Chránená krajinná oblasť Křivoklátsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chránená krajinná oblasť Křivoklátsko
Týřov (CZE) - viwe at the reserve from Skryje.jpg
Prírodná rezervácia Týřov, pohľad od Skryjí
KrajinaČesko Česko
RegiónStredočeský a Plzeňský kraj
Rozloha628 km²
Dát.založenia1978
SprávaSpráva CHKO Křivoklátsko
WebOficiálna stránka
V. Kategória chránených území IUCN

Chránená krajinná oblasť Křivoklátsko bola vyhlásená v roku 1978 na rozlohe 628 km² na ochranu jedinečných spoločenstiev vytvorených vo veľmi členitom teréne pozdĺž riečiska Berounky a jej prítokov.

Ide o rôzne typy dúbrav, lesostepi, stepi a spoločenstvá skalných odkryvov. Územie je hodnotné aj z geologického a geomorfologického hľadiska. Ako prírodovedecky veľmi významné územie bolo Křivoklátsko zaradené do medzinárodnej siete biosférických rezervácií UNESCO a vtáčích oblastí európskej sústavy Natura 2000. České ministerstvo životného prostredia pripravuje zmenu úrovne ochrany tejto oblasti na status národného parku. Správa CHKO Křivoklátsko sídli na adrese Zbečno č. 5.

Poloha CHKO Křivoklátsko
Pohľad zo silicitovej skaly Výrovka

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšia časť oblasti je tvorená zvrásnenými starohornými bridlicami a časťami stredočeského Barrandienu s vložkami silicitov a vyvretých hornín. V členitej juhozápadnej časti CHKO sa vyskytujú výlevné vyvreliny z obdobia starších prvohôr – andezity, ryolity a dacity. Pri Skryjách vystupujú na povrch kambrické bridlice a zlepence, ktoré sa preslávili nálezmi trilobitov a ďalších skamenelín. Úzke chrbáty pri juhovýchodnom okraji CHKO sú tvorené ordovickými kremencami. Pozdĺž Berounky sa zachovali štrkopieskové riečne terasy.

Geomorfológia[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina územia je súčasťou geomorfologického celku Křivoklátska vrchovina, na severovýchod CHKO zasahuje výbežok Plaskej pahorkatiny. Najnižším bodom je údolie Berounky (220 m n. m.), najvyšším vrcholom je Těchovín (617 m n. m.) v juhozápadnej časti CHKO. Mierne zvlnená vrchovina je rozčlenená hlbokým údolím Berounky a jej prítokov. Nad okolitý terén vystupujú aj osamotené silicitové skalné útvary, v juhovýchodnej časti územia sa nachádza niekoľko úzkych kremencových skalných chrbátov (Krušná hora, Velíz, Zámecký vrch).

Rastlinstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Viac než 63 % územia pokrývajú prevažne listnaté a zmiešané lesy, ktoré si na mnohých miestach uchovali prírode blízky ráz. Na skalnatých vrcholoch sa vyskytujú zakrpatené dúbravy a skalné stepi zo suchomilnou vegetáciou, označované ako pleše.[1] Z lesných spoločenstiev sú pre najnižšie polohy charakteristické dubohrabové háje, vo vyšších polohách prevažujú bučiny a rôzne typy dúbrav. Strmé svahy hlbokých údolných zárezov sú porastené druhovo pestrými suťovými lesmi s hojným výskytom tisu obyčajného.

Výhonok Táto časť článku je príliš stručná alebo neobsahuje všetky dôležité informácie. Pomôžte Wikipédii tým, že ho vhodne rozšírite.
Zakrpatené dúbravy

Živočíšstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vekovo rôzne lesné porasty sú útočiskom celého radu ohrozených druhov živočíchov, predovšetkým mäkkýšov a ďalších drobných bezstavovcov. Hojne sú rozšírené obojživelníky a plazy. Na Křivoklátsku pravidelne hniezdi celkom 120 druhov vtákov vrátane vzácneho výra skalného a bociana čierneho.[2]

Výhonok Táto časť článku je príliš stručná alebo neobsahuje všetky dôležité informácie. Pomôžte Wikipédii tým, že ho vhodne rozšírite.

Cestovný ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Hlboké lesy, členitý reliéf, množstvo historických pamiatok a hustá sieť turistických značkovaných trás vytvárajú dobré podmienky pre pešiu turistiku. Novo boli v oblasti vyznačené cyklotrasy. Obľúbeným cieľom vodákov je rieka Berounka. Strmé skalné steny sú obľúbeným cieľom horolezcov.

Návrh na zriadenie národného parku Křivoklátsko[upraviť | upraviť zdroj]

Zarezané meandre Berounky v CHKO Křivoklátsko

V septembri 2008 ministerstvo životného prostredia schválilo zámer na zriadenie národného parku Křivoklátsko, súčasne so zámerom národného parku Jeseníky.[3] V auguste 2009 ministerstvo životného prostredia prvýkrát zverejnilo územné vymedzenie navrhovaného národného parku, teda jeho hranice. Rozloha navrhnutého územia je asi 102 km², teda asi šestina územia CHKO; konečné vymedzenie bude však navrhnuté až po prejednaní s obcami. Podľa návrhu majú do národného parku pripadnúť dve navzájom neprepojené územia: okolie riečky Vůznice na ľavom brehu Berounky severne od Nižboru a rozsiahlejšie územie prevažne na pravom brehu Berounky od Žloukovíc po Skryje, pri čom jedinou dedinou spadajúcou do územia národného parku má byť Karlova Ves.[4]

Lesnícky park Křivoklátsko[upraviť | upraviť zdroj]

V Chránenej krajinnej oblasti Křivoklátsko bol ministrom poľnohospodárstva Jakubom Šebestom 13. mája 2010 vyhlásený prvý lesnícky park v Česku.[5],[6] Jeho založenie iniciovala Česká lesnícka spoločnosť.[7] Lesnícky park Křivoklátsko (LPK) má rozlohou iba o niečo málo väčšiu než 160 kilometrov štvorcových a jeho hranice určujú približne obce Zbečno, Ostrovec-Lhotka a Hudlice. Podľa Jakuba Šebestu by sa prostredníctvom fungujúcich lesníckych parkov malo preukázať, že prírodné a kultúrne hodnoty určitej krajinnej oblasti sa dajú účinne chrániť aj bez sprísňovania špeciálneho režimu ochrany prírody.[8] Založenie Lesníckeho parku Křivoklátsko je podľa riaditeľa Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR Františka Pelca aktivitou namierenou proti chystanému vyhláseniu národného parku v tejto lokalite.[9] Lesnícky park Křivoklátsko usiluje o to, byť súčasťou Medzinárodnej siete modelových lesov (angl. The International Model Forest Network – IMFN), projektu zameranému na trvalo udržateľné využitie krajiny.[10]

  • Křivoklátske lesy

    Křivoklátske lesy

  • Jesenné farby pri Lašoviciach

    Jesenné farby pri Lašoviciach

  • Červený kríž

    Červený kríž

  • Lesná lúčka pri Kublove

    Lesná lúčka pri Kublove

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Flóra CHKO Křivoklátsko; Dostupné na http://www.krivoklatsko.ochranaprirody.cz/index.php?cmd=page&id=504
  2. ↑ Fauna CHKO Křivoklátsko; Dostupné na http://www.krivoklatsko.ochranaprirody.cz/index.php?cmd=page&id=3092
  3. ↑ Pavel Baroch: Stát chystá nové národní parky: Křivoklátsko a Jeseníky, Aktuálně.cz, 8. 9. 2008
  4. ↑ Pavel Baroch: Stát poprvé ukázal hranice národního parku Křivoklátsko, Aktuálně.cz, 16. 8. 2009
  5. ↑ Jana Elznicová: Vyhlásili Lesnický park Křivoklátsko, Rakovnický deník, 14. 5. 2010
  6. ↑ Miroslav Pecha: Lesnický park Křivoklát – Zelené srdce Evropy, Lesnická práce 10/2009
  7. ↑ Jana Káninská: Křivoklátsko je lesnickým parkem - jen lesníci vědí, co to znamená, Český rozhlas, 14. 5. 2010
  8. ↑ maš: Z Křivoklátska není národní, ale jen lesnický park, Novinky.cz, 17. 5. 2010
  9. ↑ ČTK: Pelc: Lesnický park Křivoklátsko je akcí proti národnímu parku, Ekolist.cz, 10. 5. 2010
  10. ↑ Jaroslav Jonáš: Lesnický park Křivoklátsko, Lesu zdar, 23. 2. 2010

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Marta Dudková: Křivoklátsko - kraj černých čápů; Asco, Praha 1996
  • Jan Němec, Vojen Ložek (editoři) a kol.: Chráněná území ČR - střední Čechy; AOPK ČR, Praha 1997, strana 264 - 266; ISBN 80-902132-0-0

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Křivoklátsko na českej Wikipédii.

Súradnice: 49°58′20″S 13°53′52″V / 49,972121°S 13,8979°V / 49.972121; 13.8979

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chránená_krajinná_oblasť_Křivoklátsko&oldid=6409462“