Chránená krajinná oblasť Kysuce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°23′38″S 18°31′23″V / 49,394°S 18,523°V / 49.394; 18.523
Chránená krajinná oblasť Kysuce
Chránená krajinná oblasť
Velka raca.jpg
Pohľad z Veľkej Rače
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Trenčiansky
Okresy Čadca, Žilina, Bytča, Púchov, Pov. Bystrica, Dolný Kubín
Pohorie Javorníky, Kysucká vrchovina, Kysucké Beskydy, Moravsko-sliezske Beskydy
Súradnice 49°23′38″S 18°31′23″V / 49,394°S 18,523°V / 49.394; 18.523
Najvyšší bod Veľká Rača
 - výška 1 236 m n. m.
Rozloha 654,62 km² (65 462 ha)
Bióm les
Vznik 1984
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Green pog.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Chránená krajinná oblasť Kysuce je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na severozápade Slovenska v geomorfologických celkoch Javorníky, Turzovská vrchovina, Moravsko-sliezske Beskydy, Kysucké Beskydy a Kysucká vrchovina. Tvoria ju dve samostatné navzájom oddelené časti, západná javornícka a východná beskydská.

Krajinu tvoria vrchy flyšového pásma, tvorené pieskovcami, zlepencami, ílovcami a ílovitými bridlicami. Klimaticky patrí územie do oblasti mierne teplej, veľmi vlhkej až chladnej. Vyše polovicu územia pokrývajú lesy, prevažné smrekové monokultúry, ktoré sú v posledných rokoch výrazne zasiahnuté premnožením lykožrúta smrekového. Nachádza sa tu 25 území zaradených do siete Natura 2000.[1]

Vyhlásená bola v roku 1984 a má rozlohu 65 462 ha. Rozkladá sa na severe Trenčianskeho a Žilinského kraja, na území okresov Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Považská Bystrica, Púchov a Žilina, v regiónoch Horné Považie a Kysuce. Správa CHKO sídli v meste Čadca.

CHKO Kysuce tvorí západnú hranicu výskytu veľkých šeliem (medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid) na Slovensku.[2]

Javornícka časť[upraviť | upraviť kód]

Javornícku časť tvorí pás vrchov, kopírujúci slovensko-českú štátnu hranici. Západný okraj tvorí štátna hranica v Javorníkoch na území obce Lysá pod Makytou, odkiaľ pokračuje na východ cez Lazy pod Makytou, Hornú Marikovú a Papradno do Žilinského kraja, kde stále pokračuje na východ cez okrajové časti obcí Štiavnik, Petrovice až k Veľkému Rovnému. Tu sa prudko stáča na sever smerom k doline Kysuce, kde do CHKO patrí časť medzi Makovom a Turzovkou. Tu vstupuje do Turzovskej vrchoviny a stále severným smerom zaberá územie Korne a Klokočova. Po vstupe do Moravsko-sliezskych Beskýd sa znovu stáča na východ a okrem Klokočova zaberá aj prihraničné oblasti obcí Olešná, Staškov a Raková, kde končí masívom Veľkého Polomu.

Na českej strane štátnej hranice v celej dĺžke pokračuje chránené územie ako Chránená krajinná oblasť Beskydy.

Maloplošné chránené územia[upraviť | upraviť kód]

Beskydská časť[upraviť | upraviť kód]

Beskydská časť sa tiahne zo severozápadu na juhovýchod od doliny potoka Oščadnica v rovnomennej obci oblasťou Kysuckých Beskýd cez Kalinov, Zborov nad Bystricou, Klubinu po Bystrickú dolinu. Tu nadväzuje Kysucká vrchovina a CHKO pokračuje cez Starú a Novú Bystricu do Vychylovky, kde končí na hranici s Oravskými Beskydami a Podbeskydskou vrchovinou. V týchto pohoriach bezprostredne nadväzuje Chránená krajinná oblasť Horná Orava. Severovýchodnú hranicu tvorí slovensko-poľská štátna hranica, kde chránené územie pokračuje ako Żywiecki park krajobrazowy.

V doline Chmúra sa nachádza Múzeum kysuckej dediny.

Maloplošné chránené územia[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Opis územia [online]. [Cit. 2019-10-24]. Dostupné online.
  2. Správa CHKO Kysuce [online]. Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]