Chránená krajinná oblasť Šumava

	Chránená krajinná oblasť Šumava
	; Prírodná pamiatka Královský hvozd
Krajina	Česko
Región	Juhočeský a Plzeňský kraj
Rozloha	996 km²
Dát.založenia	27. december 1963
Správa	Správa NP a CHKO Šumava Sušice
Web	Oficiálna stránka
	V. Kategória chránených území IUCN

Chránená krajinná oblasť Šumava bola vyhlásená Ministerstvom školstva a kultúry 27. decembra 1963 na rozlohe 168 654 ha.

V roku 1975 Ministerstvo kultúry ČSR upravilo podmienky ochrany prírody v tomto území. V marci roku 1991 vyhlásila vláda ČR Národný park Šumava vo vnútri doterajšej CHKO. Tým sa vlastne CHKO stala ochrannou zónou Národného parku a súčasne spravuje i ďalšie cenné partie Šumavy – ako je Královský hvozd s Černým a Čertovým jazerom a Boubín, ktoré sa rozhodnutím politikov do národného parku Šumava nedostali. Organizačne je správa CHKO začlenená do správy Národného parku, čo je pre spoločnú previazanosť činností výhodné. Jednotlivé pracoviská CHKO sú v Nýrsku, Kašperských Horách, Vimperku a Hornej Planej, hlavným sídlom správy CHKO je Sušice.

CHKO Šumava podobne ako Národný park Bavorský les chráni kultúrne vysoko hodnotnú krajinu, kde sa ochrana prírody prelína s ľudskými aktivitami. Rozdiel je v tom, že CHKO disponuje väčšími, v zákonoch zakotvenými právomocami, zatiaľ čo Bavorský prírodný park pracuje viac na základe dobrovoľnosti a občianskeho uvedomenia.

Rozloha CHKO Šumava nepokrytá územím národného parku je 99 624 ha. V tejto rozlohe je zahrnutých 27,4 % poľnohospodárskej pôdy (27 297 ha, z toho orná 9 tisíc ha, lúky a pastviny 11 tisíc ha), 57,6 % lesné pôdy (57 383 ha) a 0,4 % zastavané pôdy (399 ha). Pralesovité zvyšky porastov zaujímajú cca 0,6 % rozlohy CHKO, ostatné plochy a sukcesné štádiá cca 15% plochy. Rozpätie nadmorských výšok sa pohybuje od 498 m (Víteň) do 1 362 m (Boubín). Počet obyvateľov je cca 21 000 (t. j. asi 22 obyv. /km²)a počet evidovaných domov cca 4 500.

Maloplošné chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Zaisťujú dlhodobú ochranu výnimočných biotopov a garanciu ich dlhodobého monitorovania. V zásade je možné ich rozlíšiť na 3 rozdielne kategórie:

1. Pralesy a prírodné nepozmenené mokrade – Boubínský prales, Velká niva, Zátoňská hora a iné, na ktorých sa sleduje samovoľné chovanie prirodzených lesov.

2. Samovoľne vzniknuté lesy a druhotné mokrade – Chřepice, Velké Bahno, Pravětínská lada, Nebe, určené k sledovaniu samovoľného nástupu lesa a priestorovej flexibility rastlinných druhov ovplyvňovaných týmto lesom.

3. Lokality ochrany výnimočných druhov – Blanice, Pod Popelní horou, Vyšný a podobne, zaisťujúce ochranu ohrozených alebo typických druhov živočíchov alebo rastlín.