Chrám svätej Sofie (Sofia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 42°41′47″S 23°19′52″V / 42,696515°S 23,331152°V / 42.696515; 23.331152
Chrám svätej Sofie
pravoslávny chrám
Sv sofiya01.jpg
Chrám svätej Sofie – pohľad z juhu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Sofia
Okres Sofia
Mesto Sofia
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice 42°41′47″S 23°19′52″V / 42,696515°S 23,331152°V / 42.696515; 23.331152
Dĺžka 46,5 m
Šírka 23 m
Výška 19,7 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
Štýl byzantský
Výstavba súčasná budova koncom 5. a začiatkom 6. storočia
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Legenda kosciol.svg
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Saint Sophia Church, Sofia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Chrám svätej Sofie (bulh. Храм "Света София"Chram „Sveta Sofia“), známy aj ako Bazilika svätej Sofie (bulh. Базилика "Света София"Bazilika „Sveta Sofia“) (prípadne aj ako katedrála) je pôvodne ranokresťanský a dnes pravoslávny chrám (v období druhej bulharskej ríše katedrálny chrám) nachádzajúci sa v centre mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku.[1][2]

Charakteristika a dejiny[upraviť | upraviť kód]

Mesto Sofia bolo v minulosti známe pod viacerými názvami (napr. Serdika, Sredec, alebo Triadica) a svoje súčasné meno, pod ktorým je známe zhruba od polovice 14. storočia, dostalo práve podľa chrámu svätej Sofie, ktorý bol v tom čase katedrálnym chrámom mesta.[2]

Samotná budova bola postavená na mieste serdickej nekropoly ako cintorínsky chrám.[2] Súčasná budova je štvrtá, ktorá na tomto mieste stojí. Prvý chrám, ktorý na mieste stál (zvyšky objavené v rokoch 1910 – 1911) bola jednoloďová budova s jednou apsidou a stála na mieste najpravdepodobnejšie medzi rokmi 376 – 382. Druhý chrám bol postavený niekedy počas vlády imperátora Teodisija I. (379 – 395) a zbúraný bol na konci 4. storočia. Bola to trojloďová bazilika s apsidou vo východnej stene a ako hlavná loď bola použitá predsieň prvého chrámu. Tretí chrám bol taktiež trojloďová bazilika s apsidou vo východnej stene. Výstavba prebiehala na konci 4. a začiatkom 5. storočia. Súčasná, štvrtá budova bola postavená koncom 5. a začiatkom 6. storočia.[1] Pomerne krátka existencia starších chrámov bola spôsobená nájazdmi Gótov a Húnov.[3]

V období prvej bulharskej ríše bol chrám hlavným mestským chrámom a v období druhej bulharskej ríše chrámom katedrálnym. Po obsadení Sofie osmanskými Turkami bola budova zmenená na mešitu, ale už v roku 1443 sa stala opäť na krátky čas pravoslávnym chrámom. V tomto roku bola Sofia oslobodená spojeneckými kresťanskými vojskami pod vedením Vladislava III. a Jána Huňadyho, tureckí správcovia boli vyhnaní a mesto bolo dané do priamej správy sofijského metropolitu. Na mešitu bola budova opäť zmenená začiatkom 16. storočia poturčeným Chorvátom Sijavušom pašom. V rokoch 1818 a 1858 Sofiu postihli dve silné zemetrasenia a obidve budovu poškodili. V priebehu druhého zemetrasenia spadol minaret, ktorý pri svojom páde zabil niekoľko moslimských veriacich. Po tejto udalosti sa tureckí moslimskí predstavitelia rozhodli budovu opustiť a ostala nejaký čas nevyužitá. Po oslobodení Bulharska sa využívala nejaký čas ako skladisko plynu, ktorým sa zapaľovali pouličné lampy. Neskôr v chráme po dlhé roky prebiehali archeologické výskumy, budova sa reštaurovala a rekonštruovala a v roku 1930 znovu ako pravoslávny chrám otvorila svoje dvere veriacim. Slávnostne vysvätený (ceremónie sa zúčastnil aj cár Boris III. s rodinou a väčšina vtedajšej politickej a náboženskej elity) bol chrám 21. septembra toho istého roku.[2] Neskôr v období socializmu bol chrám zatvorený a znovu daný do používania veriacim bol v roku 1998.[1]

Budova je trojloďová bazilika s kupolou v tvare kríža a s trojstennou apsidou. Je dlhá 46,5 metra a široká 23 metrov, výška kupole dosahuje 19,7 metra. Je jednou z najvýznamnejších pôvodne ranokresťanských pamiatok juhovýchodnej Európy.[3] Dnes budova slúži svojmu účelu ako pravoslávny chrám a pod budovou chrámu je vybudované múzeum, kde si návštevníci môžu pozrieť odkryté zvyšky pôvodných antických chrámov vrátane vzácnych mozaík.[2]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]