Chrám svätého Mikuláša z Myry (Sofia)
| Chrám svätého Mikuláša z Myry | |
| pravoslávny chrám | |
 pohľad na chrám z juhozápadu | |
| Patrocínium: Svätý Mikuláš, arcibiskup z Myry, divotvorca | |
| Štát |  Bulharsko |
|---|---|
| Oblasť | Sofia |
| Okres | Stoličný |
| Mesto | Sofia |
| Rajón | Sredec |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°41′45″S 23°19′22″V / 42,695833°S 23,322778°V |
| Výstavba | 13. storočie |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci Sofie (interaktívna mapa) | |
| Wikimedia Commons: Saint Nicholas Church, Sofia | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätého Mikuláša z Myry (bulh. Църква „Свети Николай Мирликийски“ – Cărkva „Sveti Nikolaj Mirlikijski“)[1][2][3] je chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi z 13. storočia, ktorý sa nachádza sa v meste Sofia v oblasti Sofia v juhozápadnom Bulharsku.[4][1][5][6][7]
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[2][3] Patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálnej architektúry predobrodeneckého obdobia na území Sofie.[7]
Je svojimi dejinami jedným z najstarších chrámov v Sofii.[4][1][5] Bol v priebehu svojej histórie veľakrát poškodený a obnovovaný.[1][4] V časoch najväčšieho rozmachu pôsobil ako metropolitný chrám.[5] Je zároveň jediným dochovaným chrámom na území Sofie s chórom.[7]
Iné názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám je známy aj ako Chrám svätého Mikuláša z Myry Divotvorcu (bulh. Църква „Свети Николай Мирликийски Чудотворец“ – Cărkva „Sveti Nikolaj Mirlikijski Čudotvorec“),[4][6] Chrám svätého Mikuláša Divotvorcu (bulh. Църква „Свети Николай Чудотворец“ – Cărkva „Sveti Nikolaj Čudotvorec“),[1] alebo Kaplnka svätého Mikuláša z Myry (bulh. Параклис „Свети Николай Мирликийски“ – Paraklis „Sveti Nikolaj Mirlikijski“).[5]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám svätého Mikuláša z Myry sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v rajóne Sredec na ulici „Car Kalojan“ (bulh. улица „Цар Калоян“, doslova ulica cára Kalojana) č. 8,[2][3][4] oproti budove Sofijskej metropoly.[6]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá budova
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodný chrám vznikol v priebehu 4. storočia, pričom ho nechal postaviť cisár Konštantín I. Veľký. Chrám bol súčasťou jeho rezidencie.[1][4][5]
Súčasná budova
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasný chrám (do dnešnej doby však niekoľkokrát významne prestavaný) si nechal postaviť ako rodinný chrám a súčasť svojej mestskej rezidencie v 13. storočí sebastokrator Kalojan.[1][4][5] V cestopise nemeckého cestovateľa a evanjelického teológa Stephana Gerlacha z roku 1578 sa chrám spomína pod názvom Chrám svätého Mikuláša Veľkého,[1][4] pričom je jedným z jedenástich chrámov v Sofii, ktoré Gerlach vo svojom cestopise opísal.[7]
V období bulharského národného obrodenia (18. storočie až rok 1878) bol chrám niekoľkokrát obnovovaný a prestavovaný až do podoby veľkého trojloďového chrámu so zvonicou.[1][4][5]
V roku 1939 chrám prichýlil bývalých duchovných, ktorí boli vylúčení z ruskej cirkvi po tom, čo ich sovietske veľvyslanectvo vyhlásilo za bielogvardejcov. Medzi nimi bol arcibiskup Serafim Sobolev, ktorého sarkofág sa nachádza v krypte ruského Chrámu svätého Mikuláša na bulvári cára Osloboditeľa.[6] 30. marca[6] 1944 bola budova chrámu vážne poškodená v dôsledku zásahu bombou pri leteckom bombardovaní Sofie.[1][4][5][6] Chrám bol následne obnovený v priebehu 50. rokov 20. storočia[1][4][5][6] na naliehanie bulharského patriarchu Kirila.[6]
V roku 1955 bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[2][3]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Čiastočne sú zachované aj časti stien pôvodného chrámu zo 4. storočia. Nachádzajú sa v malej kaplnke, ktorá sa nachádza v interiéri chrámu vľavo od vchodu.[1][4]
V dnešnej podobe po poslednej obnove chrám architektonicky pripomína bulharskú stredovekú malú kaplnku.[5] Väčšia časť dnešnej budovy chrámu však pochádza z rekonštrukčných prác v 50. rokoch 20. storočia, zo stredovekej budovy je zachovaná jedna stena[1][4] (severná)[6] a taktiež pôvodná podlaha, v dôsledku čoho chrám pôsobí, ako keby bol zasadený pod úroveň terénu.[1][4] Ide o malú jednoloďovú stavbu s konchami vo východnej a severnej fasáde. Keďže sa aj v južnej fasáde nachádza stavebne upravovaný výklenok, je pravdepodobné, že chrám bol pôvodne trojkonchálny, pričom koncha v južnej fasáde bola odstránená v rámci jednej z mnohých neskorších stavebných úprav.[7]
Z architektonického hľadiska je zaujímavá severná koncha, ktorá zastávala funkciu chóru. V spodnej časti predstavuje pravouhlú stavbu, ktorá vo vrchnej časti prechádza do baldachýnovej klenby. V konche je vstavaných päť hlinených rúr, ktoré slúžia na zlepšenie akustiky.[7]
Apsida vo východnej fasáde je vyššia a širšia než severná koncha. Severne od apsidy sa nachádza nika, ktorá slúžila ako prothesis.[7]
V chráme sa uchováva ikona zobrazujúca svätého Mikuláša z Myry, ktorá je považovaná za zázračnú, keďže bez ujmy prestala bombardovanie v roku 1944.[1][4]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[2][3]
Dôvod pamiatkovej ochrany: historická, architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota budovy[2][3]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
pohľad na chrám zo severozápadu
celkový pohľad na chrám z juhovýchodu
celkový pohľad na chrám zo severovýchodu
pohľad na západnú fasádu chrámu
pohľad na južnú fasádu chrámu
pohľad na severnú fasádu chrámu
vyobrazenie svätého Mikuláša z Myry nad vchodom do chrámu
pohľad na stenu chrámu zachovanú z 13. storočia
pohľad na chrám na historickej fotografii z konca 19. storočia
pohľad na interiér chrámu
.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – Sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija", 2024. 704 s. ISBN 978-954-8104-43-2. S. 496.
- 1 2 3 4 5 6 7 Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Списък на НКЦ в област София град [online]. ninkn.bg, [cit. 2025-06-18]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 6 7 Наследството на София [online]. io.morphocode.com, [cit. 2025-06-22]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud", 2017. 420 s. ISBN 978-954-8104-36-4. S. 343 – 344.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar; TULEŠKOV, Nikolaj. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Izdatelstvo "Direct services", 2017. 180 s. ISBN 978-954-8931-51-9. S. 103.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 "Св. Николай Мирликийски-Чудотворец“ - гр. София [online]. svetimesta.com, [cit. 2025-06-22]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 6 7 ANGELOV, Angel. Pametnici na christijanskoto monumentalno izkustvo v Zapadna Bălgarija – XVI – părvata polovina na XVII vek. Sofia : Sofijski Universitet "Sv. Kliment Ochridski" – Universitetski kompleks po humanitaristika "Alma Mater"/Fond "Naučni izsledvanija pri Ministerstvo na obrazovanieto i naukata"/Izdatelstvo "Faber", 2013. 240 s. ISBN 978-954-400-983-0. S. 163 – 164.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Mikuláša z Myry (Sofia)
