Chrám svätých Cyrila a Metoda (Sofia)

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chrám svätých Cyrila a Metoda
pravoslávny chrám
pohľad na chrám zo západu
Patrocínium: Cyril a Metod
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Sofia
Okres Sofia
Mesto Sofia
Rajón Văzraždane
Náboženstvo Kresťanstvo
 - pravoslávne kresťanstvo Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice 42°42′11″S 23°19′15″V / 42,7031605°S 23,3208536°V / 42.7031605; 23.3208536
Dĺžka 30 m
Šírka 20 m
Výška 27 m
 - hlavnej lode 18 m
 - najvyššej veže 27 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
 - počet veží 2
 - počet kupol 1
Architekti Nikola Torbov (projekt), Aleksi Načev (projekt), Anton Trifonov (staviteľ)
Štýly novobarok, byzantský
Výstavba 1894 – 1909
 - dokončenie 1909
Dátum  
 - posvätenia (svätiteľ) 10. mája 1909 (Partenij (sofijský metropolita))
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Saints Cyril and Methodius Church, Sofia
Webová stránka: http://symvol.org/simvolnavqrata/
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Chrám svätých Cyrila a Metoda (bulh. Храм „Свети Свети Кирил и Методий” – Hram „Sveti Sveti Kiril i Metodij“)[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10] je pravoslávny chrám zo začiatku 20. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6][7] Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[8][1][4]

Iné názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Celý komplex aj s priľahlými budovy je v zozname kultúrnych pamiatok uvedený pod názvom Komplex chrámu svätých Cyrila a Metoda a jedálne pre deti bez domova (bulh. Комплекс от църква „Свети свети Кирил и Методий” и трапезария за безпризорни деца – Kompleks ot cărkva „Sveti sveti Kiril i Metodij“ i trapezarija za bezprizorni deca).[8]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám leźí v centrálnej časti mesta[1][8][4][2][6] v rajóne Văzraždane (bulh. Възраждане) v štvrti Starite Pazarišta (bulh. Старите Пазарища)[8] medzi ulicami Vašington (bulh. улица „Вашингтон“), Sv. sv. Kiril i Metodij (bulh. улица „Св. св. Кирил и Методий“) a bulvárom St. Stambolov (bulh. булевард „Ст. Стамболов“).[4][2]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na mieste dnešnej budovy stál predtým chrám zasvätený Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu,[6][1] tento bol však poškodený v priebehu zemetrasenia v roku 1869[1] a následne v roku 1891 bol pri prestavbe okolitých ulíc zbúraný.[4][6] Dátum výstavby tohto chrámu nie je známe, je však spomenutý v rukopise z roku 1782.[6]

Finančné prostriedky na výstavbu nového chrámu boli zbierané priamo veriacimi, časť parcely na ktorej chrám stojí bola farnosti venovaná vtedajším námestkom sofijského starostu.[1]

pohľad na chrám z juhovýchodu

Výstavba dnešnej budovy prebehla v rokoch 1894 – 1909[1] (udávajú sa aj roky 1892 – 1909,[4][2] 1897 – 1909,[6] 1896 – 1909[5]).

Výstavba chrámu sa začala v roku 1897, ale čoskoro bola prerušená z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na výstavbu a postavené tak boli iba základné časti.[9] Výstavba neskôr pokračovala od roku 1901.[10] Chrám bol vysvätený[2][4][9] 10. mája[4][9] 1909[2][4][9] sofijský metropolitom Partenijom. Na ceremónii sa zúčastnil aj bulharský cár Ferdinand I. s manželkou Eleonórou von Reuss–Köstritzovou.[4][9] V roku 1919 prebehla rekonštrukcia južnej fasády budovy,[4][9] v rámci ktorej bola k budove pristavaná kaplnka.[4]

V roku 1925 začala pri chráme fungovať školská jedáleň.[6] V roku 1927 bola pri chráme otvorená jedáleň pre deti bez domova a chudobných.[4][6] V roku 1928 bola v blízkosti chrámu postavená budova fary.[9] V roku 1978 bola budova vyhlásená za kultúrnu pamiatku miestneho významu.[8]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám svätých Cyrila a Metoda je jedným z prvých chrámov, ktoré sa začali stavať na území Sofie po oslobodení Bulharska v roku 1878.[4] Budova bola postavená podľa projektu architektov Nikolu Torbova a[1][4][6] Aleksiho Načeva.[2][5][7][3] Staviteľ bol Anton Trifonov.[3]

Chrám je postavený v novobarokovom slohu s prvkami byzantskej architektúry a lombardského dekoru, pričom takýto mix je typický pre architektúru bulharského národného romantizmu z prelomu 19. a 20. storočia.[3]

detailný pohľad na severnú vežu

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám je dlhý 30 metrov, široký 20 metrov a výška v najvyššej časti kupoly dosahuje približne 27 metrov.[9] Výška najvyššej lode dosahuje 18 metrov.[5] Ide o pomerne veľkú budovu s centrálne položenou kupolou a dvomi vysokými zvonicami v západnej časti chrámu, ktoré stoja po bokoch hlavného vchodu.[1][4][6][7] Chrám je trojloďový.[4][6][7] Bol postavený klasickým štýlom zo striedajúcich sa radov kameňov a tehál, ako spojivo bola použitá malta.[5]

Kupola dominuje centrálnej časti naosu, je postavená na kruhovej základni a v interiéri podopieraná štyrmi masívnymi stĺpmi.[1][6][7][5] Bočné lode majú klenuté stropy a nachádzajú sa v nich galérie, oddelené od centrálnej lode stĺporadím.[4][6][7][5] Vo východnej časti sa nachádzajú tri apsidy z ktorých centrálna je najvyššia.[1][6] Pred vchodom do chrámu v jeho západnej časti medzi zvonicami sa nachádza sčasti odkrytá predsieň.[6]

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Interiér chrámu je priestranný. V západnej časti sa nachádza empora, predĺžená aj do severnej a južnej časti naosu.[1][6] Vo východnej časti v priestore pred bočnými apsidami sa nachádzajú diakonikon a prothesis.[6][7][5] Okná sú vysoké, pričom v niektorých sa nachádzajú ozdobné vitráže.[1] Podlaha chrámu je tvorená viacfarebnou mozaikou.[1]

Steny chrámu nie sú zdobené maľbami. Maľbami sú však vyzdobené steny kupoly,[1][3][7][5] kde sa nachádzajú maľby Krista Všedržiteľa, ako aj evanjelistov Lukáša, Jána,Matúša a Mareka.[1]

Ikonostas, hlavný biskupský trón a ambón sú vyrezávané z dreva a sú dielom jedného z posledných predstaviteľov trevnenskej umeleckej školy – Georgiho Marangozova. Na ikonostase pracoval v rokoch 1908 – 1909[7][5][1][4][6] potom, čo vyhral konkurz na jeho zhotovenie. Za prevedenie ikonostasu bol vyznamenaný rádom Za občiansku zásluhu (bulh. За гражданска заслуга – Za graždanska zasluga).[1][4][6] Na ikonostase s Georgim Marangozovom spolupracoval Ivan Kosev.[7][5]

Ikony v centrálmom cárskom rade zhotovil ikonopisec Ivan Dimitrov v priebehu roku 1909.[1][4][6] Ďalšie ikony sú dielom umelcov Stefana Ivanova, Gospodina Žeľazkova, Stefana Badžova a Apostola Christova.[4] Veľké ikony sa nachádzajú na schodisku, ktoré vedie ku chrámovej kupole. Medzi nimi sú najvýznamnejšie ikony zobtazujúce patrónov chrámu svätých Cyrila a Metoda.[1][6]

Celkovo sa v chráme nachádzajú tri tróny, pričom centrálny je zasvätený patrónom chrámu svätým Cyrilovi a Metodovi, severný Trom svätiteľom a južný svätému Pantaleónovi.[6]

Kaplnka Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu[upraviť | upraviť zdroj]

Kaplnka Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu sa nachádza pri južnej fasáde chrámu. Bola k chrámu pristavaná v priebehu roku 1919.[4]

Chrámový komplex[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám je súčasťou celého komplexu budov. Okrem samotného chrámu sa v severnej časi dvora nachádzajú budovy fary a dvojposchodová budova jedálne pre deti bez domova, ktoré boli postavené v 20. rokoch 20. storočia.[1][6]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[1][8]

Kostol aj s budovou fary boli vyhlásené za kultúrne pamiatky miestneho významu v roku 1978 pod číslom spisu 125 (publikované v Štátnom vestníku (bulh. Държавен вестник – Dăržaven vestnik) č.40 z roku 1978). Dôvodom zaradenia na zoznam je architektonicko-staviteľská ako aj umelecká hodnota budovy.[8]

Patrocínium[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám je zasvätený svätým Cyrilovi a Metodovi, ako aj ich učedníkom svätému Klimentovi, svätému Naumovi, svätému Sávovi, svätému Gorazdovi a svätému Angelárovi.[10]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • pohľad na chrámový komplex z juhozápadu
    pohľad na chrámový komplex z juhozápadu
  • pohľad na chrám zo severu
    pohľad na chrám zo severu
  • pohľad na chrám z východu
    pohľad na chrám z východu
  • pohľad na západnú fasádu chrámu
    pohľad na západnú fasádu chrámu
  • detailný pohľad na južnú vežu
    detailný pohľad na južnú vežu
  • pohľad na hlavný vchod do chrámu
    pohľad na hlavný vchod do chrámu

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 10 – rem-son. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104326. S. 3915. (po bulharsky)
  2. ↑ a b c d e f g h RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 103. (po bulharsky)
  3. ↑ a b c d e f STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 271. (po anglicky)
  4. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 346 – 347. (bulharsky)
  5. ↑ a b c d e f g h i j k l MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 92 – 93. (po bulharsky)
  6. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 517 – 518. (po bulharsky)
  7. ↑ a b c d e f g h i j k KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 433 – 434. (po bulharsky)
  8. ↑ a b c d e f g h Наследството на София [online]. io.morphocode.com, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online.
  9. ↑ a b c d e f g h i Symvol. ИСТОРИЯ НА ХРАМА [online]. symvol.org, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online.
  10. ↑ a b c Църква Св.Св.Кирил и Методий [online]. poseti.guide-bulgaria.com, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chrám_svätých_Cyrila_a_Metoda_(Sofia)&oldid=7448020“