8. november 1849 (metropolita Nikifor) |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: Perushtitsa church-ossuary | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätého Michala archanjela (bulh. Църква „Свети Архангел Михаил“ – Cărkva „Sveti Archangel Michail“)[1][2][3][4][5] je pravoslávny chrám nachádzajúci sa v meste Peruštica v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[6][7][8][5][1][3][4] Má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.[3][6][7]
Iné názvy[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám je známy aj ako Historický chrám svätého Michala archanjela (bulh. Историческата църква „Свети Архангел Михаил“ – Istoričeskata cărkva „Sveti Archangel Michail“),[7] Chrám obety svätého Michala archanjela (bulh. Храмът на саможертвата „Свети Архангел Михаил“ – Chramăt na samožertvata „Sveti Archangel Michail“),[5] Chrám svätých archanjelov (bulh. Църква „Свети Архангели“ – Cărkva „Sveti Archangeli“),[6] alebo Chrám svätých Gabriela a Michala archanjelov (bulh. Църква „Свети Архангели Гавраил и Михаил“ – Cărkva „Sveti Archangeli Gavrail i Michail“).[8]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Budova leží v centrálnej časti mesta Peruštica[6][3] v susedstve budovy Historického múzea.[3]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám bol druhým chrámom postaveným v Peruštici a bol vystavaný v rokoch 1847 – 1848, teda počas osmanskej nadvlády nad Bulharskom. Starší Chrám svätého Atanáza už kapacitou obyvateľom nepostačoval a nachádzal sa mimo vtedajšej dediny. Nakoniec sa preto obyvatelia Peruštice dohodli na výstavbe nového chrámu, ktorý mal byť zasvätený archanjelovi Michalovi a mal sa nachádzať v centre dediny.[5]
Problémom sa ukázalo byť miesto vybrané pre výstavbu. Na mieste sa totiž nachádzali záhrady a aby obyvatelia dostali úradné povolenie, bolo potrebné aby občan tureckej národnosti potvrdil, že vybrané miesto je miestom, kde sa už v minulosti nachádzal buď chrám, alebo kresťanský cintorín. Obyvatelia Peruštice požiadali o pomoc tureckého obyvateľa Chadžiho Nasăfa z dediny Ustina, ktorý (krivo) dosvedčil, že na mieste vídaval peruštické ženy zapaľovať sviečky. Povolenie na výstavbu bolo obyvateľom Peruštice následne udelené a tí z vďačnosti obdarovali Chadžiho Nasăfa kožuchom, lemovaným kožušinami. Následné obyvatelia začali so zhromažďovaním materiálu na výstavbu a na jar v roku 1847 sa začalo s výstavbou.[5]
Budova bola postavená bracigovskými majstrami [3] v rokoch 1847[7] – 1848,[3][4][7] úplne však bola dokončená až v roku 1852.[4] Celá stavba bola kompletne financovaná z darov obyvateľov Peruštice.[7] Chrám bol vysvätený 8. novembra 1849[2][7][5] a vysvätil ho vtedajší metropolita Nikifor.[5]
Chrám je tragicky spojený s udalosťami Aprílového povstania v roku 1876.[1][3][7] V priebehu potláčania povstania v budove našlo posledné útočisko[1][3][7] približne 600 obyvateľov Peruštice, predovšetkým žien, detí a starcov, ako aj posledných ostávajúcich peruštických povstalcov. Turci pri dobíjaní budovy podpálili západné dvere do chrámu.[3] Dvaja obyvatelia Peruštice – Kočo Čistemenski a Spas Ginev – nechceli padnúť tureckým vojskám do rúk živí, v dôsledku čoho zastrelili najskôr členov svojej rodiny a následne spáchali samovraždu.[8][3] Ich príklad potom nasledovalo ešte približne 20 ľudí.[3][7] Budova bola obliehaná niekoľko dní a neskôr aj ostreľovaná osmanským delostrelectvom, až nakoniec 1. mája 1876 padla do rúk Turkom.[7] Aj v dôsledku paľby osmanskej artilérie bola budova poškodená a kompletne vypálená.[1][3]
Celkovo v chráme zahynulo 347 obyvateľov Peruštice.[3][1] Obyvatelia ktorí prežili, boli po potlačení povstania odvedení do Plovdivu.[7] Po oslobodení Bulharska[4] bola budova obnovená v pôvodnom vzhľade.[3][4][1]
V roku 1971 bol chrámu udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[5][6]
Dôležitá reštaurácia budovy prebehla v roku 2007.[3][7] Urobená bola podľa projektu Nikolu Stojanova, pričom predmetom bola predovšetkým konzervácia budovy.[7]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Budovu postavili bracigovskí majstri.[3][4][1] O mene konkrétneho hlavného majstra sa vedú dohady, ale podľa P. Berbenlieva, ktorý robil architektonický prieskum a zákres budovy išlo o Nikolu Giulemetova.[4] Niektoré zdroje uvádzajú, že výstavba prebiehala pod vedením majstrov z Pazardžiku.[5]
Ide o masívnu trojloďovú budovu[3][1][4][7] s jednou apsidou so sedlovou strechou.[4]
Chrám je postavený z masívnych kamenných blokov, širokých až jeden meter.[3] Klenby sú postavené z tehál.[4] Podlahu chrámu tvoria[7][3] nepravidelné[7] kamenné dosky.[3][7]
Historik Konstantin Jireček v svojej práci tvrdil, že budova mala pôvodne dve kupoly, no ani pri prieskume budovy sa neobjavilo nič, čo by toto tvrdenie potvrdilo a že by podobné časti niekedy v minulosti existovali.[4]
Ikony chrámu boli vytvorená ikonopiscami z Pazardžiku,[3][5] pričom niektoré z ikon namaľoval slávny ikonopisec Stanislav Dospevski.[3][7]
V stenách chrámu ostali zachované stopy po guľkách, ohni a ďalších poškodeniach, ktoré na chráme zanechali udalosti Aprílového povstania.[3]
Z dôvodu svojej tragickej súvislosti s udalosťami Aprílového povstania je chrám hodnotný skôr historicky než z architektonického hľadiska.[4]
Múzeum kostnica[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám má pridelený štatút múzea kostnice[3][4] a chráni pamiatku obyvateľov Peruštice ktorí v chráme zahynuli.[8]
V chráme sa nachádza veľký kamenný sarkofág v ktorom sú uložené pozostatky obyvateľov Peruštice, ktorí zahynuli v priebehu Aprílového povstania.[1][3] Sarkofág bol postavený v roku 1966.[3][7] Na východnej stene chrámu v priestore oltára[3] sa nachádzajú mramorové dosky s menami zosnulých.[3][1]
Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]
- Udalosti Aprílového povstania spojené s chrámom a hrdinstvo zosnulých obyvateľov Peruštice sú zvečnené tzv. otcom bulharskej literatúry Ivanom Vazovom v óde Kočo (bulh. Кочо) z cyklu Epopeja na zabravenite (bulh. Епопея на забравените, doslova Epos zabudnutých).[7]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[6][3]
Chrám bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 1971[6][7] (publikované v Štátnom vestníku (bulh. Държавен вестник – Dăržaven vestnik) č. 43 z roku 1971). Dôvodom zaradenia na zoznam je historická ako aj architektonická hodnota budovy.[6]
Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Cărkva „Sveti Archangeli“ (bulh. Църква „Свети Архангели“, doslova Chrám svätých archanjelov).[6]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
celkový pohľad na chrám zo severu -
celkový pohľad na chrám z juhu -
celkový pohľad na chrám z východu -
celkový pohľad na chrám zo západu -
pohľad na spodnú časť východnej fasády s apsidou -
pohľad na severnú fasádu chrámu -
pohľad na západnú fasádu chrámu -
pohľad na južnú fasádu chrámu -
detailný pohľad na vrchnú časť západnej fasády -
detailný pohľad na apsidu -
detail z východnej fasády -
pohľad na časť južnej fasády -
pohľad na južný vchod do chrámu -
pohľad na západný vchod do chrámu -
pohľad na kašnu v chrámovom dvore
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 9 – pan-rem. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104319. S. 3372. (po bulharsky)
- ↑ a b STOJANOVA, Kresa. Peruštica – selište ostojalo na burite – Letopis 1878 – 1944 – Dati i săbitija. Plovdiv : Sdruženie „Petăr Bonev Tošev“ – Izdatelstvo Studio 18. 2021. 190 s. ISBN 9786197249743. S. 3. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 381 – 382. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 292. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j Черквите на възраждането - Храмът на саможертвата „Св. Архангел Михаил” [online]. museumperushtitsa.com, [cit. 2022-10-25]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i mc.government.bg, [cit. 2022-08-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v Историческата църква „Св. Архангел Михаил“ [online]. perushtitsa.bg, [cit. 2022-10-25]. Dostupné online. Archivované 2022-10-26 z originálu.
- ↑ a b c d NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 801. (po bulharsky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Michala archanjela (Peruštica)
