Chrám svätého Mikuláša (Dolen)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 41°37′26″S 23°55′54″V / 41,6237837°S 23,9317417°V / 41.6237837; 23.9317417
Chrám svätého Mikuláša
pravoslávny chrám
Dolen12-2016-P160-church01.jpg
pohľad na budovu chrámu z jednej z kamenných uličiek Dolenu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Blagoevgrad
Okres Satovča
Mesto Dolen (Blagoevgrad)
Náboženstvo Kresťanstvo
 - pravoslávne kresťanstvo Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice 41°37′26″S 23°55′54″V / 41,6237837°S 23,9317417°V / 41.6237837; 23.9317417
Výstavba 1834 - 1837
 - dokončenie 1837
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Legenda kosciol.svg
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Chrám svätého Mikuláša (bulh. Църква „Свети Никола”Cărkva „Sveti Nikola“) je pravoslávny chrám z prvej polovice 19. storočia nachádzajúci sa v dedine Dolen v Blagoevgradskej oblasti v južnom Bulharsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[1][2][3][4][5][6]

Charakteristika a dejiny[upraviť | upraviť kód]

Chrám svätého Mikuláša bol postavaný v období bulharského národného obrodenia v rokoch 1834 - 1837.[5][1][2][3][4][7][5] Zvonica bola úplne dokončená až o 100 rokov neskôr.[7] V roku 1977 bola dedina Dolen vyhlásená za architektonicko-historickú rezerváciu a budove chrámu bol spolu s ďalšími 70 stavbami v dedine priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[1][2][3][4][7]

Budova je zvnútra bohato vyzdobená stenomaľbami a stropná drevená časť je taktiež farebne zdobená. Raritou sú fresky znázorňujúce diabla a jeho pomocníkov, ktoré sa nachádzajú napravo od vchodu do budovy chrámu.[6][1][2][4][7] Okrem stenomalieb a zdobeného stropu sa v chráme nachadza aj veľké množstvo vzácnych ikon, ktoré boli podarované z rôznych častí sveta.[4] Časť ikon, ktoré sa nachádzajú vo vrchnej časti ikonostasu, vyhotovil známy stenopisec Georgi Filipov.[5]

Súčasťou chrámu bola aj škola, ktorá sa nachádza v podzemnej miestnosti.[1][3][7]

Chrámový zvon bol počas histórie chrámu dvakrát ukradnutý, ale v obidvoch prípadoch sa znovu našiel. Po druhej krádeži bol zvon upravený tak, aby bol ťažší a tým viac zabezpečený proti ďalšiemu prípadnému odcudzeniu. Tohto sa dosiahlo tak, že miestni obyvatelia roztopili medené sudy a vzniknutá kovová hmota, spolu s kovovou hmotou, ktorá vznikla roztavením zlata, ktoré na tento účel bolo darované z Ruska bola pritavená na zvon.[2]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]